1/2008 - Paneurópska vysoká škola

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/PapersVšeobecne sa akceptuje, že je v zásade na členských štátoch, aby si zvolili spôsobzabezpečenia práv a slobôd garantovaných Európskym dohovorom, ktorý im najviac vyhovuje,a to či už cez jeho priamu inkorporáciu, alebo inak. Obdobne ako iné pravidlá medzinárodnéhopráva, tak aj Európsky dohovor vyžaduje, aby zmluvné strany garantovalisúlad domácich zákonov, ako aj aplikačnej praxe so záväzkami vyplývajúcimi z Európskehodohovoru, ale necháva na zmluvných stranách, akým spôsobom tento výsledok dosiahnu.7)Európsky dohovor má niektoré osobitosti, ktoré presahujú tradičnú hranicu medzivnútroštátnym právnym systémom a medzinárodným poriadkom a ktoré ho odlišujú odiných medzinárodných zmlúv. Je vytvorený tak, aby chránil jednotlivcov proti neprimeranýmzásahom vnútroštátnych orgánov. V tomto zmysle má Európsky dohovor rovnakúfunkciu ako záruky dodržiavania základných práv zakotvených v ústavách členských štátov.Zabezpečuje subjektívne práva a slobody, ktoré slovami Preambuly Európskeho dohovoruvychádzajú z kolektívneho záväzku rešpektovať rozhodnutia Súdu, na ktorý samôže obrátiť každý, kto sa nachádza pod jurisdikciou niektorého z členských štátov.S odvolaním sa na tieto osobitné črty Súd uviedol, že Európsky dohovor „vytvára sieť vzájomnýchdvojstranných objektívnych záväzkov“. 8) Akceptovaním toho, že Európsky dohovorkombinuje v sebe prvky medzinárodného a ústavného práva, Súd ho charakterizovalako „ústavný nástroj Európskeho verejného poriadku (order public)“ v oblasti ľudskýchpráv. 9) V tomto zmysle najmä rozhodovacia činnosť Súdu má podstatnú zásluhu na rozvoji„európskej ústavnoprávnej jurisprudencie“. 10) Mnohé jeho rozhodnutia konštatujú nekompatibilitumedzi domácim právom a aplikovanou praxou na jednej strane a zárukamiEurópskeho dohovoru na druhej strane, čo vyžaduje zásadné zmeny vo vnútroštátnomprávnom systéme. 11)Požiadavka na bezvýnimočné rešpektovanie rozhodnutí Súdu vnútroštátnymi orgánmiverejnej moci významne ovplyvňuje faktické postavenie Európskeho dohovoru vo vnútroštátnomprávnom systéme. V tých štátoch, kde práva a slobody uvedené v Európskomdohovore neboli inkorporované tak, aby mali prednosť pred vnútorštátnou právnou úpravou,sa môžu vnútroštátne orgány ocitnúť v situácii, že nebudú schopné zabezpečiť účinnýsúlad s požiadavkami Európskeho dohovoru. 12) Aj keď je sudca v takom prípade presvedčený,že vnútroštátna právna úprava je v rozpore s Európskym dohovorom, nemôžeEurópsky dohovor aplikovať. Priama inkorporácia je preto najvhodnejší spôsob implementácieEurópskeho dohovoru do vnútroštátneho práva. Dáva vnútorštátnym orgánommožnosť realizovať nápravu v prípadoch porušenia ľudských práv ešte pred tým, ako bysa prípad presunul do Štrasburgu. Urovnanie sporu na vnútroštátnej úrovni šetrí nielenčas a peniaze, ale je ku prospechu medzinárodnej prestíže samotného štátu. Medzinárodnákontrola vykonávaná Súdom má totiž vždy len subsidiárnu povahu. 13)7) Bernhardt, R.: „The Convention and Domestic Law“ v The European System for Protection of HumanRights, MacDonald, Matscher, Petzold, Koln, Heymanns 1993, note 1-25-6.8) Prípad Irsko proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok zo dňa 18. januára 1978, par. 239.9) Prípad Loizidou proti Turecku, rozsudok zo dňa 23. marca 1995, par. 75.10) Simma, B.: From Bilateralism to Community Interests in International Law, Recueil des Cours 250(1994-VI).11) POLAKIEWICZ, J.: The Status of the Convention in National Law.12) POLAKIEWICZ, J.: The Obligation of States arising from the Judgements of the European Courtof Human Rights, Berlin, Springer, 1992, 237.13) Polakiewicz, J.: The Status of the Convention in National Law.82Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae