1/2008 - Paneurópska vysoká škola

Civilnoprávne nároky oprávnených osôb po smrti blízkej osobyschému, algoritmus tohto výpočtu. Ide o typickú nemajetkovú ujmu, ktorej objektivizáciubude predstavovať súdne rozhodnutie založené na zložitom procese dokazovania predovšetkýmsubjektívnej stránky spôsobenej ujmy v psychologickej sfére žalobcu. V tejto súvislostipovažujeme za potrebné dodať, že predmetnú škodu nemajetkovej povahy si žalobcaod žalovaného uplatní v peniazoch, a to z pochopiteľných dôvodov – strataľudského života je nenahraditeľná, inak povedané, v danom prípade nie je možná naturálnareštitúcia.O opodstatnenosti vyššie uvedeného záveru a postupov praxe svedčí aj judikatúraeurópskych súdov, ktorá pri kvalifikácii zásad deliktného európskeho práva stanovila pojem„právne relevantná škoda“, ktorý zahŕňa i nemajetkové škody (ujmy), okrem inéhoi osobnú škodu spôsobenú na tele a zdraví, škodu spočívajúcu vo vytrpených bolestiacha v sťažení spoločenského uplatnenia, škodu na duševnom zdraví, ak je lekársky podložená,škodu, ktorú utrpeli tí, ktorí boli s poškodeným v úzkom rodinnom styku (bez toho,aby túto škodu bolo možné číselne vyjadriť), škodu spôsobenú v prípade úmrtia, ako ajškodu spôsobenú neoprávneným zásahom do ľudského práva na osobnú dôstojnosť,slobodu a súkromie.c) preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaníma vznikom škodyPodrobným sledovaním skúmaných javov pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebnéizolovať tie skutočnosti, ktoré sú v danom prípade relevantné, a jednoznačne a nadvšetku mieru pochybností na ich základe možno dospieť k záveru, že jedine v dôsledkuškodnej udalosti či protiprávneho úkonu škodcu došlo ku škode, ujme v psychologickejrovine poškodeného subjektu. Nepochybne ide o preukazovanie náročné a podliehavšetkým zásadám procesného dokazovania.V prípade zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZide o zodpovednosť, pri ktorej sa zavinenie predpokladá a jeho preukazovanie sa pretojaví ako nadbytočné.Druhým všeobecným inštitútom, ktorý možno uplatniť pri ochrane nárokov vyplývajúcichzo smrti blízkej osoby, je inštitút ochrany osobnosti. Právo na súkromný a rodinný životje súčasťou parciálnych oprávnení katalogizovaných v rámci komplexu osobnostnýchpráv. Tu možno uvažovať o dvoch rovinách:1. rovine osobnostných práv priamych poškodených, ktoré si ako právny nástupcauplatní nepriamy poškodený (pozostalý, teda osoba blízka, resp. ten, na koho právona ochranu tohto práva prechádza, porovnaj ďalšie výklady),2. rovine osobnostného práva samotného nepriameho poškodeného, pozostalého. Právo na ochranu osobnosti priamych poškodenýchŽalobca si môže uplatniť aj právo na ochranu osobnosti priamych poškodených, napríkladmanželky a maloletých detí, osobitne ich osobného práva na život podľa ustanovenia§ 11 OZ. V zmysle tohto ustanovenia OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojejosobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,svojho mena a prejavov osobnej povahy. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v týchtosporoch odvodzuje od ustanovenia § 15 OZ, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patríprávo uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jejI/2008 167§