1/2008 - Paneurópska vysoká škola

Globalizačné tendencie v Slovenskom práve (Aproximácia práva – výhody a riziká)§know-how na ťažbu zlata a striebra. Import nemeckého práva na Slovensko v tomto obdobíje nesporne pozitívnym momentom nášho právneho vývoja.V 17. stor. začína nová epocha európskych právnych dejín, epocha prirodzenéhopráva. Znamenala nadnárodný prvok právnych dejín Európy. Ako sme uviedli, môžeme juvystopovať v starovekej gréckej filozofii, ale aj v rímskom práve. Novovek jej však prepožičalnový racionálny obsah. Nemecká filozofia označuje toto právo ako „Vernunfrecht“. Zapredstaviteľa sa považuje holandský právnik Hugo Grotius a jeho dielo „De iure belli acpacis.“ Predstava, že existuje len jedno právo, ktoré existuje nezávisle na pozitívnom práve,je veľmi stará. Grociovo učenie jej však prepožičalo racionálne jadro. Racionálne chápanieprirodzeného práva predznamenalo vznik novej občianskej spoločnosti 5) . Prirodzenoprávnateória úzko súvisela s osvietenstvom a tvorila nepochybne filozofické pozadiesúčasných globalizačných tendencií v práve celej Európy. Veľké európske kodifikácieobčianskeho práva boli výsledkom národných ambícií a kultúrnym veľdielom ich tvorcov.Často krát sú považované za výsostne národné výtvory ľudského ducha. Na druhej stranemali takmer všetky občianske zákonníky svoj pôvod v rímskom práve, ktoré bolo ich zjednocujúcimprvkom. Na Slovensku v rokoch päťdesiatych minulého storočia ovplyvnil zneniečeskoslovenského Občianskeho zákonníka rakúsky občiansky zákonník – AllgemeinesBuergerliches Gesetzbuch (1811). Využitie západného vzoru v práve bolov Československu dokonca možné aj na začiatku etapy socializmu. Neskôr boli dovolenév našom právnom systéme len právne vzory iných komunistických štátov, najmä vzory sovietskychprávnych inštitútov. Európske občianske zákonníky boli vzorom v mnohých štátochnielen v Európe, ale na všetkých kontinentoch sveta. Prijatie kódexu znamená vždysprehľadnenie platného práva, jeho systemizáciu a globálny prvok v právnom vývoji.Začiatok 20 storočia znamenal veľký medzník v globalizačných tendenciách práva.V roku 1900 sa konal v Paríži Svetový kongres porovnávacieho práva. Kongres sa zameralmedziiným aj na formovanie spoločného práva. Začína sa používať výraz tzv. spoločnélegislatívne právo. V tom čase do právnej vedy zasiahli názory H. Levy-Ullmanna, ktorý deklarovalvytvoriť svetové právo 20. storočia.Taliansky právnik del Vecchio videl budúcnosťv právnej komparatistike, ktorá môže efektívne dopomôcť k zjednoteniu práva. MyšlienkaRaymonda Saleilles o tzv. droit commun de l´humanite znie síce ako chiméra, ale vytvárapredpoklad na úvahu o tzv. ius unum (Lex multiplex ius unum). Viktor Knapp, český právnyteoretik, si nemyslí, že právo jednotlivých krajín by bolo od seba oddelené neprekročiteľnoua neprestupnou bariérou. Zákon je naozaj viazaný na určité teritórium, ale nie právo.Je veľmi zaujímavá skutočnosť, že právo nepožíva autorskú ochranu. Z tohto dôvodu samôže ľubovoľne využívať ako vzor pri legislatívnych návrhoch, kopírovať a exportovaťresp. importovať do iných štátov takmer bez obmedzenia. Je veľmi veľa príkladov takejtoprávnej lúpeže, ako tento jav nazývajú niektorí nemeckí autori. Slovensko po roku 1989začalo transformáciu svojho právneho poriadku. Z vlastných skúseností viem, že uvedenéprocesy boli často krát živelné a nesystematické 6) . Slovenská legislatíva využívala cudzievzory na základe subjektívnych skúseností. Kritériom bola predovšetkým znalosť jazyka,osobné kontakty, dostupnosť právneho vzoru a niekedy aj politická príslušnosťúradníka, ktorý pripravoval legislatívu. V slovenskom trestnom práve boli napr. použiténiektoré americké vzory, ktoré sa veľmi ťažko implementujú do našej právnej reality. Zbližovanieslovenského práva s právom EÚ bolo jedným z pozitívnych momentov našej5) David, R-Grassmann, G.: Die Einführung in die grossen Rechtssysteme der Gegenwart, Beck1988, s. 87.6) Knapp, V.: Velké právní systémy, h.c. Beck 1996, s. 30.I/2008 135