1/2008 - Paneurópska vysoká škola

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Papersa v prípade scudzenia práv a iných majetkových hodnôt (pohľadávka, cenný papier obchodnýpodiel, podnik atď.).Na translačnom účinku samotnej zmluvy sa môžu dohodnúť aj účastníci kúpnej zmluvy.Ak však zmluvný konsenz a tradícia spadajú do dvoch samostatných časových momentov,kupujúci spravidla nadobudne vlastnícke právo až odovzdaním a prevzatím predmetukúpy (§ 133 OZ a § 443 ods. 1 OBZ). 52) Prevzatie veci kupujúcim nemá ale vovšetkých prípadoch za následok automatické nadobudnutie vlastníckeho práva, i keďpredávajúcemu zo zmluvy vznikne povinnosť previesť na kupujúceho vlastnícke právok predávanej veci (o tom výslovne hovorí ustanovenie § 409 ods. 1 OBZ). V prípade dohodymôže odovzdanie predávanej veci kupujúcemu založiť iba právo na faktické nakladanies vecou (právo držby, resp. detencie podľa § 129 OZ). Tak je tomu vždy v prípade výhradyvlastníctva (§ 601 OZ a § 445 OBZ).Predmetom vlastníckeho práva môže byť len existujúca vec. Nemôže ním byť budúcavec (tento pojem používa § 151d ods. 4 OZ), pri ktorej nebezpečenstvo náhodnej škodydo jej odovzdania predávajúcemu nebude znášať ani jeden z účastníkov kúpnej zmluvy.Z hľadiska kúpnej zmluvy má tiež právny význam, či jej predmetom je jednotlivo (individuálne)alebo druhovo určená vec. Je tomu tak preto, že tradícia v prípade druhovo určenýchvecí vždy znamená nadobudnutie vlastníckeho práva a súčasne má za následoki prechod nebezpečenstva náhodnej škody na kupujúceho. Platný Občiansky zákonníktakéto rozlíšenie medzi hmotnými vecami z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho právanerobí. 53) Z toho možno usúdiť, že tradícia je v zásade potrebná na nadobudnutie vlastníckehopráva pri oboch druhoch hmotných vecí (§ 133 ods. 1 OZ). Dohoda zmluvnýchstrán však môže stanoviť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo samotným uzavretímzmluvy. V prípade druhovo určených vecí to platí za podmienky, že tieto veci sú po uzavretíkúpnej zmluvy dostatočne individualizované (oddelenie od iných vecí toho istého druhu).Túto zásadu výslovne zakotvuje len Obchodný zákonník, ak sú splnené ďalšie podmienkyuvedené v ustanovení § 444 OBZ.Občiansky zákonník nerobí rozdiel medzi jednotlivými a druhovo určenými vecami aniz hľadiska prechodu nebezpečenstva náhodnej škody. Aj v tomto prípade si možno osvojiťriešenie, ktoré má Obchodný zákonník (§ 459). To znamená, že i v prípade civilnej kúpnejzmluvy by bolo možné dojednať prechod nebezpečenstva náhodnej škody na druhovourčených veciach na kupujúceho už k dobe, keď je predmet kúpy dostatočneindividualizovaný (oddelený) ako vec, ktorá sa má dodať kupujúcemu. 54)52) Osobitnú úpravu nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim má Obchodný zákonník (§§ 443-446),ktorý na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne spája odovzdanie tovaru kupujúcemu s nadobudnutímvlastníckeho práva (§ 443 ods. 1 OBZ) a výslovne umožňuje nadobudnutie vlastníctvak tovaru pred jeho odovzdaním. O naposledy uvedené ide v prípade prepravovaného tovaru (§ 443ods. 2 OBZ) a v prípade špecifikácie tovaru, ktorý sa nachádza ešte u predávajúceho (§ 444 OBZ).53) Rozlišovanie medzi vecami individuálne určenými a vecami určenými podľa druhu urobil Občianskyzákonník č. 140/1950 Zb., pričom rozdielne ustanovil spôsob nadobudnutia vlastníctva k nim,a tým aj podmienky prechodu nebezpečenstva náhodnej škody. V ustanovení § 111 ods. 1 OZz r. 1950 bolo uvedené, že vlastníctvo k jednotlivo určeným veciam sa prevádza už samou zmluvou(ak nebolo dojednané inak alebo niečo iné nevyplýva z osobitných predpisov). Tradícia sa na vznikvlastníctva vyžadovala podľa § 111 ods. 2 OZ z r. 1950 len u vecí určených podľa druhu (pozri tiež§ 368 zákona č. 140/1950 Zb.).54) Pozri KOPÁČ, L.: Obchodní kontrakty, II. diel, Praha, Prospektrum 1994, s. 439.122Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae