1/2008 - Paneurópska vysoká škola

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Papersv zmysle ustanovení § 6 ods. 3 zákona o zodpovednosti výrobcu výška náhrady škodyspôsobenej vadným výrobkom sa zníži, ak výrobca preukáže, že škoda bola spôsobenávadným výrobkom a súčasne zavinením poškodeného alebo osoby, za ktorú poškodenýzodpovedá. To bude rovnako závisieť od výsledku dokazovania. Procesnoprávne súvislostiUplatňovanie nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy je spojené s mnohými prekážkamiprocesnej povahy. Ak abstrahujeme od celkovej koncepcie civilného procesu, podľaktorej má žalobca v spore pomerne veľkú časť zodpovednosti za jeho výsledok na svojichbedrách, od úskalí procesného dokazovania a pod., bude výraznou prekážkou uplatňovanýchnárokov najmä výška požadovaného súdneho poplatku. Ten totiž pri nemajetkovejujme nemá stanovené horné obmedzenie svojej výšky, bude preto vždy namieste požiadaťo oslobodenie od súdneho poplatku, v opačnom prípade by prístup žalobcu k spravodlivostibol značne obmedzený.Žalobca v týchto sporoch by mal požiadať súd podľa ustanovenia § 138 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len„OSP“), aby mu priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa ustanovenia § 138ods. 1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie odsúdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmebezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z citovaného ustanovenia OSP vyplýva,že základnými predpokladmi pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov sú:a) pomery účastníka, predovšetkým majetkové a sociálne pomery,b) skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bráneniepráva. ZáverAnalýzou normatívnych ustanovení, ako aj doktrinálnych východísk, sme dospeli k záveru,že fyzická osoba poškodená smrťou osoby blízkej môže uplatňovať nárok na náhradunemajetkovej ujmy, opierajúc sa pri tom v žalobnej argumentácii o tieto konkrétne normatívneskutočnosti:1. nárok žalobcu ako právneho nástupcu poškodených – manželky žalobcu a jeho maloletýchdetí, a to uplatnením práva na náhradu škody na základe zákona o zodpovednostiza škodu spôsobenú vadným výrobkom (zák. č. 294/1999 Z. z. v znení zákonač. 451/2004 Z. z., ďalej len „zákon o zodpovednosti výrobcu“ v príslušnom gramatickomtvare),2. nárok žalobcu ako právneho nástupcu poškodených, a to uplatnením práva na náhraduškody podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, pričom škoda bola spôsobená porušenímprávnej povinnosti – nedodržaním generálne prevenčnej povinnosti zakotvenejv ustanovení § 415 OZ,3. nárok žalobcu ako osoby, ktorej patrí originálne právo na ochranu osobnosti podľaustanovenia § 15 OZ, a to uplatnením práva na ochranu osobností zomrelých, konkrétneich osobného práva na život v zmysle ustanovenia § 11 OZ,4. nárok žalobcu ako osoby, ktorému patrí právo na ochranu osobnosti podľa ustanovenia§ 13 OZ, a to uplatnením svojho práva na ochranu osobnosti – práva na duševnézdravie a súkromia v zmysle ustanovenia § 11 OZ.172Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae