1/2008 - Paneurópska vysoká škola

Morálny relativizmus a otázka spravodlivého prístupu k informáciám§politického prospechárstva isté pravidlá hry porušené, sú pomyselné misky váh spravodlivostinaklonené, pričom najviac trpia bežní ľudia. Je zrejmé, že novinári musia mať možnosťsledovať a vyjadrovať sa k dôležitým kauzám a poskytovať verejnosti overené informácieo zákonoch, navrhovaných zmenách napríklad aj v legislatíve. Občianskaspoločnosť v tomto smere zohráva dôležitú úlohu externého dozoru. Dostávame sa v teoretickejrovine k problému vzťahu univerzálnej a čiastočnej spravodlivosti.Ak hovoríme o univerzálnej alebo čiastočnej spravodlivosti, je potrebné si uvedomiť,že špecifické vzťahy medzi univerzálnymi a čiastočnými elementmi teórie spravodlivostisú závislé od špecifického usporiadania podmienok ľudského života v spoločnosti a odbližšie určených faktorov, nachádzajúcich sa v spoločnosti v konkrétnom čase a na konkrétnommieste. Dané usporiadanie je výrazne ovplyvnené mnohými objektívnymi okolnosťamispoločnosti, ako je počet obyvateľov, geografické situovanie, atď. Ľudská definíciaa interpretácia života, ktorá zahŕňa hodnoty usmerňovania individuálneja spoločenskej výchovy, ako i štruktúry spoločnosti, vyzerá z tohto aspektu samozrejmá.H. P. P. Lötter 4) sa pokúsil vysvetliť artikuláciu nespravodlivosti jej formulovaním, ako aj vysvetlenímv teoretickej rovine. Zahŕňa v sebe analýzu kultúry, kultúrneho života, ktorú rešpektujei Walzerova 5) teória spravodlivosti. Podľa Walzera má toto hľadisko svoje opodstatnenie.V rámci spoločnej kultúry treba rešpektovať i podiel životných aktivít, jej členov,ktoré nesmú byť ovládané pokusmi špecifikovať ich v mene toho, čo je spravodlivé prespoločnosť. M. Walzer chce oceniť koncepciu kreativity a tvorby kultúrnych produktov.S týmto postupom sa stotožňuje aj Lötter, ktorý v súvislosti so spravodlivosťou ako komplexnýmkonsenzom venuje pozornosť sociálnemu a historickému bytiu, ako i relatívneautonómnemu bytiu vis-a-vis v kultúrnej tradícii. Autonómnosť je podľa Löttera overovanáz hľadiska značnej determinácie sociálnych, kultúrnych a historických faktorov. Človek jeautonómny iba relatívne, t. j. v rámci svojej činnosti si nemôže robiť, čo chce, a vždy prijímaplatnosť niektorých morálnych princípov a pravidiel, ktoré získal zo svojho sociálnehoprostredia. Človek je rovnako sociálnou, ako aj individuálnou bytosťou.Teória a metóda spravodlivosti ako komplexný konsenzus smeruje k hľadaniu foriemdohody, ktoré existujú medzi členmi politickej komunity. Dotýka sa otázok hodnôt, aktivít,sociálnych skúseností, ktoré smerujú k spravodlivosti. Pokúša sa nájsť príklady, keď sarešpektujú hodnoty, viera, inštitúcie, pravidlá, princípy, ktoré sú súčasťou bežnej sociálnejpraxe a neporušujú princípy minimálne spravodlivej spoločnosti. Teória spravodlivostiako komplexného konsenzu môže realizáciou navrhnúť princípy spravodlivosti, ako i cestyk transformovaniu nespravodlivosti na spravodlivosti.K významným etickým teóriám druhej polovice 20. storočia patrí kontraktualizmus.Jej autorom bol John Rawls, ktorý sa pokúsil vyvinúť kontraktualistickú alternatívu k utilitarizmu.Ide o teóriu spravodlivosti, ktorá nadväzuje na tradíciu Johna Locka, Jeana JacquesaRousseaua a najmä Immanuela Kanta.Princíp spravodlivosti je objektom spoločenskej zmluvy či sociálneho kontraktuv Rawlosvej teórii. Spravodlivý prístup má byť riešením problému, ktorý vznikol v spoločnosti.Spoločnosť predstavuje kooperatívnu spoluprácu medzi slobodnými a rovnocennýmiosobami, ktoré majú možnosť rovnakého prístupu pri hľadaní možnosti spravodlivéhoriešenia problémov v sociálnej, ekonomickej, ale i v politickej sfére. Jednotlivci4) LÖTTER, H. P. P. Justice and equality here and now. Oxford 1989, s. 111.5) WALZER, M. Spheres of Justice. Oxford 1985, s. 57.I/2008 91