1/2008 - Paneurópska vysoká škola

Nebezpečenstvo náhodnej škody na predanej veci (periculum rei renditae)Uzavretie kúpnej zmluvy a plnenie z nej (prevzatie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny)prebieha zvyčajne simultánne (napr. kúpa za hotové). V niektorých prípadoch je však medziuzavretím zmluvy a plnením predávajúceho časový odstup (napr. kúpa na diaľku). Jemožná tiež dohoda, že kúpená vec (tovar) sa kupujúcemu bude doručovať na jeho nákladyalebo na náklady predávajúceho, pričom doručovateľom tovaru môže byť i tretia osoba(dopravca). Vo všetkých uvedených prípadoch – okrem otázky, v ktorom momente sa kupujúcistane vlastníkom predávanej veci a komu patria úžitky (prírastky) veci – je potrebnériešiť tieto nadväzujúce otázky:a) kto znáša v čase medzi uzavretím zmluvy a prevzatím tovaru kupujúcim nebezpečenstvonáhodného zničenia alebo náhodného zhoršenia veci?b) je predávajúci aj po zničení alebo skaze veci stále zaviazaný dodať predmet kúpy kupujúcemu?c) je kupujúci povinný zaplatiť za tovar, aj keď mu nebol dodaný?§ 2.Vývoj od zásady periculum est emptorisk zásade periculum est venditorisRímske právo vychádzalo z premisy, že uzavretím kúpy prechádza nebezpečenstvonáhodného zničenia alebo náhodného zhoršenia veci na kupujúceho. 6) Paralelne s týmboli riešené vecnoprávne následky kúpy, ktoré rímske právo posudzovalo oddelene odsamotnej kúpnej zmluvy a ktoré záviseli od odovzdania veci kupujúcemu. V rímskom právebola v tomto ohľade uplatňovaná zásada, podľa ktorej náhoda je na škodu vlastníka(casus nocet domino). 7)Pokiaľ ide o samotné riziko náhodnej skazy alebo náhodného zhoršenia veci, panujúcadoktrína vychádzala z obligačného charakteru kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že rímskeprávo už poznalo princíp tradície, Corpus iuris Civilis zaviedol zásadu, že nebezpečenstvonáhodnej škody prechádza na kupujúceho (periculum est emptoris)perfekciou kúpnej zmluvy (zmluvný konsenz o predmete kúpy a kúpnej cene), a to dokoncaaj vtedy, ak vec nebola ešte odovzdaná kupujúcemu. 8) V justiniánskych Digesta6) REBRO, K. – BLAHO, P.: Rímske právo, 3. vyd., Bratislava-Trnava, Iura edition 2003, s. 367.7) HEYROVSKÝ, L.: Dějiny a systém soukromého práva římského, 4. vyd., Praha 1910,s. 691-693, REBRO, K.: Rímske právo súkromné, Bratislava, Obzor 1980, s. 210 a 211.8) Z bohatej romanistickej literatúry k tejto téme pozri JAKAB, E.: Periculum und Praxis: VertraglicheAbreden beim Verkauf von Wein, Zeitschrift der Savigny Stiftung für Rechtsgeschichte – RomanistischeAbteilung 2004 (121), s. 189-232, ARNÒ, C.: La teorica del periculum rei venditaenel diritto romano classico, Giurisprudenzia Italiana, vol. XLIX, Torino, UnioneTipografico-Editrice 1897, KONSTANTINOVITCH, M.: Le „periculum rei venditae“ en droit romain,Lyon, Bosc – Thesis 1923, PENNITZ, M.: Das periculum rei venditae. Forschungen zumRömischen Recht, Band 44, Wien, Bohlau 2000, BETTI, E.: Zum Problem der Gefartragung beizweiseitigen verpflichtenden Verträgen, Zeitschrift der Savigny Stiftung für Rechtsgeschichte– Romanistische Abteilung 1965 (82), s. 1 a n., ERNST, W.: Periculum est emptoris, Zeitschriftder Savigny Stiftung für Rechtsgeschichte – Romanistische Abteilung 1982 (99), s. 216 a n.,HAYMANN, F.: Zur Klasizität des periculum emptoris, Zeitschrift der Savigny Stiftung für Rechtsgeschichte– Romanistische Abteilung 1928 (48), s. 314 a n., MacCORMACK, G.: Periculum,Zeitschrift der Savigny Stiftung für Rechtsgeschichte – Romanistische Abteilung 1979(96), s. 129 a n.I/2008 113