1/2008 - Paneurópska vysoká škola

§Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae – Odborné články/Paperskonajúca vo svojom mene a na účet sporiteľov voči nej vystupuje z pozície veriteľa, ktorýmá na základe zmluvy o bežnom účte právo na ich vydanie. To by však znamenalo, žev prípade, ak sa na majetok depozitára začne exekúcia, alebo do konkurzného či reštrukturalizačnéhokonania, prostriedky na bežnom účte dôchodkového fondu budú môcť byťpoužité na uspokojenie veriteľov. Na tento prípad sa navyše nevzťahuje systém ochranyvkladov podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov. Takto zverené prostriedky totiž nespĺňajúdefiníciu vkladu uvedenú v§3ods.1a2citovaného predpisu, a preto, ak sa stanú nedostupnými,z Fondu ochrany vkladov sa za ne nevyplatí náhrada. Rozobratú situáciu všakrieši § 104 zákona o SDS, podľa ktorého „[m]ajetok v dôchodkových fondoch, ktorý jezverený […] depozitárovi, nesmie byť predmetom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie vedenejvoči depozitárovi podľa osobitných predpisov, predmetom výkonu nútenej správynad depozitárom a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty depozitára.“Podľa nášho názoru však majetok v kategórii1a3niejevlastníctvom banky, na účtektorej ju uložený. Vzhľadom na to, čo bolo už uvedené vyššie a v súlades§74ods. 1 zákonao SDS totiž „majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku dôchodkovejsprávcovskej spoločnosti […], je spoločným majetkom sporiteľov“. Táto právna konštrukciazabezpečuje, že sporitelia zostávajú podielovými spoluvlastníkmi majetku, i keď je uloženýna účte v banke. Ide o právnu úpravu, ktorá je vo vzťahu k zákonu o bankách 24) vpomerešpeciality. Pokiaľ teda súd konštatoval, že peniaze na účte v banke sa stávajúsúčasťou majetku banky a vkladateľ má len relatívne záväzkové právo na ich vydanie, tátokonštrukcia je vo vzťahu k režimu majetku v dôchodkových fondoch nepoužiteľná. Samozrejme,s definitívnou platnosťou môže túto skutočnosť potvrdiť alebo vyvrátiť svojim rozsudkomsúd, ktorý však doposiaľ podľa našich vedomostí v uvedenej veci ešte nejudikoval.Vo vzťahu k majetku kategórie 1 a 3 teda možno uzavrieť, že ten je spoločnýmvlastníctvom sporiteľov i napriek tomu, že je na účte v banke. Prípadná exekúcia, konkurzalebo reštrukturalizácia vedená voči banke by nemohla postihnúť tieto hodnoty. Ak byvšak uvedené aj neplatilo, tak ako bolo vysvetlené vyššie, zákon o SDS v § 104 takýto majetokexplicitne prehlasuje za nepostihnuteľný uvedenými konaniami.Čo sa týka majetku v 2. a 4. kategórii, ide o jednotlivé investičné nástroje (t. j. napr.akcie, dlhopisy, podielové listy). Ich úschovu v zásade vykonáva depozitár, ktorý ju v prípadezahraničných cenných papierov môže zveriť inej osobe. Na základe tohto inštitútunedochádza k prechodu vlastníckeho práva k uschovávanému majetku. Aj majetok, ktorýsme teda zaradili do kategórie 2a4,teda v zmysle § 74 ods. 1 zákona o SDS zostávav spoluvlastníctve sporiteľov. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že správu investičnýchnástrojov vykonáva dôchodková správcovská spoločnosť. Jej podstatou je totižuskutočňovanie právnych úkonov, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv spojenýchs určitým cenným papierom. 25) Túto činnosť v zmysle § 47 ods. 2 písm. b) bod 10zákona o SDS vykonáva dôchodková správcovská spoločnosť, pričom koná vo vlastnommene a na účet sporiteľov. Aj vo vzťahu k tomuto majetku teda možno uzavrieť, že zostávav spoluvlastníctve sporiteľov.d) Vymedzenie pravidiel nakladania s majetkom v dôchodkovom fonde. Narozdiel od predchádzajúcich prípadov ide tu o mechanizmus na elimináciu investičnéhorizika. Ako bolo uvedené vyššie, s majetkom sporiteľov v dôchodkovom fonde môže24) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.25) § 41 zákona č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono cenných papieroch“).148Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae