Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
18<br />
ALZHEIMEROVA cHOROBA A JEJ LIEČBA<br />
mudr. elena žigová<br />
gerontopsychiatrická klinika szu, psychiatrická nemocnica philippa pinela, pezinok<br />
Alzheimerova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne choroby a ide o najčastejšiu príčinu<br />
rozvoja demencie (uvádza sa 50–60 % zastúpenie medzi demenciami).<br />
ÚVOD<br />
Alzheimerova choroba (ďalej AD – z angl. Alzheimer Disease) je primárne<br />
neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku<br />
neurónov a v konečnej fáze k demencii Alzheimerovho typu (DAT) s devastáciou<br />
osobnosti postihnutého. Jej rozšírenie najmä vo vyšších vekových<br />
kategóriách je značné, ľudia vo veku nad 65 rokov majú asi 5 %<br />
pravdepodobnosť, že ňou ochorejú, avšak vo veku nad 85 rokov už viac<br />
ako 25 %. Môže sa objaviť aj v nižšom veku, najmä pri genetickom výskyte<br />
v rodine. Vzhľadom na predlžovanie ľudského veku je predpoklad,<br />
že celosvetový výskyt Alzheimerovej choroby v roku 2050 bude minimálne<br />
štvornásobný v porovnaní so súčasnosťou, t.j. asi 100 miliónov<br />
prípadov. Nákladnosť liečby, ale najmä starostlivosti o chorých, bude vysoká.<br />
Preto pokračuje intenzívny výskum príčin spustenia neurodegeneratívneho<br />
procesu a farmaceutický výskum možností medikamentózneho<br />
ovplyvnenia patologického procesu.<br />
Choroba nastupuje často nebadane a pomaly, niekoľko rokov. V trvaní<br />
choroby, doby nástupu demencie a úmrtia sú značné interindividuálne<br />
variability. Vzhľadom na to, že ešte stále nie je dostatočne<br />
objasnená kauzalita neurodegeneratívneho procesu, ktorý v štádiu<br />
klinickej manifestácie už predstavuje ireverzibilný a ďalej pokračujúci<br />
proces, končiaci nevyhnutne smrťou, Alzheimerova choroba sa často<br />
spája s postojmi terapeutického nihilizmu. Tieto postoje už nie sú<br />
opodstatnené. V súčasnosti už do detailov poznáme jednotlivé čiastkové<br />
patologické deje, do niektorých už vieme cielene terapeuticky zasiahnuť.<br />
Napriek tomu, že chorobný dej zatiaľ nedokážeme vyliečiť,<br />
alebo aspoň zastaviť na danom stupni lézie, možno ho spomaliť a dokonca<br />
dosiahnuť navrátenie niektorých spôsobilostí a funkcií. K tomu<br />
treba dodržať najmä niekoľko zásad – ochorenie zachytiť v čo najskoršom<br />
štádiu, správne ho zdiagnostikovať a zahájiť komplexnú farmakologickú<br />
i nefarmakologickú liečbu.<br />
Vyvstáva najmä potreba vypracovania markerov na detekciu iniciálnej<br />
fázy spustenia neurodegeneratívneho procesu. Pri familiárnom<br />
výskyte by to mohlo priniesť účinné preventívne opatrenia, ak by sa<br />
včas vyšetrili členovia rizikových rodín. Avšak v drvivej väčšine (uvádza<br />
sa až 98 %) ide o sporadický výskyt.<br />
V liečbe si treba stanoviť realistické terapeutické ciele na úrovni súčasných<br />
možností. Aj čiastkové úspechy, navrátenie niektorých schopností<br />
k samostatnej existencii, či odstráneniu najrušivejších sprievodných<br />
prejavov choroby môžeme považovať za významný efekt, o čom<br />
môžu hovoriť najmä tí, ktorí s chorými žijú a starajú sa o nich. Ide najmä<br />
o kvalitu života nielen chorého, chorobou je postihnutá celá rodina, často<br />
i jeho širšie okolie. Úloha lekárov prvého kontaktu a čo najširšia informovanosť<br />
odbornej a laickej verejnosti je nezameniteľná práve v záchyte<br />
iniciálnych fáz choroby, ktoré najlepšie reagujú na liečbu.<br />
DIAgNOSTIcKÉ KRITÉRIá<br />
Demencia Alzheimerovho typu podľa MKCH 10 kódovaná pod F00<br />
pri G30, je definovaná ako syndróm, ktorý sa spája s chronickým priebehom<br />
a progresiou deteriorácie kognitívnych funkcií (kam patrí pamäť,<br />
myslenie, orientácia, chápanie, symbolické funkcie a úsudok). Kritériom<br />
MKCH 10 je trvanie najmenej 6 mesiacov. Demencia býva sprevádzaná<br />
rôznymi pridruženými symptómami (bludy, halucinácie, poruchy<br />
nálady, najmä depresia, často sú prítomné zmiešané príznaky),<br />
spoločne sú zahrnuté do pojmu behaviorálne a psychologické symptómy<br />
demencie (BPSD). Treba vylúčiť iné ochorenia, ktoré sa demencii podobajú:<br />
depresiu s ťažkým kognitívnym deficitom, mentálnu retardáciu,<br />
dôsledky mentálnej a senzorickej deprivácie, delírium, iatrogénnu poruchu<br />
po medikamentoch a iné. Zhoršenie úrovne kognitívnych funkcií<br />
býva obvykle sprevádzané zhoršením kontroly emócií, sociálneho správania,<br />
alebo motivácie, niekedy mu predchádza.<br />
Diagnostické kritériá podľa DSM IV (tieto kritériá sú veľmi inštruktívne<br />
a poskytujú aj diferenciálne diagnostický pohľad):<br />
A. Vývoj mnohopočetných kognitívnych deficitov sa manifestuje:<br />
1. poškodením pamäti (schopnosti učiť sa nové informácie, alebo reprodukovať<br />
už naučené informácie),<br />
2. je prítomné jedno alebo viac nasledujúcich kognitívnych postihnutí:<br />
afázia, apraxia, agnózia, narušenie exekutívnych funkcií.<br />
B. Oslabenie kognitívnych funkcií spôsobuje signifikantné poruchy<br />
v sociálnom a pracovnom fungovaní a predstavuje badateľný pokles<br />
proti predošlej úrovni fungovania.<br />
C. Priebeh charakterizuje postupný vývoj a kontinuálny pokles kognitívnych<br />
funkcií.<br />
D. Nie sú prítomné systémové poruchy, ktoré vedú k demencii (napr.<br />
hypotyreoidizmus, deficit B 12 , folátov, niacidu, hyperkalciémia, neurosyfilis,<br />
HIV infekcia...).<br />
E. Postihnutia nie sú prítomné výlučne iba pri poruche (kvality) vedomia.<br />
F. Porucha nie je lepšie vysvetliteľná iným ochorením (napr. veľká depresívna<br />
porucha, schizofrénia).<br />
ETIOPATOgENÉZA ALZHEIMEROVEJ<br />
cHOROBY<br />
Je zložitá a aj napriek bohatému dlhoročnému výskumu nie je dostatočne<br />
objasnené, z akého dôvodu a akým primárnym mechanizmom sa<br />
spúšťa kaskáda neurodegeneratívnych procesov vedúcich k apoptóze neurónov.<br />
Podstatou neurodegeneratívnych zmien je najmä ukladanie patologických<br />
proteínov v určitých predilekčných lokalitách mozgu. Patologické<br />
morfologické zmeny na mozgu sú najmä trojaké: senilné plaky,