You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ScHIZOFRÉNIA – VÝSKYT, ETIOLógIA A LIEČBA<br />
Schizofrénia je ochorenie so závažným vplyvom na osobnosť a funkčnosť pacienta.<br />
Väčšinou má chronický priebeh s rôzne vyjadrenou menlivosťou príznakov.<br />
Základným princípom liečby je užívanie antipsychotík, liečba má<br />
byť dlhodobá, často celoživotná. Okrem psychofarmakologickej liečby sú<br />
dôležité ďalšie postupy, ako psychoedukácia, podporná a cielená psychoterapia,<br />
rehabilitácia a resocializácia. Cieľom liečby je, okrem kontroly celého<br />
spektra symptómov schizofrénie a zabráneniu relapsov, zachovať funkčnosť<br />
pacienta a zlepšiť kvalitu života. V článku uvádzame základné informácie<br />
o schizofrénii a základných liečebných postupoch so zameraním na prehľad<br />
dostupných antipsychotík.<br />
ScHIZOFRÉNIA – VÝSKYT A ETIOLógIA<br />
Schizofrénia sa v súčasnosti považuje za neurovývinovú poruchu, ktorá je<br />
podmienená genetickými faktormi a faktormi prostredia. O genetickej zložke<br />
jednoznačne svedčí vyšší výskyt schizofrénie u detí rodičov s diagnózou<br />
ochorenia. Prevalencia schizofrénie v bežnej populácii sa uvádza vo výške<br />
približne 1 %, pokiaľ má jeden z rodičov diagnózu schizofrénie, riziko výskytu<br />
u dieťaťa sa zvyšuje na 12 %. Na druhej strane, konkordancia (zhodnosť<br />
výskytu ochorenia) u monozygotných dvojčiat je len 50 %. Schizofrénia<br />
patrí medzi komplexné ochorenia a všetky z doteraz identifikovaných suspektných<br />
génov (napr. neuregulín – NRG1, dysbindin – DTNBP1, D-aminoacidoxidáza<br />
– DAAO, majú len malý afekt (Tamminga CA, Holcomb HH.,<br />
2005). Pre praktické posudzovanie je dôležitý fakt, že napriek významnému<br />
podielu genetických faktorov (či už na úrovni dedičnosti v užšom slova<br />
zmysle, alebo na všeobecnejšej „genomickej“ úrovni) a skutočnosti, že výskyt<br />
schizofrénie v príbuzenstve je najviac rizikovým známym jednotlivým<br />
faktorom, u 80 % pacientov so schizofréniou nenachádzame výskyt poruchy<br />
v bližšom príbuzenstve (Austin JC, Peay HL, 2006). Veľké množstvo environmentálnych<br />
faktorov, ktoré majú vzťah k incidencii schizofrénie (napr.<br />
vek otca, mesiac narodenia, perinatálne riziká, urbánna populácia), takisto<br />
svedčí o komplexnosti ochorenia. Jedným z najvýznamnejších vonkajších<br />
faktorov, ktorý môže viesť k objaveniu sa psychotickej poruchy a potenciálnej<br />
schizofrénie, je užívanie psychotropných látok. V ostatných rokoch<br />
vzbudili aj záujem verejnosti údaje o vzťahu medzi výskytom schizofrénie a<br />
užívaním marihuany alebo iných látok z cannabis sativa. Epidemiologické<br />
nálezy poukazujú na vzťah medzi užívaním marihuany v adolescencii a rizikom<br />
pre rozvoj schizofrénie a taktiež o možnosti exacerbácie príznakov<br />
schizofrénie a horšom priebehu ochorenia (Malone DT, Hill MN, Rubino<br />
T, 2010). Genetické e environmentálne rizikové faktory vedú k odlišnému<br />
vývinu funkčných okruhov v centrálnom nervovom systéme (dyskonektivita).<br />
Tým sa objavuje alebo zvyšuje vulnerabilita pre plný rozvoj ochorenia<br />
v období adolescencie a včasnej dospelosti. Vrchol incidencie ochorenia<br />
Tab. 1: symptómy schizofrénie a základné farmakologické liečebné postupy<br />
Vývinová<br />
fáza<br />
Patologické<br />
procesy<br />
Vývinové<br />
procesy<br />
vyjadrenej stanovením diagnózy je v treťom decéniu. Už predtým sú však<br />
identifikovateľné (a anamnesticky sa cielene overujú) viac či menej diskrétne<br />
odchýlky (obr. 1).<br />
KLINIcKÉ PREJAVY<br />
doc. mudr. ján pečeňák, csc.<br />
psychiatrická klinika lf uk a un, bratislava<br />
gestácia<br />
postnatálna<br />
detstvo<br />
behaviorálne<br />
zmeny<br />
Schizofrénia patrí medzi psychotické poruchy. Termín psychóza označuje<br />
stav, keď je výrazne narušená schopnosť primerane reflektovať realitu<br />
a odlíšiť objektívne javy a procesy od subjektívne produkovaných obsahov.<br />
Typickými prejavmi sú poruchy vnímania (halucinácie) a poruchy myslenia<br />
(bludy). Najčastejšie sa vyskytujú sluchové halucinácie alebo fenomén<br />
„hlasov v hlave“ (pacient registruje hlasy, ale tie nemajú zdroj mimo subjektu)<br />
a paranoidné bludy (presvedčenie o spiknutí, prenasledovaní, ohrozovaní).<br />
Schizofrénia je charakterizovaná dezintegráciou psychických<br />
procesov, čo sa odráža aj v kvalite psychotických prejavov – halucinácie<br />
a bludy sú často nekohézne, útržkovité a nejasné. Postihnutý často nemá<br />
schopnosť alebo snahu integrovať tieto fenomény do zmysluplného celku.<br />
Okrem toho sú pre schizofréniu charakteristické „mínusové“ príznaky,<br />
ktoré sa spájajú do tzv. negatívneho syndrómu. Patrí medzi ne ubúdanie<br />
spoločenských kontaktov až izolovanosť, nedostatočná komunikácia, chýbanie<br />
motivácie a vôľových pohnútok. Príznaky vedú k narušeniu funkčnosti,<br />
veľmi častá je invalidizácia. Ochorenie postihuje celú osobnosť. Základné<br />
dimenzie príznakov schizofrénie a náčrt liečebných postupov sú<br />
uvedené v tabuľke 1.<br />
LIEČBA ScHIZOFRÉNIE<br />
puberta<br />
adoles cencia<br />
dospelosť<br />
stredný vek<br />
s enescencia<br />
Nešpecifické<br />
Klinické<br />
príznaky<br />
Fáza<br />
ochorenia<br />
Mierne postihnutia<br />
�motorické<br />
�kognitívne<br />
�sociálne<br />
�jemné neurologické<br />
znaky<br />
premorbídna prodromálna<br />
Symptómy<br />
� pozitívne<br />
� negatívne<br />
� afektívne<br />
� kognitívne<br />
progresívna<br />
Symptómy<br />
� pozitívne<br />
� negatívne<br />
� kognitívne<br />
reziduálna<br />
oplodnenie<br />
migrácia<br />
apoptóza<br />
dyskonektivita DA?<br />
GLU?<br />
Myelinzácia<br />
Pruning<br />
Synaptogenéza<br />
Diferenciácia<br />
Indukcia<br />
SYMPTóMOVá DIMENZIA OPIS KOMENTáR LIEČBA<br />
Pozitívne symptómy<br />
Negatívne symptómy<br />
Afektívne symptómy depresívny syndróm<br />
Kognitívne symptómy<br />
halucinácie, bludy, prejavy dezorganizácie<br />
(dezintegrácie)<br />
sociálna utiahnutosť, znížená komunikácia,<br />
zanedbávanie starostlivosti o seba, hypoaktivita,<br />
strata záujmov<br />
narušenie základných procesov pri spracovaní<br />
informácií – pracovná pamäť, exekutívne funkcie<br />
* nids = deficitný syndróm navodený liečbou neuroleptikami (neuroleptic induced deficite syndrome)<br />
Obr. 1. fázy a priebeh schizofrénie (podľa lewis dA, lieberman jA. 2000)<br />
neurodegenerácia<br />
Stres, životné udalosti, užívanie psychotropných látok<br />
Norma<br />
Základným princípom liečby schizofrénie vo všetkých štádiách poruchy je<br />
farmakologická liečba antipsychotikami (starší názov neuroleptiká). Po prvej<br />
epizóde schizofrénie sa odporúča liečba v trvaní najmenej jedného roka,<br />
primárne pre akútnu liečbu, najmä ak sú spojené s agresivitou,<br />
ohrozovaním okolia alebo sebapoškodzovaním<br />
dôležité je odlíšiť primárne (súvisiace s ochorením) príznaky<br />
a sekundárne príznaky (spojené s možnými nežiaducimi účinkami liečby,<br />
stigmatizáciou, izoláciou, neschopnosťou základných aktivít)<br />
riziko suicidality; diferenciálna diagnostika od negatívneho syndrómu<br />
a nids*<br />
hodnotené neuropsychologickým vyšetrením, majú úzky vzťah<br />
k funkčnosti pacienta<br />
symptómy, postihnutie<br />
Závažné<br />
v akútnom štádiu často nutná i.m. medikácia; haloperidol,<br />
olanzapín, zuclopentixol, levopromazín<br />
horšia odpoveď na antipsychotickú liečbu, preferované atypické<br />
antipsychotiká; zváženie liečby klozapínom; dôležitá resocializácia,<br />
psychoedukácia, rehabilitácia<br />
preferované atypické antipsychotiká, zvážiť kombináciu<br />
s antidepresívami pri dôsledných kontrolách stavu<br />
málo ovplyvniteľné liečbou, preferované atypické antipsychotiká<br />
27
Change language