Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
VESMÍR<br />
A teraz si predstavme, že by sme<br />
mali také zvláštne rozprávkové delo,<br />
ktoré by dokázalo vystreľovať svoje<br />
náboje ešte väčšou rýchlosťou, a na<br />
tieto náboje by nepôsobil brzdný odpor<br />
vzduchu. Tak by sme dostrelili<br />
postupne do výšky, dajme tomu, 50,<br />
100 alebo 200 kilometrov. Nakoniec<br />
by sa nám podarilo odpáliť náboj takou<br />
vysokou rýchlosťou, že by prekonal<br />
príťažlivosť Zeme a vôbec by<br />
sa nevrátil, uletel by do voľného vesmíru.<br />
To by sme ho museli vystreliť<br />
rýchlosťou o niečo viac než 11 kilometrov<br />
za sekundu. Tejto rýchlosti<br />
sa hovorí úniková rýchlosť Zeme<br />
alebo druhá kozmická rýchlosť.<br />
Keby sme sa so svojím delom presunuli<br />
na iné, hmotnejšie teleso ako<br />
je Zem, s väčšou príťažlivou silou,<br />
napríklad na Slnko, museli by sme<br />
vypáliť náboj aj väčšou rýchlosťou.<br />
Na Slnku by sme potrebovali viac než<br />
600 kilometrov za sekundu, aby náboj<br />
opustil slnečnú sústavu a odletel<br />
do vesmíru.<br />
My by sme však vo vesmíre hľadali<br />
ďalej, až by sme našli ohromne<br />
hutné teleso s takou nesmiernou gravitáciou,<br />
že na jeho opustenie by bola<br />
potrebná rýchlosť väčšia, ako je rýchlosť<br />
svetla.<br />
A taká rýchlosť nie je možná.<br />
Albert Einstein vyvodil vo svojej<br />
geniálnej teórii relativity, že najvyššia<br />
existujúca rýchlosť vo vesmíre je<br />
rýchlosť svetla, to je 300 000 kilometrov<br />
za sekundu. Žiadne hmotné<br />
teleso nie je schopné túto rýchlosť<br />
prekročiť, ani samo svetlo. Aj svetlo<br />
je ešte hmotné, aj keď ide o veľmi<br />
jemný druh hrubohmotnosti. Svetlo<br />
sa správa čiastočne ako vlnenie, niektorými<br />
svojimi vlastnosťami však<br />
pripomína častice, teda malé čiastočky<br />
alebo guľôčky, nazvané fotóny.<br />
Ocitli by sme sa tak na povrchu<br />
prazvláštneho, obrovsky zhutneného<br />
telesa, ktoré nedokáže opustiť nič,<br />
ani svetlo alebo iné hmotné žiarenie,<br />
napríklad rádiové alebo röntgenové.<br />
Toto teleso sa vyznačuje ohromnou<br />
príťažlivou silou, ktorá dokáže pritiahnuť<br />
z okolia všetko, čo sa dostane<br />
do jeho blízkosti, ale nič už nevráti,<br />
do okolia z neho neprúdi nič. Ako<br />
tá rozprávková karbunkulová hora,<br />
ktorá každého moreplavca uchváti<br />
a k sebe pritiahne, ale potom mu nedovolí<br />
ju opustiť. Také teleso nazvali<br />
vedci „čierna diera.“<br />
Keby sme na povrchu čiernej diery<br />
rozsvietili žiarovku, nevychádzali by<br />
z nej lúče na všetky strany, ale svietila<br />
by len dovnútra do čiernej diery.<br />
Z čiernej diery nevychádza žiadna<br />
známka existencie, žiadne záblesky<br />
ani žiarenie, je to len tmavá škvrna<br />
uprostred tmavého poloprázdneho<br />
vesmíru. Prejavuje sa navonok len<br />
ohromnou gravitačnou silou. Pokiaľ<br />
sa do jej blízkosti dostane „neopatrná“<br />
hviezda alebo napríklad len<br />
mrak prachu, diera ich k sebe pritiahne<br />
špirálovitým pohybom a bez<br />
stopy pohltí. Pritom dôjde ešte naposledy<br />
k zaujímavému javu: pred<br />
vtiahnutím do čiernej diery sa hmota<br />
priťahovaného telesa tak stlačí a rozpáli,<br />
že doslova vybuchne a rozsvieti<br />
gigantický ohňostroj žiarenia. Až polovica<br />
hmoty sa tak zachráni pred<br />
pádom do čiernej diery a buď vystrelí<br />
naspäť do okolia ako rozžeravená<br />
hmlovina, alebo sa priamo premení<br />
na žiarenie a vyžiari do okolia. To je<br />
však už posledná labutia pieseň pohlcovanej<br />
hmoty. Vzápätí nato zvyšná<br />
časť zmizne bez stopy, pohltená čiernou<br />
dierou.<br />
Čo je vovnútri čiernej diery, sa vymyká<br />
možnosti poznania alebo popísania.<br />
Akoby na hranici čiernej<br />
diery končil náš známy vesmír a v jej<br />
vnútri začínal iný svet, o ktorom fyzici<br />
dokážu povedať len málo, takmer<br />
nič. Nevieme, ako vyzerá. Už len nesmierna<br />
zhustenosť hmoty vovnútri<br />
čiernej diery presahuje všetky naše<br />
predstavy. Keby sa Zem mala zmrštiť<br />
do čiernej diery, mala by veľkosť<br />
púhy jeden centimeter. Ba i samo<br />
veľké Slnko by sa zmrštilo do maličkých<br />
troch kilometrov.<br />
Čitatelia Posolstva Grálu si iste pripomenú,<br />
čo písal jeho autor v prednáške<br />
Svet: opisuje kolobeh hmoty,<br />
ako sa pre každé vesmírne teleso<br />
naplní hodina jeho rozpadu, až po<br />
vtiahnutie do rozkladu. Všetko<br />
hmotné sa rozloží v prasemeno, aby<br />
sa v pokračovaní kolobehu mohlo<br />
opäť nanovo sformovať, ako nový<br />
stavebný kameň na pokračovanie<br />
v ďalšom kolobehu.<br />
Zdá sa, že sme pri čiernych dierach<br />
na stope konca tohto kolobehu:<br />
čierne diery sú akýmsi lievikom,<br />
ktorý do seba vsáva hmotu, aby<br />
„vypadla“ z nášho vesmíru do stavu<br />
mimo obvyklého vesmírneho sveta.<br />
Tým však ešte nie sme na konci<br />
všetkých ohromujúcich vlastností<br />
čiernych dier: pretože v blízkosti<br />
čiernych dier sa mení aj priestor<br />
a čas!<br />
EXKURZIA II:<br />
PRIESTOR A ČAS<br />
Predstavme si, že zo Zeme pozorujeme<br />
ďalekohľadom dve hviezdy,<br />
ktoré sú práve za sebou v zákryte,<br />
ako je to nakreslené na obrázku.<br />
Očakávali by sme, že sa zadná<br />
hviezda schová za tú prednú a prestane<br />
byť viditeľná. Stane sa však<br />
niečo zvláštne: vo chvíli, keď by<br />
zadná hviezda mala zmiznúť nášmu<br />
zraku, zistíme, že stále viditeľne vykukuje<br />
spoza tej prednej, a že sa dokonca<br />
akoby zväčšila. Tento jav pozorujú<br />
astronómovia celkom bežne<br />
a nazývajú ho „gravitačná šošovka.“<br />
Jeho príčinou je gravitačná príťažlivosť<br />
prednej hviezdy. Svetelný<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
42 | 2014
Change language