SG42

More documents

Recommendations

Info

Pozorovateľ Bližšia hviezda Lúče svetla vzdialenej hviezdy sa v blízkosti bližšej hviezdy ohýbajú vplyvom jej gravitačnej príťažlivosti. Preto pozorovateľ hviezdu vidí, hoci je zakrytá bližšou hviezdou. Dokonca ju vidí zväčšenú, akoby pod šošovkou. lúč zadnej hviezdy sa pri prechode okolo prednej hviezdy ohýba, zakrivuje, akoby ho hviezda k sebe gravitáciou priťahovala, a tak sa stane, že predsa len dopadne do zorného poľa nášho ďalekohľadu a my hviezdu uvidíme. Vyzerá to teda, že je svetlo na svojej ceste touto hviezdou priťahované, že teda podlieha gravitácii. No nie je to tak celkom pravda. Svetlo a žiarenie síce podlieha gravitácii ako každá forma hrubej hmoty. Albert Einstein však vo svojej naozaj geniálnej teórii relativity preukázal, že gravitačné pôsobenie vo svojom okolí zakrivuje priestor! Že sa teda v gravitačnom poli celý priestor ohýba a zakrivuje! Svetlo a žiarenie potom putuje po najkratšej, „rovnej“ dráhe v tomto zakrivenom priestore. A nielen to, 28 Svet Grálu 42 | 2014 Lúče svetla vzdialenej hviezdy Vzdialená hviezda Zdanlivý obraz hviezdy zväčšený gravitačnou šošovkou gravitačné pole deformuje i čas! Čas v gravitačnom poli prebieha inak, než v okolí. V blízkosti takého mimoriadne silného gravitačného poľa, aké majú čierne diery, je i zakrivenie času a priestoru nesmierne silné a naozaj fatálnym spôsobom robí z čiernej diery akýsi druh lievika. Predstavme si, že sa usadíme v bezpečnej vzdialenosti od čiernej diery a vyšleme do nej v kozmickej stanici svojho priateľa, dobrovoľného výskumníka. Čitatelia už iste tušia, že sa s ním predtým navždy rozlúčime, pretože sa s ním už nikdy viac nestretneme. Pred štartom sa dohovoríme, že na nás pravidelne každú sekundu svetlom zabliká, a že naopak i my budeme vysielať k nemu sekundové signály. Spočiatku budú od neho svetelné záblesky chodiť pravidelne každú sekundu. Ako sa však bude blížiť k povrchu čiernej diery, začnú sa signály oneskorovať. Odstup medzi nimi sa bude predlžovať na niekoľko sekúnd, potom už to budú minúty, hodiny a dni. V ďalekohľade budeme jeho stanicu pozorovať celé dni a mesiace, akoby sa k čiernej diere stále pomalšie blížila, ale vlastne ju vôbec nikdy nedosiahla. Zdá sa, akoby sa svetlo muselo predierať od čiernej diery proti smeru gravitácie a tým sa spomaľovalo. Ale nie je to tak, svetlo putuje stále svojimi 300 000 kilometrami za sekundu, to sa len čas a priestor tak zdeformoval. Akoby hranica čiernej diery bola i nedosiahnuteľnou hranicou nášho vesmíru. Náš priateľ v kozmickej stanici však zažíva čas inak. Pohybuje sa síce stále k povrchu čiernej diery a pravidelne vysiela po sekundách svoje záblesky, naproti tomu však vidí, že záblesky od nás „zvonku“ sa zrýchľujú a intervaly medzi nimi sa skracujú. Zdá sa mu teda, že na neho blikáme stále rýchlejšie, jeho čas sa teda oproti nášmu zrýchľuje. Ale to netrvá dlho: tie posledné záblesky už ho ani nestihnú dobehnúť, on krátko nato hladko preletí okrajom čiernej diery dovnútra a zanikne. Toto poznanie nás asi trochu zarazí. Predstavovali sme si, že niekde vo vesmíre je pevne umiestnený akýsi lievik, do ktorého na konci svojho kolobehu každé hviezdne teleso zapadne, je ním nasaté, a tak zanikne. Namiesto toho vidíme, že do takého lievika môže teleso zapadnúť na ktoromkoľvek mieste vo vesmíre. Čas ani priestor tu nehrajú rolu, naviac sa čas i priestor dokážu tak skrútiť, zdeformovať, že sa správajú celkom inak, než sme zvyknutí.
VESMÍR SÚ VO VESMÍRE ČIERNE DIERY? Existenciu čiernych dier predpovedali fyzici začiatkom 20. storočia. Potom nasledovalo intenzívne pátranie skrz ďalekohľady: skutočne takéto ohromujúce útvary vo vesmíre existujú? Astronómovia teda hľadali pomerne maličké telesá, ktoré sa v chladnom a čiernom vesmíre ničím neprejavujú, nevydávajú žiadne žiarenia ani iné známky života, s výnimkou ohromnej gravitačnej príťažlivosti. Zamerali sa pritom na hľadanie medzi dvojhviezdami. Dvojhviezdy sú dvojice hviezd blízko seba, ktoré okolo seba obiehajú po elipsách, ako dvaja boxeri v ringu, ktorí okolo seba krúžia ale sa k sebe nepriblížia. Takých dvojhviezd je vo vesmíre veľmi veľa. Roku 1964 konečne našli, čo hľadali: v súhvezdí Labute, asi 6000 svetelných rokov od nás, našli hviezdu, krúžiacu okolo „neviditeľného ničoho“. To „neviditeľné nič“ bola práve prvá objavená čierna diera. Dnes už je známe veľké množstvo čiernych dier. Vyzerá to, že dokonca väčšina hviezdnych galaxií má vo svojom strede ohromnú čiernu dieru. Tak aj naša galaxia, teda skupina asi 200 miliárd hviezd, ktorú nazývame Mliečna dráha, má vo svojom strede čiernu dieru, o hmote niekoľkých miliónov Sĺnk, ktorá za vzniku gigantických ohňostrojov postupne požiera hviezdy vo svojom okolí. Je od nás vzdialená 26 000 svetelných rokov, teda Zem sa jej nikdy nepriblíži. AKO VZNIKNE ČIERNA DIERA? V minulom článku sme si povedali, že naše Slnko raz skončí svoju dráhu ako tzv. biely trpaslík: po spotrebovaní jadrového paliva v ňom ustanú výbuchy, udržujúce ho v žeravom a nafúknutom stave, a ono sa bez odporu zmrští na zlomok pôvodnej veľkosti. Keby bolo o polovicu väčšie, skončilo by svoju existenciu ako neutrónová hviezda – ohromné tlaky v jeho vnútri by v ňom rozdrvili atómy na prášok, na maličké neutróny. No, a keby bolo asi desaťkrát väčšie, zrútilo by sa práve v čiernu dieru. Nepredstaviteľne hustú, celé Slnko by sa zhustilo do púhych troch kilometrov. A EXISTUJÚ „BIELE DIERY?“ V Posolstve Grálu sa v prednáške Svet píše o kolobehu stvorenia, o obrovskom lieviku alebo dutine ako pulzujúcom srdci hmotného sveta. Na konci svojej životnej dráhy je každé hmotné teleso nasaté do zadnej strany lievika, v ktorom prebehne rozklad, a na jeho druhej strane je vypudené novovzniknuté „prasemeno“ do ďalšieho kolobehu a života. Zdá sa, že čierne diery sú naozaj akýmisi výstupnými bránami z kolobehu hmoty a plynutia času, že na ich okraji sa všetko hmotné zrúti, stratí z nášho vesmíru a prepadne do iného priestoru a času. Ale kde je pokračovanie ďalšieho kolobehu? I fyzikom a astronómom sa od začiatku páči myšlienka, že by hmotný kolobeh pokračoval ďalším logickým dejstvom, že by sa lievik čiernej diery premenil akýmsi mostíkom alebo prechodom na opačnú „bielu dieru“, z ktorej by naopak tryskala hmota von. Doposiaľ sa im však nič také nepodarilo nájsť. Anglický fyzik Stephen Hawking – to je ten geniálny ochrnutý vedec na vozíku – síce vypočítal, že sa čierne diery zvláštnym spôsobom „vyparujú“ únikom jednotlivých mikroskopických častíc do okolia, teda sa zmenšujú; tento proces je však taký nesmierne pomalý, že je z hľadiska kolobehu úplne nezaujímavý. Nepochybne nám tu chýba ešte nejaký článok reťaze, ktorý by umožnil dovŕšenie celého deja. TEÓRIA VŠETKÉHO Pražský fyzik Ivan Novotný, čitateľ Posolstva Grálu, napísal krátko pred svojou smrťou dvojicu kníh „Nové vědění – teorie všeho“ a „Nové vědění – základy nové teofilozofie“. Knihy vyšli v roku 2000. Práve prvá z nich sa zaoberá fyzikou vesmíru, vznikom hmoty, gravitáciou, a samozrejme aj čiernymi dierami a zánikom vesmíru. I. Novotný okrem iného vyslovil hypotézu, že rýchlosť svetla bola v začiatkoch vzniku vesmíru asi tisíckrát vyššia ako dnes a od tých čias neustále klesá. Dôsledok? Čoraz viac hviezd sa bude postupom času prepadať do čiernych dier, pretože úniková rýchlosť svetla sa bude zmenšovať a na kolaps hviezdy do čiernej diery bude stačiť stále menšia a menšia gravitačná sila. Najprv sa zrútia tie najväčšie a postupne i tie menšie a menšie. Nakoniec tu zostane vesmír pozostávajúci zo samých čiernych dier. Hmota je podľa I. Novotného len dočasne zviazané kvantované vlnenie, teda žiarenie, a čierna diera je miesto, v ktorom sa toto vlnenie opäť rozväzuje a vracia späť k svojmu pôvodu. V čiernej diere dôjde stlačením k ohromnému vzrastu teploty a hrubá hmota sa prechodom cez strednú a jemnú hrubohmotnosť zmení na žiarenie s veľmi vysokými kmitočtami, omnoho vyššími ako napríklad rádioaktívne gama žiarenie, ktoré je fyzikom známe ako 29 Svet Grálu 42 | 2014
Page 2 and 3: Grál je od dávnych čias symbolom
Page 4 and 5: OBSAH FEJTÓN Posledný hieroglyf T
Page 6 and 7: FEJTÓN súčasťou mojej nábožen
Page 8 and 9: ROZHOVOR Zážitky blízke smrti S
Page 10 and 11: ROZHOVOR vôbec nepoznali. Jedno p
Page 12 and 13: ZDRAVIE Fantómové bolesti Christo
Page 14 and 15: 14 Svet Grálu 42 | 2014 Bdejte a m
Page 16 and 17: TÉMA do svojho vnútra, ktoré jed
Page 18 and 19: Tak už to chodí az som sa v taký
Page 20 and 21: Potopa sveta a zánik Peter Fechner
Page 22 and 23: CIVILIZÁCIA „Aztlan“ na výcho
Page 24 and 25: Z vďačnosti aj žiaľu… Marie
Page 26 and 27: VESMÍR Artur Zatloukal Hviezdne ne
Page 30 and 31: VESMÍR najjemnejší druh žiareni
Page 32 and 33: DOPLNIŤ Budha, Peter Fechner a pos
Page 34 and 35: NÁBOŽENSTVO zaznamenaný jasnovid
Page 36 and 37: NÁBOŽENSTVO 36 Svet Grálu 42 | 2
Page 38 and 39: Čo je vedomie? Werner Huemer Odbor
Page 40 and 41: 40 Svet Grálu 42 | 2014
Page 42 and 43: ZDRAVIE 42 Svet Grálu 42 | 2014 RA
Page 44 and 45: DOPLNIT Marianne Klauserová-Stalde
Page 46 and 47: ZDRAVIE obdobiach. Zážitky z týc
Page 48 and 49: 48 Svet Grálu 42 | 2014
Page 50 and 51: TÉMA 50 Svet Grálu 42 | 2014 prin
Page 52 and 53: POZNANIE Čo je to Posolstvo Grálu
Page 54 and 55: NÁZORY 54 Svet Grálu 42 | 2014 Im
Page 56 and 57: NA ZÁVER ľadaj pravdu, počúvaj
Page 58 and 59: až po autora, ktorý tvrdí, že s
Page 60: Nakoniec človeku zostane iba to,

SG42

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?