SG42

NA ZÁVER
ľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč sa pravde, miluj
H pravdu, vrav pravdu, drž pravdu, bráň pravdu až do
smrti. Kto by nepoznal tieto slová, ktoré napísal Jan Hus
tri roky pred svojím upálením ...
Čo je to pravda? – „Ja som sa preto narodil a preto som
prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto
je z pravdy, počuje môj hlas,“ vravel Ježiš Pilátovi. A Pilát
mu na to odpovedal: „Čo je pravda?“ (Jn 18/37,38)
Od tejto príhody uplynulo dvetisíc rokov. Aj dnes však
pokrčí plecami mnohý z nás, obyvateľov tohto moderného,
no na počudovanie stále chorého sveta 21. storočia, a hovorí
rovnako ako Pilát: „Čo je vlastne pravda?“ Rozumej:
„Kto vlastne vie, čo je to tá pravda, čo je vlastne správne,
čo sa má a čo nemá? Nuž, asi to, čo každý pre seba pokladáme
za správne a dobré, každý má svoju pravdu. A tak
sa o to veľmi nestarajme, aj tak nič múdre nevymyslíme.“
Tu by sme sa však radi ozvali: Tak to nie je. Najprv
vedzme, že pravda, skutočnosť naozaj existuje. Pravda je,
keď sa povedzme o 2.35 ráno na rohu našej ulice zrazili
dve autá, vodiči sa spolu povadili a potom s oškretými
blatníkmi odišli. Zopár ľudí sa zobudilo, ďalší aj vyzreli
z okna, iní sa o tom vôbec nedozvedeli. Ráno si o tom
budú ľudia z domu rozprávať, každý to vidí inak, jeden
sa domnieva, že to bolo o polnoci, druhý, že sa to vadili
chodci cestou z krčmy, tretí videl autá, ale myslí si, že sa
len tak zastavili na kus reči. Názorov môže byť veľa, ale to
nič nemení na fakte, že sa skutočne presne o 2.35 ráno na
rohu našej ulice zrazili dve autá. To znamená, že pravda –
tá s malým „p“ – je skutočnosť, ako sa veci naozaj majú,
ako sa odohrali, aké sú.
Potom je tu však Pravda, tá s veľkým písmenom P. Tá
v poklade nášho jazyka odlišne označuje múdrosť, siahajúcu
vesmírom ku hviezdam a ešte ďalej. Je to Božia
Pravda, vôľa a dielo Stvoriteľa. Čo je to pravda?
„Pravda“, to je skutočnosť, podľa ktorej je vystavaný svet.
Tá Pravda i ten svet siahajú ďaleko za hranice viditeľné
človeku, zahŕňajú aj svet našich myšlienok a citov, svet
56
Svet Grálu
42 | 2014
vracajúcich sa spravodlivých dôsledkov našich činov, svet
ľudských duchov i svet prírodných bytostí; svet, v ktorom
každý tvor s výnimkou človeka vie, čo má robiť, aby žil
správne.
Ako to, že každá zdravá bunka nášho tela vie, čo má robiť
– keď sa porežeme do prsta, hneď sa spustí liečivý mechanizmus
zrážania krvi, obrany proti nákaze, zacelenie
a hojenie buniek. Či to nie je tak, že bunky napodobňujú
jemný neviditeľný vzor nášho astrálneho tela a usilovne
a poctivo budujú jeho hrubý obraz...? Ako to, že každý
motýľ, čerstvo vyslobodený z kukly, každá korytnačka,
práve vyliahnutá z vajca od prvých minút vedia, čo majú
robiť? Či to nie je tak, že pred sebou vidia bytosti prírody
a napodobňujú ich správanie, ich vzory? Že vtáky, za
svitania spievajúc alebo letiac cez hory do teplých krajín,
načúvajú svojim starším bratom z bytostnej ríše a radi sa
podriaďujú ich skúsenému vedeniu?
A tiché vnútorné hlasy v našom vnútri – to sa v nás
predsa hlási k životu duch naliehajúci na prebudenie, a aj
naši priatelia – zomretí ľudia, chcú nám byť nápomocní
a posilniť našu vôľu k dobru.
To všetko je votkané do usporiadania sveta, do jeho
možností a ciest života, a autorom toho všetkého je vôľa
Stvoriteľa, teda Pravda.
O pravde napísal Abd-ru-shin v „Odpovediach na
otázky“: Pravda je to večne-nemeniteľné! To, čo sa nikdy
nemení vo svojej forme, ale je také, aké bolo od večnosti
a navždy ostane, ako je teraz. Pretože to tiež nikdy nemôže
podliehať pokroku, lebo už od začiatku bolo dokonalé.
Pravda je skutočná, je jestvujúca! Jestvujúcim je
jedine pravý život. Celý vesmír „sa opiera“ o túto Pravdu!
Preto je tiež iba to, čo prichádza z Pravdy, skutočne živé,
všetko ostatné podlieha premene smrťou.
Zámerom nášho časopisu bolo povzbudiť nás – tak trocha
ustatých a tak trocha sklamaných tým, že narážame
na nesúlad medzi svojimi ideálmi a trpkou nedokonalosťou
okolitého sveta. Chceli sme a chceme poukázať