You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ZDRAVIE<br />
a neustupovala, je viac sama sebou<br />
a vzoprela sa aj svojej matke. Liek jej<br />
pomohol stať sa konečne sama sebou.<br />
Hoci nikdy nie je možné zovšeobecňovať<br />
a ku každému pacientovi treba<br />
pristupovať individuálne, predsa však<br />
majú mnohí homeopati v otázke rakovinovej<br />
dispozície značnú istotu.<br />
Keď sa mi môj kamarát zdôveroval<br />
so svojím životom, v ktorom sa neustále<br />
snaží byť vo všetkom najlepší,<br />
byť vynikajúcim kamarátom, partnerom,<br />
synom, pracovníkom i kolegom,<br />
vzniklo vo mne podozrenie na rakovinovú<br />
dispozíciu. Dva týždne pred<br />
naším stretutím skolaboval z pracovného<br />
vyťaženia. Okrem toho sa snaží<br />
riešiť manželské problémy svojich rodičov,<br />
ktorým to vo vzťahu neklape.<br />
Keď som sa ho spýtal, či v jeho rodine<br />
nie je častý výskyt rakoviny, vyvalil<br />
na mňa prekvapene oči s otázkou,<br />
odkiaľ to môžem vedieť. Tu som sa<br />
zmienil o ďalšom častom aspekte rakovinovej<br />
dispozície – o snahe byť<br />
perfektný. Je tu spojenie oboch vyššie<br />
spomenutých aspektov: perfekcionizmus<br />
– a snaha vyhovieť druhým.<br />
To sa prejavuje v ideáli byť perfektný<br />
manžel, syn, pracovník, atď.<br />
Jedna milá dáma po prednáške<br />
o rakovine pristúpila k prednášajúcemu<br />
a so slovami vďaky mu povedala:<br />
„Konečne viem, prečo som mala<br />
rakovinu. Viete, vždy sa snažím byť<br />
druhým na prospech, pomáhať im<br />
ako len viem, a na seba nikdy nemyslím.<br />
Aj moja mamička zomrela na rakovinu.<br />
Krátko po jej smrti som mala<br />
sen, v ktorom mi hovorila: „Mysli už<br />
konečne aj na seba“. Nikdy som tomu<br />
nerozumela, ale teraz už áno“.<br />
MILOVAŤ SEBA<br />
SAMÉHO<br />
Mnohí liečitelia, terapeuti a lekári<br />
majú často spoločnú<br />
črtu. Snažia sa neúnavne pomáhať<br />
druhým, ale na svoju vlastnú dušu<br />
zabúdajú. Nie je možné plnohodnotne<br />
pomáhať druhým a milovať<br />
ich, ak človek nemiluje seba samého.<br />
Som o tom hlboko presvedčený.<br />
Duša terapeuta, ale i každého<br />
človeka musí byť preniknutá šťastím,<br />
svetlom a radosťou, ak chce toto<br />
svetlo ďalej rozdávať. Musí svoju<br />
dušu milovať z celej hĺbky, dopriať<br />
jej oddychu i pokoja, zotavenie, radosť<br />
i právo na chyby a slabosti.<br />
Ak toto zanedbá, bude jeho vlastná<br />
duša trpieť a jeho pomoc bude polovičná.<br />
Nemyslím si, že osud od niekoho<br />
vyžaduje, aby zo seba robil otroka.<br />
Hrdý, dôstojný človek, plný<br />
šťastia a sily pôsobí na svoje okolie<br />
omnoho oblažujúcejšie ako človek,<br />
ktorý sa pred každým skláňa a urobí,<br />
čo sa mu povie bez rozmýšľania. Ak<br />
má človek skutočne vôľu k dobru,<br />
pričom nezanedbá svoju dušu a obdaruje<br />
ju láskou, potom v jeho vnútri<br />
prirodzene vzrastie túžba podeliť sa<br />
o toto šťastie s inými. Táto túžba<br />
bude neutíšiteľná a nájde si cestu<br />
uplatnenia. Takéto dobro bude však<br />
dôsledkom prirodzeného duševného<br />
vývoja a nie dôsledok komplexov.<br />
A na tomto základe rakovina nikdy<br />
nemôže vzniknúť.<br />
DUCHOVNO-FYZICKÉ<br />
SÚVISLOSTI<br />
Vieme, že rakovina vzniká enormným<br />
rastom rakovinových buniek,<br />
ktoré akoby nebrali ohľad<br />
na svoje okolie. Rakovinové bunky<br />
samy osebe ešte nepredstavujú<br />
problém, pretože tie sa denne tvoria<br />
i u zdravého človeka. Rozdiel je však<br />
ten, že u zdravého človeka imunitný<br />
systém tieto bunky zničí, kým u človeka<br />
s rakovinou je imunitný systém<br />
akoby „vlažný“, nerobí nič. Tým<br />
dáva telo zrkadlový obraz psychického<br />
stavu pacienta, ktorý je „vlažný“<br />
a prispôsobuje sa akýmkoľvek okolnostiam<br />
a správaniu ľudí okolo seba,<br />
nech sú akokoľvek deštruktívne.<br />
Vôľa, ktorá predstavuje na fyzickej<br />
úrovni imunitu, je slabá, nevyberá<br />
si, prispôsobuje sa všetkému.<br />
Človek s rakovinou je samozrejme<br />
vo vážnom stave, takom vážnom, že<br />
je možno prvýkrát v živote nútený<br />
nechať druhých, aby sa konečne oni<br />
starali o neho, nie naopak. Jeho úlohou<br />
je presadiť svoje vlastné priania<br />
a záujmy, telo mu to veľmi zreteľne<br />
ukazuje. Má sa naučiť posilňovať<br />
svoju vôľu, rozhodnúť sa, akú liečbu<br />
podstúpi a nenechať za seba rozhodovať<br />
druhých.<br />
Na záver je ešte nutné dodať, že by<br />
bolo nerozvážne u každého pacienta<br />
s rakovinou jednoznačne určiť, že<br />
má nedostatok lásky k sebe samému.<br />
Bolo by to veľmi jednostranné posudzovanie.<br />
Ku každému človeku treba<br />
pristupovať individuálne a s citom.<br />
Učí to človeka byť ostražitým a nerobiť<br />
unáhlené závery. Verím, že slabá<br />
identita a potlačená osobnosť nie sú<br />
jedinou pôdou, na ktorej rakovina<br />
vznikne.<br />
Pri tomto pohľade môžeme v rakovine<br />
vidieť obrovského pomocníka,<br />
ktorého nám osud poslal ako poslednú<br />
výstrahu, aby nás tým naučil,<br />
že láska je najvyšší zákon prírody<br />
a na tento zákon máme pamätať aj vo<br />
vzťahu k sebe samým.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
42 | 2014