Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics
Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics
Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
<str<strong>on</strong>g>Virtuálny</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g>, vstup voľný, denne od 9.00-16.00, program na http://www.virtualny<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>.info/<br />
__________________________________________________________<br />
3.1 Kopa piesku a zloţitosť problémov<br />
Predstavme si nejaký problém. Napríklad spočítať zrnká v kope piesku. Môţe<br />
od toho závisieť náš ţivot, ak sme povedzme odsúdení na smrť, keď zrnká<br />
nespočítame. Môţe od toho závisieť – iba či aţ – odpoveď na otázku, pokrok<br />
poznania, čiţe hodnota, ktorá pre väčšinu ľudí prakticky neexistuje, ale pre<br />
iných znamená rovno upálenie na pomalom ohni.<br />
Najprv si uvedomíme dve roviny – realitu a ideál. Realitou tu je nespočítaný<br />
piesok. Ideálom by bol zistený počet zrniek. Aţ po uvedomení si rozdielu medzi<br />
realitou a ideálom sa ocitáme v krajine riešenia problému, kde sa dá<br />
pohybovať od reality k ideálu vţdy aspoň tromi prístupmi.<br />
5.1.1 Tri prístupy<br />
Prvým z nich je prístup empiricko-intuitívny. Empiricky (skúsenostne) – ak sme<br />
uţ v ţivote takých kôp piesku spočítali mnoho alebo ak máme šťastie –<br />
môţeme podľa tej skúsenosti výsledok intuitívne (odhadom) uhádnuť. Ak by<br />
niekto uţ vedel, koľko tých zrniek je, mohli by sme skúsiť metódu pokusov a<br />
omylov, ktorá patrí do empiricko- intuitívneho prístupu v prípade, ţe vieme<br />
zistiť, či sme uhádli. Keby nám ten niekto hovoril iba áno alebo nie, mohli by<br />
sme napredovať naslepo. Keby nám ale hovoril, či sme uhádli viac alebo<br />
menej, vedeli by sme dosť rýchlo – uţ nie naslepo – určiť aj smer našich<br />
ďalších pokusov o uhádnutie. Keby sme ale mali jediný pokus a bol by to omyl,<br />
mohlo by nás to stáť hlavu.<br />
Druhý moţný prístup je algoritmický. Na vyriešenie problému pouţijeme<br />
algoritmus, čiţe presný a k<strong>on</strong>ečný postup. Napríklad nájdeme prvé zrnko,<br />
započítame ho, odloţíme nabok, nájdeme ďalšie zrnko, započítame, odloţíme,<br />
a keď sú všetky zrnká odloţené, máme výsledok, a to výsledok presný. Keby<br />
sme mohli algoritmus rozparalelniť, tj. nasadiť na počítanie zrniek povedzme<br />
desaťtisíc počtárov a napok<strong>on</strong> pouţiť hlbokú vedomosť o tom, ţe ich čiastočné<br />
výsledky moţno spočítať, tak by sme mali výsledok skoro desaťtisíckrát<br />
rýchlejšie. Ak by nám ale dali desaťtisíc počtárov, mohlo by byť efektívnejšie<br />
ich vzbúriť a získať ţivot či slobodu priamo. Toto mohol mať na mysli klasik<br />
numerickej matematiky Hamming, keď povedal, ţe skôr ako začneš riešiť<br />
problém, premysli si, čo spravíš s výsledkom.<br />
Tretí prístup sa volá heuristický. Namiesto pôvodnej úlohy riešime úlohu o čosi<br />
jednoduchšiu – napríklad spočítame tisíc zrniek, odváţime ich, odváţime celú<br />
kopu a pouţijeme delenie. Podiel váhy celej kopy a tisíca zrniek nám rýchlo<br />
prezradí, koľko tisíc zrniek je v kope. Ako vidno, navyše treba mať váhy, vedieť<br />
váţiť a dok<strong>on</strong>ca deliť. Ţiaľ, zrnká piesku sú nerovnaké a váhy nie presné, a tak<br />
tento rýchlo získaný výsledok môţe byť iba pribliţný. V takom prípade by naša<br />
poprava závisela na výklade pôvodnej dohody.<br />
Prvý prístup (uhádnuť) je rýchly, nepresný a nemusí sa dať naučiť hocikoho,<br />
ďalšieho väzňa, napríklad grófa M<strong>on</strong>tecrista. Výhodou druhého prístupu<br />
(algoritmus) je presnosť a odovzdateľnosť iným ľuďom, nevýhodou pomalosť.<br />
142
Change language