Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics

<strong>Virtuálny</strong> <strong>svet</strong> <strong>2012</strong>, vstup voľný, denne od 9.00-16.00, program na http://www.virtualny<strong>svet</strong>.info/
__________________________________________________________
nástroj na vedeckú vizualizáciu, pričom vyuţíva svoju veľkú výhodu pouţitia
pre viacerých pouţívateľov naraz.
Od roku 1992 patrí medzi rozšírené a veľmi populárne oblasti virtuálnej
reality aj rozšírená realita, ktorá je vlastne o stupeň vyššie ako virtuálna realita
pretoţe nielenţe vytvára novú realitu, ale spája uţ existujúce prostredie s
virtuálnymi prvkami. Rozšírená realita má
širokú škálu vyuţitia od armády, cez turizmus,
reklamu, či vzdelávanie aţ po zábavný
priemysel. Názov „Rozšírená realita“ zaviedol
profesor Tom Caudell počas práce v Boeing’s
Computer Services' Adaptive Neural Systems
Research and Development project v meste
Seattle. Popri hľadaní ako pomôcť leteckej
spoločnosti urýchliť proces výroby začal
aplikovať virtuálnu realitu a neskôr prišiel so
softvérom, ktorý umoţňoval montérom vidieť
kadiaľ vedú káble v trupe lietadla. Čiţe
mechanici nemuseli strácať zbytočne toľko času nahliadaním do manuálov. Do
roku 1999 bola rozšírená realita viac-menej iba drahou hračkou vedcov. Drahé,
nekomfortné zariadenia a komplikovaný softvér jej predpovedali rýchly zánik.
To všetko sa rýchlo zmenilo, keď Hirokazu Kato z Nara Institute of Science
and Technology vyvinul pre open source komunitu nástroj ARToolKit. Po prvý
krát bolo moţné sledovanie videa na pozadí reálneho <strong>svet</strong>a a interagovať pri
tom s virtuálnymi objektami. Po roku 2008 sa rozšírená realita dostala aj do
mobilných telefónov, čo z nej dnes činí najmasovejší prostriedok virtuálnej
reality medzi beţným obyvateľstvom.
Obrázok 15: Virtual
Cocoon
Obrázok 14: Učenie pomocou
rozšírenej reality
V roku 2009 sa vedci z Warwicku rozhodli, ţe posunú
hranice virtuálneho <strong>svet</strong>a ešte ďalej, keď si povedali, ţe
namiesto obsiahnutia jedného alebo dvoch zmyslov (zrak,
poprípade zvuk) by mohli skúsiť stimulovať všetkých 5 a
vymysleli prístroj Virtual Cocoon (Obrázok 15). Virtual
Cocoon okrem obrazovej a zvukovej informácie má
databázu simulujúcu pachy a chute a samozrejme
nezabúda sa ani na hmatovú zloţku. Vône sú generované
elektronicky pomocou novej technológie, ktorú vymyslel
Alan Chalmers so spoluautormi. Chuť veľmi úzko súvisí s
čuchom, ale na rozdiel od čuchu musí mať človek pocit, ţe
niečo skutočne má v ústach. Jedným z nevyriešených
problémov je ale pohyb človeka v miestnosti, pretoţe
akokoľvek má človek rozmanitý virtuálny <strong>svet</strong>, hranice
toho skutočného (steny, schody...) ho nepustia. Preto sa zamerali na výrobu
takzvaného Cybercarpet, koberca, ktorý sa prispôsobuje pohybu človeka vo
virtuálnej realite. Momentálna aktívna oblasť koberca má priemer 0,8 metra a
udrţí váhu 100 kg.
86