<str<strong>on</strong>g>Virtuálny</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g>, vstup voľný, denne od 9.00-16.00, program na http://www.virtualny<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>.info/ __________________________________________________________ 5.2.2. Kreslenie obrázkov Čínsky odtlačok drevorytu z roku 2000 p.n.l. a Pytagorova veta s označením r. 2011 5.2.3. Formulovanie ekvivalentných problémov Názorný dôkaz Pytagorovej vety ako problému presúvania 4 trojuholníkov v štvorci so stranou dĺţky a+b. „V matematike pravdepodobne neexistuje iná veta, ktorá by mala toľko dôkazov ako Pytagorova“ píše The<strong>on</strong>i Pappasová v knihe Potešenie z matematiky na s. 4 [Pap97]. 148
<str<strong>on</strong>g>Virtuálny</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g>, AVION Shopping Park, námestie pred Giga Športom od 16. 1. do 19. 2. <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g> __________________________________________________________ Stratégia alebo taktika pri riešení problémov sa nazýva heuristika [Lar83, s. 11]... a zahŕňa mnoţstvo základných postupov uţitočných vo väčšine prípadov. Pre matematické problémy americký profesor Lars<strong>on</strong> z nich uvádza 12, tucet, ako hodín, ako mesiacov, ako mesiačikov pri ohni, ktorí rozprávkovo riešia problémy posúvaním vegetačného času: 1. Hľadanie zák<strong>on</strong>itostí. 2. Kreslenie obrázkov. 3. Formulovanie ekvivalentných problémov. 4. Modifikácia problému. 1. Výber efektívneho označenia. 6. Vyuţitie symetrie. 7. Rozdelenie problému na viaceré špeciálne prípady. 8. Spätný postup. 9. Nepriamy postup. 11. Sledovanie parity. 11. Skúmanie extrémnych prípadov. 12. Zovšeobecnenie. Lars<strong>on</strong> neopisuje jednotlivé heuristiky, ale ich pouţitie na príkladoch, pričom nám odporúča pokúsiť sa o viaceré postupy, „lebo jednostranný pohľad môţe byť z psychologického hľadiska odzbrojujúci. Jednotlivé problémy majú obyčajne viacero riešení, často s pouţitím rôznych heuristík. Najlepšie je preto pristupovať ku kaţdému problému bez predsudkov a nie s predstavou, ţe treba nájsť spôsob, ako uplatniť danú heuristiku. Pri práci na problémoch je najdôleţitejšie nájsť akékoľvek riešenie. Len keď si osvojíme všetky postupy a budeme ich vedieť kombinovať, zlepšia sa naše schopnosti nájsť všetky moţnosti riešenia daného problému.“ Ak riešenie problému vnímame ako súboj autora s jeho vlastnou neznalosťou, moţno na základné postupy, heuristiky nazerať ako v k<strong>on</strong>texte jap<strong>on</strong>ských bojových umení na cvičenia kata. „Pro někoho, kde je schopen vidět v něm extrahovanou zkušenost svých předků, představuje cvičení kata privilegovaný prostředek k ocenění protivníka a poznání sebe sama. Vstoupením do zkušenosti předků v procese identifikace, která nastává při k<strong>on</strong>krétním opakování jejich pohybů, můţe tento proces prostřednictvím určitého druhu rez<strong>on</strong>ance přinést poznání významu, který pro ně tyto pohyby měly. V prví fázi slouţí kata k vyučování. Praktizující v ní stejně jako v abecedě nachází určité tvary, které v repertoáru jeho pohybů dosud neexistovali. Ve druhé fázi pouţívá adept kata jako něco, co vyplňuje svou vlastní zkušeností“ [Tok05, s. 325]. Áno, úspechmi a neúspechmi pri riešení k<strong>on</strong>krétnych problémov, písaní písomiek... vypĺňame nacvičenú formu obsahom: svojím vlastným porozumením! Vedec teda hľadá svoju vlastnú cestu, od bodu zakotvenia pozornosti na daný problém po bod sebazabudnutia, keď nám to “myslí uţ samo”, keď uţ naše sebazdok<strong>on</strong>aľovanie v opakovaní danej heuristiky prešlo z vedomia do podvedomia a vtipná finta sa stala našou súčasťou, úspešne pouţitou zbraňou v boji so svojou nevedomosťou. 149