Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics

<strong>Virtuálny</strong> <strong>svet</strong> <strong>2012</strong>, AVION Shopping Park, námestie pred Giga Športom od 16. 1. do 19. 2. <strong>2012</strong>
__________________________________________________________
Stratégia alebo taktika pri riešení problémov sa nazýva heuristika [Lar83, s.
11]... a zahŕňa mnoţstvo základných postupov uţitočných vo väčšine prípadov.
Pre matematické problémy americký profesor Larson z nich uvádza 12, tucet,
ako hodín, ako mesiacov, ako mesiačikov pri ohni, ktorí rozprávkovo riešia
problémy posúvaním vegetačného času:
1. Hľadanie zákonitostí.
2. Kreslenie obrázkov.
3. Formulovanie ekvivalentných problémov.
4. Modifikácia problému.
1. Výber efektívneho označenia.
6. Vyuţitie symetrie.
7. Rozdelenie problému na viaceré špeciálne prípady.
8. Spätný postup.
9. Nepriamy postup.
11. Sledovanie parity.
11. Skúmanie extrémnych prípadov.
12. Zovšeobecnenie.
Larson neopisuje jednotlivé heuristiky, ale ich pouţitie na príkladoch, pričom
nám odporúča pokúsiť sa o viaceré postupy, „lebo jednostranný pohľad môţe
byť z psychologického hľadiska odzbrojujúci. Jednotlivé problémy majú
obyčajne viacero riešení, často s pouţitím rôznych heuristík. Najlepšie je preto
pristupovať ku kaţdému problému bez predsudkov a nie s predstavou, ţe treba
nájsť spôsob, ako uplatniť danú heuristiku. Pri práci na problémoch je
najdôleţitejšie nájsť akékoľvek riešenie. Len keď si osvojíme všetky postupy a
budeme ich vedieť kombinovať, zlepšia sa naše schopnosti nájsť všetky
moţnosti riešenia daného problému.“
Ak riešenie problému vnímame ako súboj autora s jeho vlastnou neznalosťou,
moţno na základné postupy, heuristiky nazerať ako v kontexte japonských
bojových umení na cvičenia kata. „Pro někoho, kde je schopen vidět v něm
extrahovanou zkušenost svých předků, představuje cvičení kata privilegovaný
prostředek k ocenění protivníka a poznání sebe sama. Vstoupením do
zkušenosti předků v procese identifikace, která nastává při konkrétním
opakování jejich pohybů, můţe tento proces prostřednictvím určitého druhu
rezonance přinést poznání významu, který pro ně tyto pohyby měly. V prví fázi
slouţí kata k vyučování. Praktizující v ní stejně jako v abecedě nachází určité
tvary, které v repertoáru jeho pohybů dosud neexistovali. Ve druhé fázi
pouţívá adept kata jako něco, co vyplňuje svou vlastní zkušeností“ [Tok05, s.
325]. Áno, úspechmi a neúspechmi pri riešení konkrétnych problémov, písaní
písomiek... vypĺňame nacvičenú formu obsahom: svojím vlastným
porozumením! Vedec teda hľadá svoju vlastnú cestu, od bodu zakotvenia
pozornosti na daný problém po bod sebazabudnutia, keď nám to “myslí uţ
samo”, keď uţ naše sebazdokonaľovanie v opakovaní danej heuristiky prešlo z
vedomia do podvedomia a vtipná finta sa stala našou súčasťou, úspešne
pouţitou zbraňou v boji so svojou nevedomosťou.
149