Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics

<strong>Virtuálny</strong> <strong>svet</strong> <strong>2012</strong>, vstup voľný, denne od 9.00-16.00, program na http://www.virtualny<strong>svet</strong>.info/
__________________________________________________________
rozvíjali jeho či jej nasledovníci v aspoň 750 vedeckých článkoch na <strong>svet</strong>ovej
úrovni.
5.1.3 Ako niekedy vy<strong>svet</strong>ľuje svoj objav pán docent Vlado Černý?
Predstavme si, ako kuje kováč podkovu... rozţeraví ţelezo, vytvaruje ho a
napokon začne podkovu kaliť. Rozţeraví a ochladí vo vode. Ako ale spozná, ţe
nie je ani primäkká ani prikrehká? Poťuká po nej a počúva. Privysoký tón
znamená prikrehkosť a podkova sa môţe na kopyte zlomiť. Prinízky tón
znamená priohybnosť a podkova sa môţe na kopyte prehýbať. Tieţ nanič
kvalita. Spätnú väzbu, meranie kvality, teda majster kováč zisťuje sluchom.
Hluchí kováči sa na kutie podkov touto metódou neosvedčili. Prikrehkú aj
priohybnú podkovu kováč znovu rozţeraví a znovu zakalí (Na tomto mieste
zrejme pán autor algoritmu postrehol cyklus...). Riadiace vstupné parametre?
Teplota rozţeravenosti a čas ochladenia vo vode danej teploty. Obe tieto
hodnoty sa určujú náhodne. Autor vtipne poznamnáva, ţe proti jednej
náhodnosti na riešenie problému zapriahneme druhú: náhodné pokusy a
omyly, ţe tie dve náhodnosti na navzájom „zoţerú“. Matematický model tohto
postupu sa označuje simulované ţíhanie, nie je to celkom algoritmus, lebo
nemá tzv. ukončovaciu podmienku, patrí teda do nedeterministických
algoritmických stratégií a doţil sa veľkej slávy a tisícorakých aplikácií, napr.
hľadanie trás pre kanadských lesných poţiarnikov či rozmiestňovanie súčiastok
na silikónovom čipe. Aby sa ASA (Algorithm Simulated Annealing) dal pouţiť,
treba neraz siahnuť po metóde dervišovej ťavy, čiţe pridať do procesu, napr.
hľadania trasy pre lietadlá, teplotu, fiktívnu teplotu, pomocou ktorej sa splnia
predpoklady algoritmu (stavový priestor, lacná zmena stavu, teplota a jej
zniţovanie). ASA sa líši od beţného hľadania lokálne najlepšej voľby „smerom
k optimu“ tým, ţe náhodne zvolí či prijme aj lokálne horšiu moţnosť. Ako by
vy<strong>svet</strong>lil metódu Černého objavu kreatológ, vedec, skúmajúci tvorivosť, Arthur
Koestler? Ako bisociáciu. Ako premostenie dvoch kontextov. Ako metaforický
prenos, myšlienkové premostenie šťastného pozorovania kováčskej práce do
<strong>svet</strong>a algoritmov. Bisociáciu máme vo svojej beţnej skúsenosti, označujeme ju
výkrikmi AH, AHA a HAHA. Pre umenie máme AH!, pre vedu AHA! a pre
komické diela, vtipy, karikatúry, či vtipnosť Černého objavu HAHA! Áno, v tých
najšťastnejších prípadoch nám pri objave srdce hupká vozvysok, ako by
napísal náš národný básnik Pavol Országh Hviezdoslav, biochemicky ide o
endorfíny, ktoré náš mozog vytvára, keď nás zaplavuje šťastie, presnejšie:
pocit šťastia. A keď náhodou práve nevieme, či sme vhupli do stavu AH, AHA
alebo HAHA, povieme spravidla HM... to sme vo svojom vnútornom <strong>svet</strong>e na
polceste k bisociácii.
Na výstave <strong>Virtuálny</strong> <strong>svet</strong> by sme mali spolu zaţiť mnoţstvo svojich AH, AHA i
HAHA, alebo aspoň HM. Tak sa veci majú.
Tak sa vedci majú!
146