27.12.2012 Views

Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics

Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics

Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<str<strong>on</strong>g>Virtuálny</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g>, AVION Shopping Park, námestie pred Giga Športom od 16. 1. do 19. 2. <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g><br />

__________________________________________________________<br />

ako akademického mesta. Historická budova Academie Istropolitany dnes slúţi<br />

VŠMU a je národnou kultúrnou pamiatkou. Dodnes sa na akademických<br />

slávnostiach ctí latinčina, spieva sa Gaudeamus igitur a pouţívajú sa slávnostné<br />

stredoveké kostýmy.<br />

1971 Majster <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>a Ondrej Nepela. Mimoriadne nadaný a tvorivý<br />

krasokorčuliar Ondrej Nepela (1951 Bratislava – 1989) opakovane na<br />

majstrovstvách <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>a získal zlato: 1971 Ly<strong>on</strong>, 1972 Bratislava a 1973 Calgary.<br />

Neskôr pôsobil v profesi<strong>on</strong>álnej show Holidays <strong>on</strong> Ice. Podľa neho sa volá<br />

Zimný štadión Ondreja Nepelu.<br />

1884 Štvrté mesto o<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>lené ţiarovkami. Dnešnú Kríţnu ulicu o<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>ľovalo<br />

85 ţiaroviek, napájaných energiou z neďalekého mlyna. Tým sa Bratislava stala<br />

štvrtým mestom na <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>e s verejným elektrickým o<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>lením.<br />

1973? alebo 1984? Patavedecký Seminár. Prvého apríla v niektorom z<br />

týchto rokov vznikol na Univerzite Komenského seminár o mysliteľných<br />

objektoch. Jedným z prvých bola kocka v tvare L.<br />

1939 Adolf Hitler zasahuje proti českému levovi. „Der boehmische Kater<br />

musst weg!“ – rozkázal Vodca Tretej ríše. „Ten český kocúr“ bol v skutočnosti<br />

lev na stĺpe, dnes (2004) pred Slovenským národným múzeom. Na Hitlerov<br />

príkaz pomník zbúrali, čím sa český lev zaradil k Márii Terézii a neskôr k nim<br />

pribudol Milan Rastislav Štefánik a Stalin s Leninom. V búraní pomníkov má<br />

Bratislava moţno najbohatšiu históriu na <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>e.<br />

1797 Prešporský Robins<strong>on</strong>. Karl Jetting (1730-1790) sa narodil a zomrel vo<br />

vnútrozemskej Bratislave, no reliéf na jeho náhrobku znázorňuje morskú<br />

plachetnicu. Prezývali ho “Prešporský Robins<strong>on</strong>“. Jeho ţivotný príbeh prvý raz<br />

vyšiel vo Viedni 1797. Pracoval pre britskú vládu a jeho pamäti opisujú jeho<br />

ţivot, zajatie v otroctve a tie isté situácie ako v slávnom románe Robins<strong>on</strong><br />

Crusoe. Jeho osudy inšpirovali autorov vo všetkých troch jazykoch, ktoré<br />

poznala Bratislava-Pressburg-Posz<strong>on</strong>y – slovenčina, nemčina i maďarčina.<br />

2003. Dva návraty Franza Liszta do Bratislavy. Najnovšia kniha Miroslava<br />

Demka “Franz Liszt, Compositeur Slovaque”, ktorá vyšla v Lausanne 2003,<br />

študuje rozsiahlu osobnú korešp<strong>on</strong>denciu <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>oznámeho slovenského<br />

skladateľa, ktorý nehovoril po maďarsky. Jeden z prvých klavírnych k<strong>on</strong>certov<br />

9-ročného virtuóza sa k<strong>on</strong>al v Bratislave 26. novembra 1821. Búrlivé ovácie<br />

pre “najväčšieho klaviristu 19. storočia” viedli ku zbierke bohatých šľachticov na<br />

jeho šúdiá vo Viedni. (Jeho dcéra Cosima sa vydala za Richarda Wagnera a<br />

mnoho rokov viedla Festival Bayreuth.) Rodák z Reidingu F. Liszt (1811-1886<br />

Bayreuth) často vyjadroval svoj vrúcny vzťah k Pressburgu-Bratislave. Názov<br />

jednej z jeho kompozícií, Totentanz, sa chybne prekladá ako Tanec mŕtvych.<br />

Dr. Demko tvrdí, ţe Slovenský tanec (Toth bola prezývka Nemaďarov). Dr.<br />

Lengová tvrdí opak. Frankofónny Liszt sám seba predstavoval ako H<strong>on</strong>groise-<br />

Uhor, čo sa líši od (etnického) Maďara. Akokoľvek bolo toto rozlišovanie<br />

(uhorský štátny príslušník nemaďarského pôvodu) významné v minulosti,<br />

nemoţno ho adekvátne preloţiť hoci do angličtiny. Liszt navštívil Bratislavu 15krát<br />

a viaceré jeho slávne diela tu mali premiéru, dok<strong>on</strong>ca ich sám dirigoval. V<br />

Bratislave sú dve sochy Franza Liszta (pri Dóme sv. Martina a na budove opery<br />

Slovenského národného divadla, re-inštalované roku 2003).<br />

75

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!