Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics
Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics
Virtuálny svet 2012 - Spring conference on Computer Graphics
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
<str<strong>on</strong>g>Virtuálny</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g>, AVION Shopping Park, námestie pred Giga Športom od 16. 1. do 19. 2. <str<strong>on</strong>g>2012</str<strong>on</strong>g><br />
__________________________________________________________<br />
ako akademického mesta. Historická budova Academie Istropolitany dnes slúţi<br />
VŠMU a je národnou kultúrnou pamiatkou. Dodnes sa na akademických<br />
slávnostiach ctí latinčina, spieva sa Gaudeamus igitur a pouţívajú sa slávnostné<br />
stredoveké kostýmy.<br />
1971 Majster <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>a Ondrej Nepela. Mimoriadne nadaný a tvorivý<br />
krasokorčuliar Ondrej Nepela (1951 Bratislava – 1989) opakovane na<br />
majstrovstvách <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>a získal zlato: 1971 Ly<strong>on</strong>, 1972 Bratislava a 1973 Calgary.<br />
Neskôr pôsobil v profesi<strong>on</strong>álnej show Holidays <strong>on</strong> Ice. Podľa neho sa volá<br />
Zimný štadión Ondreja Nepelu.<br />
1884 Štvrté mesto o<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>lené ţiarovkami. Dnešnú Kríţnu ulicu o<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>ľovalo<br />
85 ţiaroviek, napájaných energiou z neďalekého mlyna. Tým sa Bratislava stala<br />
štvrtým mestom na <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>e s verejným elektrickým o<str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>lením.<br />
1973? alebo 1984? Patavedecký Seminár. Prvého apríla v niektorom z<br />
týchto rokov vznikol na Univerzite Komenského seminár o mysliteľných<br />
objektoch. Jedným z prvých bola kocka v tvare L.<br />
1939 Adolf Hitler zasahuje proti českému levovi. „Der boehmische Kater<br />
musst weg!“ – rozkázal Vodca Tretej ríše. „Ten český kocúr“ bol v skutočnosti<br />
lev na stĺpe, dnes (2004) pred Slovenským národným múzeom. Na Hitlerov<br />
príkaz pomník zbúrali, čím sa český lev zaradil k Márii Terézii a neskôr k nim<br />
pribudol Milan Rastislav Štefánik a Stalin s Leninom. V búraní pomníkov má<br />
Bratislava moţno najbohatšiu históriu na <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>e.<br />
1797 Prešporský Robins<strong>on</strong>. Karl Jetting (1730-1790) sa narodil a zomrel vo<br />
vnútrozemskej Bratislave, no reliéf na jeho náhrobku znázorňuje morskú<br />
plachetnicu. Prezývali ho “Prešporský Robins<strong>on</strong>“. Jeho ţivotný príbeh prvý raz<br />
vyšiel vo Viedni 1797. Pracoval pre britskú vládu a jeho pamäti opisujú jeho<br />
ţivot, zajatie v otroctve a tie isté situácie ako v slávnom románe Robins<strong>on</strong><br />
Crusoe. Jeho osudy inšpirovali autorov vo všetkých troch jazykoch, ktoré<br />
poznala Bratislava-Pressburg-Posz<strong>on</strong>y – slovenčina, nemčina i maďarčina.<br />
2003. Dva návraty Franza Liszta do Bratislavy. Najnovšia kniha Miroslava<br />
Demka “Franz Liszt, Compositeur Slovaque”, ktorá vyšla v Lausanne 2003,<br />
študuje rozsiahlu osobnú korešp<strong>on</strong>denciu <str<strong>on</strong>g>svet</str<strong>on</strong>g>oznámeho slovenského<br />
skladateľa, ktorý nehovoril po maďarsky. Jeden z prvých klavírnych k<strong>on</strong>certov<br />
9-ročného virtuóza sa k<strong>on</strong>al v Bratislave 26. novembra 1821. Búrlivé ovácie<br />
pre “najväčšieho klaviristu 19. storočia” viedli ku zbierke bohatých šľachticov na<br />
jeho šúdiá vo Viedni. (Jeho dcéra Cosima sa vydala za Richarda Wagnera a<br />
mnoho rokov viedla Festival Bayreuth.) Rodák z Reidingu F. Liszt (1811-1886<br />
Bayreuth) často vyjadroval svoj vrúcny vzťah k Pressburgu-Bratislave. Názov<br />
jednej z jeho kompozícií, Totentanz, sa chybne prekladá ako Tanec mŕtvych.<br />
Dr. Demko tvrdí, ţe Slovenský tanec (Toth bola prezývka Nemaďarov). Dr.<br />
Lengová tvrdí opak. Frankofónny Liszt sám seba predstavoval ako H<strong>on</strong>groise-<br />
Uhor, čo sa líši od (etnického) Maďara. Akokoľvek bolo toto rozlišovanie<br />
(uhorský štátny príslušník nemaďarského pôvodu) významné v minulosti,<br />
nemoţno ho adekvátne preloţiť hoci do angličtiny. Liszt navštívil Bratislavu 15krát<br />
a viaceré jeho slávne diela tu mali premiéru, dok<strong>on</strong>ca ich sám dirigoval. V<br />
Bratislave sú dve sochy Franza Liszta (pri Dóme sv. Martina a na budove opery<br />
Slovenského národného divadla, re-inštalované roku 2003).<br />
75