ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky<br />
2.13. Doprava<br />
Kapitola sa nahrádza novým textom.<br />
2.13.1. Dopravná regionalizácia<br />
KURS 2001, primárne hospodárske, politické a priestorové súvislosti.<br />
Celoštátne územnoplánovacie dokumenty (Koncepcia územného rozvoja Slovenska<br />
2001-KURS 2001) a podklady (Stratégia územného rozvoja Slovenska porovnávajúca<br />
navzájom KURS a územné plány regiónov – SURS 2002) realizujú územný priemet zámerov<br />
celospoločenského smerovania Slovenskej republiky a jej začlenenia do priestoru EÚ.<br />
V týchto súvislostiach vystupuje do popredia dopravná regionalizácia, ako jedno z dôležitých<br />
kritérii trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Dopravná regionalizácia akceptuje existenciu<br />
trhového hospodárstva, demokratizáciu a decentralizáciu spoločenského života, sociálnu<br />
súdržnosť obyvateľstva. K vymedzeniu hraníc dopravných regiónov v KURS 2001 boli<br />
použité exaktné kritériá :<br />
• objemy a smerovanie dopravných a prepravných prúdov cestnej a železničnej dopravy,<br />
• efektivita dopravnej obsluhy územia vyjadrená prostredníctvom izochrón dostupnosti<br />
od sídiel, dopravných sieti a zariadení, vyjadrená taktiež prostredníctvom počtu<br />
obyvateľov v izochrónach dostupnosti.<br />
V priestoroch kde je najnižšia efektivita dopravnej obsluhy sa na Slovensku<br />
nachádzajú riedko osídlené a legislatívne chránené územia národných parkov<br />
so súvislými prírodnými bariérami. Nakoľko hranice dopravných regiónov kopírujú lokalizáciu<br />
bariér brániacich sídelnému rozvoju možno dopravnú regionalizáciu pokladať<br />
za environmentálne akceptovateľnú územnú štruktúru.<br />
Prostredníctvom vyššie uvedených kritérií, zdokumentovaná a vo Vládou SR<br />
schválenej záväznej časti KURS 2001 definovaná štruktúra stabilizovaných dopravných<br />
regiónov Slovenska, má nasledovné zloženie :<br />
• Bratislava,<br />
• Juhozápadné Slovensko pozostávajúce z Trnavského a Nitrianskeho kraja,<br />
• Severozápadné Slovensko pozostávajúce z Trenčianskeho a Žilinského kraja,<br />
• Stredné Slovensko pozostávajúce z Banskobystrického kraja,<br />
• Východné Slovensko pozostávajúce z Prešovského a Košického kraja.<br />
Hospodársky a obchodný sektor – nekompromisne podliehajúci pravidlám efektívnej<br />
lokalizačnej politiky – v praxi potvrdzuje oprávnenosť štruktúry dopravnej regionalizácie<br />
Slovenska. Lokalizačná politika zahraničných strategických investorov na Slovensku<br />
potvrdzuje, že okrem legislatívneho a fiskálneho rámca je determinovaná rovnakými<br />
kritériami ako dopravná regionalizácia. Minimalizácia výrobných nákladov prostredníctvom<br />
komplexnej logistiky (zásobovanie, výroba, distribúcia, energie a ľudské zdroje) je optimálna<br />
v dopravne kompaktných a sociálne súdržných regiónoch.<br />
Pre trvaloudržateľný rozvoj spoločnosti na Slovensku je rozhodujúce, aby všetky<br />
ľudské činnosti generujúce nároky na fyzickú dopravu – nielen v hospodárskom sektore –<br />
boli harmonizované s dopravnou regionalizáciou. Ide vlastne o rámec – územný<br />
i socioekonomický, na ktorý je efektívne uplatňovať koordinovanú regionálnu rozvojovú<br />
politiku a v neposlednom rade i dimenzovať a lokalizovať nadregionálnu sociálnu<br />
vybavenosť. Konečným dôsledkom takéhoto postupu je znižovanie dopravnej náročnosti<br />
hospodárskeho i spoločenského života, zároveň i minimalizácia prepravných objemov<br />
prekračujúcich hranice dopravných regiónov – chránených prírodných území. Dopravná<br />
regionalizácia predstavuje optimálnu územnú štruktúru pre trvaloudržateľný rozvoj na úrovni<br />
regiónov NUTS 2.<br />
135
Change language