ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky<br />
dochádza k výraznému posunu vo výstavbe ciest prepojených na Slovensko. Preložka<br />
existujúceho cestného ťahu I/11 je zaradená medzi rýchlostné cesty celoštátneho významu<br />
s označením R68 + R67. V celom úseku v podstate ide o výstavbu novej delenej<br />
štvorpruhovej komunikácie v kategórii S 22,5/100 s mimoúrovňovými križovatkami, ktorá<br />
bude spájať územie Slovenska (hraničný priechod Mosty u Jablunkova) s trasami rýchlostnej<br />
cesty R48 a diaľnice R47. V úseku medzi hranicou Slovenska a rýchlostnou cestou R48 ide<br />
o označenie komunikácie R68 a v úseku medzi cestou R48 a diaľnicou R47 v Bohumíne ide<br />
o označenie R67. Tento poznatok je veľmi dôležitý nakoľko slovenská rýchlostná cesta R5<br />
Svrčinovec diaľnica D3 – štátna hranica SR/ČR Mosty u Jablunkova bude mať prirodzené<br />
pokračovanie ako R68 + R67 v trase Mosty u Jablunkova – Třinec – R48 – Havířov –<br />
Ostrava – Bohumín diaľnica D47. Význam diaľnice D3 na Slovensku sa tak posilní, keď<br />
okrem jej väzby na poľskú rýchlostnú cestu Zwardoń – Bielsko-Biala – Katowice pribudne<br />
i rovnocenná priama väzba na moravský rýchlostný ťah R68 + R67. V priestore<br />
mimoúrovňovej križovatky s rýchlostnou cestou R48 sa pripravuje výstavba logistického<br />
centra a terminálu kombinovanej dopravy.<br />
Druhou nadradenou komunikáciou s priamym vzťahom k Slovensku je cesta I/35<br />
E442, ktorá má na Slovensku pokračovanie ako cesta I/18. Návrh Koncepcie rozvoja<br />
dopravnej infraštruktúry kraja uvažuje prvom úseku, od križovatky s rýchlostnou cestou R48<br />
v priestore Palačova, s jej vedením ako štvorpruhovej smerovo rozdelenej komunikácie<br />
S22,5/100 s mimoúrovňovými križovatkami po Valašské Meziříči. V druhom úseku Valašské<br />
Meziříči – Rožnov – štátna hranica SR / ČR Makov je cesta uvažovaná v kategórii S9,5/80.<br />
Predpokladá sa, že po dobudovaní rýchlostného ťahu R49 / R6 Hulín – Zlín – Horní Lideč –<br />
Púchov význam cestného ťahu I/35 a I/18 poklesne.<br />
Z ostatných druhov dopravy nie sú na území Moravskosliezskeho kraja plánované<br />
také zmeny, ktoré by sa bezprostredne dotýkali územia Žilinského kraja.<br />
2.13.3. Infraštruktúra cestnej dopravy<br />
Stav infraštruktúry cestnej dopravy i koncepčnej problematiky jej rozvoja sa<br />
od obdobia schválenia ÚPN VÚC Žilinského kraja zmenil v niektorých zásadných otázkach.<br />
Predovšetkým boli do prevádzky uvedené kompletné úseky diaľnice D1 na Liptove po obec<br />
Važec a úseky diaľnice D1 v Trenčianskom kraji, ktoré majú výrazný vplyv na zlepšenie<br />
dopravnej dostupnosti regiónu. Diaľnica D1 v súčasnosti končí na lokalite Beluša a dlhodobo<br />
je rozostavaný úsek Beluša – Sverepec.<br />
V koncepčnej oblasti je problematika výstavby formovaná prostredníctvom rezortného<br />
dokumentu „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“ (Uznesenie Vlády SR<br />
č. 162/2001) a jeho Aktualizácie (Uznesenie Vlády SR č. 523/2003). Dodatok k aktualizácii<br />
nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest hovorí o alternatívnych riešeniach<br />
výstavby diaľnic a rýchlostných ciest medzi Bratislavou a Košicami. Schválená alternatíva I.b<br />
predpokladá od roku 2006 financovanie vybraných úsekov diaľnice D1 v dĺžke 95 km<br />
v systéme verejno–súkromného partnerstva. Diaľnica D1 v tejto chválenej alternatíve bude<br />
kompletne dokončená do roku 2010, ostatné úseky obsiahuté v alternatíve I.b budú<br />
dokončené do roku 2012. Z verejno-súkromných zdrojov má byť financovaná výstavba<br />
diaľnice D1 v úseku Žilina – Ivachnová. V súčasnom období, po výbere poradcu MDPaT<br />
pre manažovanie výstavby diaľnice D1, sa pripravujú prvé zadania pre tendre stavby<br />
a prevádzkovania jednotlivých úsekov diaľnice z verejno-súkromných zdrojov.<br />
Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest z roku 2001 prináša zásadné<br />
zmeny v pomenovaní siete diaľnic a rýchlostných ciest. Na území Žilinského kraja sa tieto<br />
zmeny prejavujú nasledovným spôsobom :<br />
• Diaľnica D1 je trasovaná v línii Bratislava – Považská Bystrica – hranica Žilinského<br />
a Trenčianskeho kraja – Hričovské Podhradie – Žilina – Vrútky – Ružomberok – Liptovský<br />
145