ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

More documents

Recommendations

Info

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky tvoriace polycentrický systém ťažiska osídlenia. Územné vymedzenie týchto pásiem však nie je stabilné a statické. Ide o isté v čase premenlivé (pulzujúce) územia. Závisí to na rozvoji aktivít v jednotlivých pásmach a na rozvoji „sily“ vlastného jadra (jadier) ťažiska osídlenia. Ťažiská osídlenia, ktoré sú tvorené takýmito aglomerovanými sústavami sídiel, sú zaradené do prvej úrovne. Na základe vymedzenia týchto aglomerácií – ťažísk osídlenia prvej úrovne možno konštatovať, že asi 24 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska žije v jadrových mestách týchto ťažísk osídlenia, asi 27 % v jadrách a jadrových územiach a asi 35 % v jadrách, jadrových územiach a prímestskom pásme. Vo vymedzených ťažiskách osídlenia prvej úrovne žije celkom asi 50 % obyvateľov Slovenska. 2.5.1.2. Ťažiská osídlenia prvej úrovne V rámci ťažísk prvej úrovne možno na základe ich diferencií a špecifík rozlíšiť niekoľko skupín aglomerácií. Samostatnú skupinu tvorí • bratislavsko – trnavské ťažisko osídlenia Ktoré je na slovenské pomery v súčasnosti najrozvinutejšou aglomeráciou. Do druhej skupiny je zaradené • košicko – prešovské ťažisko osídlenia Ktoré je tak isto tvorené intenzívnymi aglomeračnými väzbami sídiel medzi dvoma jadrami tvorenými druhými najväčšími mestami Slovenska, pričom však svojou veľkosťou a ďalšími rozvojovými možnosťami nedosiahne intenzitu a veľkosť bratislavsko – trnavského ťažiska osídlenia. Tretiu skupinu tvoria ťažiská osídlenia • banskobystricko – zvolenské a • žilinsko – martinské, ktoré sú vytvorené okolo bipolárnych jadier, ktoré predstavujú centrá osídlenia najvyššieho významu. Štvrtá skupina je tvorená • nitrianskym ťažiskom osídlenia a • trenčianskym ťažiskom osídlenia. Jedná sa o aglomerácie s monocentrickým výrazným jadrom, v zázemí ktorých sú stredne veľké a menšie mestá. Špecifické postavenie má nitrianske ťažisko osídlenia, pri ktorom sa prejavujú pri značnej časti jeho sídiel, a to aj pri jadrovom meste, silné aglomeračné tendencie v smere na Bratislavu, čo dáva predpoklad, že v dohľadnom čase je možné hovoriť o • bratislavsko – trnavsko – nitrianskom ťažisku osídlenia. Ťažiská osídlenia druhej úrovne V druhej úrovni sú zaradené ťažiská osídlenia, ktoré sú tvorené okolo stredne veľkých miest (v zásade okolo centier druhej skupiny), pri ktorých sa v menšej miere prejavujú aglomeračné väzby medzi centrami a voči okolitým obciam prevládajú viac polarizačné (dostredivé) účinky jadier týchto ťažísk osídlenia. Na území Slovenska je vytypovaných 7 ťažísk osídlenia druhej úrovne. V Žilinskom kraji to je : • liptovskomikulášsko – ružombersko – dolnokubínske ťažisko osídlenia. Ťažiská osídlenia tretej úrovne Ťažiská osídlenia tretej úrovne sú zložené z dvoch skupín. V prvej skupine ide o ťažiská osídlenia, ktoré sú vytvorené v zásade na základe dostredivých účinkov jadrového mesta, alebo aglomeračných vzťahov medzi malými mestami (spravidla dvojicami) jadrami v menšom rozsahu. 22
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky Na území Slovenska je vytypovaných 7 takýchto ťažísk. V Žilinskom kraji sa ťažisko takejto úrovne nenachádza. K druhej skupine ťažísk osídlenia v tejto úrovni sa radia ťažiská osídlenia menšieho rozsahu, pri ktorých sa prejavuje iba dostredivé pôsobenie centra voči svojmu najbližšiemu okoliu. Na území Slovenska je vytypovaných 18 takýchto ťažísk. V Žilinskom kraji je to : • tvrdošínsko – námestovské ťažisko osídlenia. Na základ vymedzenia aj ostatných ťažísk osídlenia sa dá konštatovať, že v ťažiskách osídlenia druhej úrovne žije asi 16 % všetkých obyvateľov Slovenska a v ťažiskách osídlenia tretej úrovne asi 12 %. Mimo vymedzených ťažísk osídlenia všetkých úrovní žije asi 23 % obyvateľov Slovenska. 2.5.1.3. Rozvojové osi Rozvojové osi sú súčasťou tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. Podporujú sídelné väzby medzi obcami a rovnovážny sídelný rozvoj vrátane rozvoja vidieka. Vytvárajú podmienky pre dostupnosť k infraštruktúram, zachovanie a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva a zabezpečujú požiadavky, ktoré sú na sídelnú štruktúru kladené z hľadiska ekonomických, sociálnych a enviromentálnych súvislostí. Rozvojové osi tak efektívne plnia požiadavky trvalej udržateľnosti a vytvárania zdravého a enviromentálne vhodného obytného i pracovného prostredia. Rozvojové osi sa na Slovensku rozvíjajú v uzlovo-pásovom sídelnom systéme, ktorého osnovu tvoria centrá osídlenia a dopravno-komunikačné systémy spájajúce jednotlivé centrá. Hierarchia a dôležitosť rozvojovej osi závisí od : • úrovne centier medzi ktorými os leží a ktoré prepája, • významu verejného dopravného vybavenia, pozdĺž ktorého os leží, • významu verejného technického vybavenia, • hustoty sídiel na rozvojovej osi, • počtu a hustoty obyvateľov v obciach prepojených rozvojovou osou Navrhované vymedzenie a stanovenie rozvojových osí sa vykonalo na základe týchto kritérií : • rozvojová os prvého stupňa - prepája centrá osídlenia prvej skupiny a ťažiská osídlenia prvej úrovne v štáte a porovnateľné centrá mimo hraníc krajiny, pričom zahŕňa minimálne jednu železnicu rýchlostného typu, • rozvojová os druhého stupňa - prepája centrá osídlenia druhej skupiny a ťažiská osídlenia druhej úrovne s centrami osídlenia prvej skupiny a ťažiskami osídlenia prvej úrovne, resp. prepája centrá osídlenia druhej skupiny a ťažiská osídlenia druhej úrovne medzi sebou, pričom zahŕňa minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu železnicu nadregionálneho významu, alebo jednu rýchlostnú cestu, • rozvojová os tretieho stupňa - prepája stredné centrá a ťažiská osídlenia tretej úrovne navzájom ako aj ostatné vyhodnocované centrá osídlenia s ostatnými centrami osídlenia druhej skupiny. Na základe komplexného vyhodnotenia rozvoja sídelnej štruktúry, odporúča sa prednostne podporovať územný rozvoj v smere týchto osí : Rozvojové osi prvého stupňa : • považská rozvojová os : Bratislava – Trnava – Trenčín – Žilina, • žilinsko-podtatranská rozvojová os : Žilina – Martin – Poprad – Prešov, • žilinsko-kysucká rozvojová os : Žilina – Čadca – hranice s ČR, • košicko-prešovská rozvojová os : Prešov – Košice – Čaňa – hranice MR, • nitrinsko-pohronská rozvojová os : Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen, • zvolensko-turčianska rozvojová os : Zvolen – Banská Bystrica – Turčianske Teplice – Martin (návrh úseku Banská Bystrica – Martin), 23
Page 1 and 2: ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO
Page 3 and 4: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 21: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 73 and 74:
Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 75 and 76:
2.10. Životné prostredie 2.10.2.
Page 77 and 78:
2.10.2.7. Vodárenské toky a ich p
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
CHKO Horná Orava CHKO Z toho: Úze
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
30. 1106 Súľovský hrádok 31. 44
Page 91 and 92:
Page 93 and 94:
Page 95 and 96:
Page 97 and 98:
Id. č. (kód) Názov chráneného
Page 99 and 100:
Page 101 and 102:
1. SKUEV 0305 2. SKUEV 0288 3. SKUE
Page 103 and 104:
Page 105 and 106:
Page 107 and 108:
2 SKUEV 0240 3 SKUEV 0252 4 SKUEV 0
Page 109 and 110:
Page 111 and 112:
Page 113 and 114:
10. SKUEV 0238 Územný plán VÚC
Page 115 and 116:
Page 117 and 118:
3 SKUEV 0057 4 SKUEV 0243 5 SKUEV 0
Page 119 and 120:
Page 121 and 122:
Page 123 and 124:
Page 125 and 126:
Page 127 and 128:
Page 129 and 130:
Page 131 and 132:
Page 133 and 134:
Page 135 and 136:
Page 137 and 138:
Page 139 and 140:
Page 141 and 142:
Page 143 and 144:
Page 145 and 146:
Page 147 and 148:
Page 149 and 150:
Page 151 and 152:
Page 153 and 154:
Page 155 and 156:
Page 157 and 158:
Page 159 and 160:
Page 161 and 162:
Page 163 and 164:
Page 165 and 166:
Page 167 and 168:
Page 169 and 170:
Page 171 and 172:
Page 173 and 174:
Page 175 and 176:
Page 177 and 178:
Page 179 and 180:
Page 181 and 182:
Page 183 and 184:
Page 185 and 186:
Page 187 and 188:
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Page 193 and 194:
2.15.2.3.7. Okres Námestovo Územn
Page 195 and 196:
Page 197 and 198:
Tab.č. 15/32 VTL plynovody vokrese
Page 199 and 200:
Page 201 and 202:
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
2.15.3.2.10. Okres Tvrdošín Územ
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
2.16.1.1.7. Okres Námestovo Územn
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
2.16.2.1.8. Okres Ružomberok Územ
Page 223 and 224:
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Page 235 and 236:
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243 and 244:
Page 245 and 246:
Page 247 and 248:
Page 249 and 250:
Page 251 and 252:
Page 253 and 254:
Page 255 and 256:
show all

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?