ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
2.8. Hospodárska základňa<br />
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky<br />
2.8.5. Priemyselné parky a rozvojové výrobné plochy<br />
Vstupným koncepčným podkladom pre spracovanie tejto kapitoly bola „Štúdia<br />
pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR“ (vypracovaná SAŽP<br />
Banská Bystrica, Centrum URBION Bratislava - 2001-2002). Táto štúdia bola rozdelená<br />
do dvoch etáp.<br />
I. etapa, tzv. vyhľadávacia, na základe vypracovaného celoslovenského prieskumu<br />
záujmu obcí, informovala o zámeroch budovania priemyselných parkov.<br />
Za územie Žilinského kraja bolo prostredníctvom dotazníkov evidovaných 40 lokalít,<br />
ktoré v zmysle dohodnutej metodiky boli na základe bodového hodnotenia vyhodnotené<br />
a zaradené do kategórií od I. - III.<br />
Zo 40 lokalít bolo 9 zaradených do I. kategórie (veľmi vhodné), 23 do II. kategórie<br />
(vhodné) a 7 do III. kategórie (málo vhodné).<br />
II. etapa spočívala vo vytypovaní lokalít za jednotlivé kraje, určených na budovanie<br />
priemyselných parkov a ich posúdenie z hľadiska vplyvu na životné prostredie. V rámci<br />
Žilinského kraja sa enviromentálne hodnotenie vybraných lokalít priemyselných parkov<br />
vypracovalo pre 7 lokalít :<br />
− Bytča - Horné pole<br />
43 ha<br />
− Krásno nad Kysucou<br />
85 ha<br />
− Kysucké Nové Mesto<br />
67 ha<br />
− Liptovský Mikuláš – Liptov<br />
150 ha<br />
− Martin-východný priemyselný park 343 ha<br />
− Námestovo<br />
58 ha<br />
− Varín<br />
58 ha<br />
K záberu PPF sa vyjadrilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR a v lokalite Martin<br />
odsúhlasilo iba menšiu časť plochy (69 ha) južne od cesty I/18. V ďalšom texte sa táto<br />
lokalita uvádza pod názvom PP Martin II.)<br />
Ďalšími zdrojmi informácií o lokalitách vhodných pre rozvoj priemyselnej výroby boli<br />
schválené a rozpracované územné plány miest a obcí, konzultácie so spracovateľmi<br />
územnoplánovacích dokumentácií a zistené zámery obcí. Po vyhodnotení údajov bolo<br />
do tabuliek priemyselných parkov a rozvojových plôch zahrnutých 86 lokalít s rozlohou<br />
2 až 367 ha.<br />
Z celkového počtu lokalít je 27 klasifikovaných ako priemyselné parky celoštátneho,<br />
regionálneho a lokálneho významu a 59 lokalít ako rozvojové výrobné plochy.<br />
19 priemyselných parkov bolo navrhnutých v etape do r. 2015 a 8 v etape po r. 2015.<br />
19 priemyselných parkov v etape návrh je podrobnejšie vyhodnotených z hľadiska napojenia<br />
na dopravnú a technickú infraštruktúru, ako aj z hľadiska záberov PPF.<br />
Zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriaďovanie priemyselných parkov a o doplnení<br />
zákona národnej rady SR č. 180/2003 Z. z. (§2, ods. 1) definuje priemyselný park ako „ ....<br />
územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba), alebo služby najmenej dvoch<br />
podnikateľov a ktoré je na tento účel ustanovené územným plánom obce, alebo územným<br />
plánom zóny“.<br />
Priemyselný park podľa tohto zákona zriaďuje obec.<br />
Podporu na zriadenie priemyselného parku v zmysle § 4 uvedeného zákona možno<br />
obci poskytnúť, ak preukáže, že :<br />
a) územie na zriadenie priemyselného parku je vymedzené v schválenom územnom pláne<br />
obce alebo územnom pláne zóny,<br />
b) má zabezpečené finančné prostriedky na zriadenie priemyselného parku vo výške<br />
min. 30 % nákladov na zriadenie priemyselného parku vrátane nákladov na vyvlastnenie,<br />
kúpu, prevod, nájom alebo zámenu pozemkov, určených na zriadenie priemyselného<br />
parku, nákladov na technickú vybavenosť územia a na inžinierske stavby, nevyhnutné<br />
64
Change language