ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky<br />
Z uvedeného postoja vyplýva nezáujem obyvateľstva o komfortnú dopravnú obsluhu celého<br />
územia doliny a sprostredkovane i o zvýšenie potenciálu a ceny územia obcí. V súvislostiach<br />
nových poznatkov zaradenia diaľničného prepojenia Katowice – Žilina/Ostrava –<br />
Bratislava/Brno – Viedeň na listinu prioritných projektov EÚ, v súvislosti s poznatkami<br />
o koncipovaní rýchlostnej cesty na Morave prepájajúcej rýchlostnú cestu R5 na Slovensku<br />
(Svrčinovec) cez s rýchlostnou cestou R48 a diaľnicou 47 na Morave (Třinec, Ostrava,<br />
Bohumín), v súvislosti s prípravou výstavby rýchlostnej cesty Zwardoń – Bielsko-Biala<br />
v Poľsku, Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja doporučujú znovu prehodnotiť<br />
výber a vplyv trasy diaľnice D3 v úseku Svrčinovec – Skalité na životné prostredie. Zároveň<br />
doporučujú v polohe technických štúdii znovu dopracovať a prerokovať trasu diaľnice D3<br />
cez súbežnú Oščadnickú dolinu. Z vyššie uvedených medzinárodných dôvodov je možné<br />
i variovať alternatívy hierarchickej úrovne a prípadnému prepojeniu do Poľska cez Oščadnicu<br />
priradiť úroveň rýchlostnej cesty a prepojeniu Krásno – Čadca – Svrčinovec – štátna hranica<br />
SR / ČR úroveň diaľnice D3. V tejto alternatíve sa nepredpokladá žiadna realizácia<br />
kapacitnej komunikácie cez údolie Čierňanky do Poľska, postačí situovanie cesty I/14<br />
v pôvodnej trase cez obce Čierne a Skalité.<br />
Návrh systému ciest I. a II. triedy vychádza z doplnkovej dopravnej funkcie<br />
k nadradeným diaľniciam a rýchlostným cestám, zo zabezpečenia prepravných vzťahov<br />
celoslovenského a regionálneho významu. V dopravno-urbanistickej rovine bude systém<br />
ciest zabezpečovať plošné pokrytie kvalitnej dopravnej obsluhy kompaktného územia<br />
Žilinského kraja a Severozápadného Slovenska.<br />
Výstavba areálu KIA na lokalitách k.ú. Teplička nad Váhom, Mojš, Nededza<br />
a Gbeľany otvára problematiku vhodného situovania a hierarchie cestných komunikácií<br />
podieľajúcich sa na dopravnej obsluhe areálu. Uznesenie Vlády SR a Zmluva s automobilkou<br />
KIA upravujú problematiku diaľničnej dopravy, doplnkom územných plánov dotknutých obcí<br />
pripadla úloha v širších vzťahoch predznačiť nároky na napojenie lokality na diaľničnú sieť<br />
a vyriešiť lokálne súvislosti dopravnej obsluhy. Schválené doplnky územných plánov<br />
dotknutých obcí nepredkladajú konzistentné dopravné riešenie problematiky. Zmeny<br />
a doplnky Územného plánu Žilinského kraja sa snažia dopovedať určité náznaky riešenia<br />
z doplnkov územných plánov obcí. V tomto smere je najjednoduchším riešením preložka<br />
cesty II/583 Žilina – Varín s napojením sa na existujúci obchvat Varína. Funkčne nezaradené<br />
cestné prepojenie v doplnku územných plánov dotknutých obcí z priestoru Mojša ponad<br />
hladinu vodnej nádrže Vodného diela Žilina má mať zrejme pokračovanie na cestu I/18 na<br />
lokalite medzi Mojšovou Lúčkou a Strečnom. Aby mala takto koncipovaná hlavná cestná sieť<br />
v záujmovom území areálu KIA logický zmysel, ponúka sa možnosť ponímať úsek<br />
Ľavobrežná – preložka Teplička nad Váhom – Mojš premostenie Váhu – pôvodná cesta I/18<br />
ako preložku cesty I/18 a od križovatky odklonu cesty k premosteniu by začínala preložka<br />
cesty II/583. Nakoľko uvedená problematika nebola v doplnkoch ÚPN obcí dopracovaná<br />
a prejednaná s dotknutými subjektami Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja<br />
predkladajú toto alternatívne riešenie v rámci prejednania zmien a doplnkov. Zároveň je<br />
potrebné zdôrazniť, že vo vonkajších dopravných a logistických súvislostiach areálu KIA<br />
výrazne absentuje preriešenie problematiky vzájomnej väzby cestnej, železničnej,<br />
kombinovanej a výhľadovej riečnej dopravy, ktoré je doménou lokálnej (obecnej) úrovne<br />
plánovania.<br />
Polycentrický rozvoj v súvislostiach Žilinského kraja znamená i povinnosť zabezpečiť<br />
zodpovedajúcu kvalitu života v minulosti funkčne limitovaného pohraničia. Pohraničný pruh<br />
územia pozdĺž hranice s ČR a Poľskom, Horné Kysuce a Horná Orava, stál v minulosti<br />
na okraji záujmov rozvoja regiónu a štátu. Bezpečnostný a ochranný režim štátnej hranice<br />
s Poľskom neumožňoval plnohodnotný rozvoj územia a výrazne limitoval kvalitu života<br />
obyvateľov. Základnou prioritou dopravného riešenia slovensko-česko-poľského<br />
prihraničného územia je vytvorenie možností na plnohodnotné využívanie územia, bez<br />
eliminujúcich vplyvov hranice. Za týmto účelom je nevyhnutné doplniť existujúcu sieť<br />
dopravnej infraštruktúry o prvky vyrovnávajúce disparity a urýchľujúce využívanie<br />
cezhraničných funkčných potenciálov. Priemet týchto princípov do priestorovej štruktúry<br />
150