ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

More documents

Recommendations

Info

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky zvýšila exaktne zistené vstupy dopravnej záťaže na úseku Ružomberok – Banská Bystrica). • Predkladanie zástupných návrhov riešenia výstavby dopravnej infraštruktúry multimodálneho koridoru č. Va. (napríklad štvorpruhová cesta I/18 v Strečnianskej úžine, alebo neúnosnosť nákladov výstavby diaľnice D1), ktorých hlavným cieľom je oddialenie a v konečnom dôsledku znemožnenie výstavby diaľnice D1. Tieto aktivity spomaľovania výstavby diaľnice D1 medzi Žilinou a Ružomberkom na opačnej strate súvisia s tlakom na urýchlenie výstavby rýchlostnej cesty R1 a s presadením výstavby rýchlostnej cesty R3 v koridore Banská Bystrica – Hiadeľské sedlo – Ružomberok. V oficiálnom liste Krajského úradu v Banskej Bystrici je deklarovaná snaha o zaradenie koridoru Trnava – Nitra – Zvolen – Lučenec – Košice medzi koridory multimodálne, o zaradenie koridoru R3 Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok – Korytnica – Hiadeľ – Banská Bystrica – Zvolen – Šahy do doplnkovej siete TINA a o zaradenie koridoru R2 Žiar nad Hronom – Trenčín do doplnkovej siete TINA. Je logické, že v tomto prípade pri dodržaní kritérii EÚ a CEMT/ECMT o kreovaní multimodálnych sietí, by bolo nevyhnutné zrušiť existujúcu trasu multimodálneho koridoru č. Va. situovanú na Považí a trasa koridoru č. VI. by bola minimálne spochybnená. Tento model v podstate kopíruje v KURS 2001 odmietnutý trojpólový variant. Ako už bolo uvedené, pre rozdelenie Slovenska v intenciách trojpólového variantu je kľúčové maximálne oslabenie sídelných väzieb Žiliny a Martina, prerušenie kontinuity diaľničnej siete medzi Žilinou a Ružomberkom a presmerovanie rýchlostnej cesty z koridoru Turca do línie Ružomberok – Hiadeľ – Banská Bystrica. Takýto stav dokumentuje nasledujúca schéma dopravnej dostupnosti. Podľa tejto schémy by bol v maximálnej miere paralyzovaný rozvoj Martina a celého Turca. Zároveň, realizácia rýchlostnej cesty R3 v koridore cez Ružomberok a Hiadeľ do Banskej Bystrice zlepší dopravnú dostupnosť neurbanizovaných a chránených priestorov Národného parku Nízke Tatry, v žiadnom prípade však nezlepší parametre dopravnej obsluhy miest na Orave ale len výrazne zhorší situáciu na Turci a v Martine. Pre mesto Ružomberok vzniká veľmi rozporuplná situácia, prerušením kontinuity diaľnice D1 mesto stráca rýchle spojenie so svojim prirodzeným záujmovým územím v priestore husto osídleného Považského sídelného pásu a naopak získava rýchlejšie spojenie s Banskou Bystricou – rovnako vzdialenou ako Žilina – ktoré vedie cez neurbanizované územie. Ak zvážime, že reforma verejnej správy priniesla výkon jej funkcií bližšie k občanovi, teda v prípade Považia ide o lokalizáciu verejných funkcií v priestore Považského sídelného pásu, Ružomberok a celý Dolný Liptov realizáciou trojpólového variantu výrazne strácajú na kvalite dopravnej obsluhy a na kvalite života obyvateľstva. 140
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja, v súlade s celoslovenským názorom na trojpólový variant rozvoja Slovenska, odmietajú všetky kroky a návrhy potierajúce polycentrický model, územnému, či administratívne rozdelenie Žilinského kraja. Zmeny a doplnky územného plánu Žilinského kraja odmietajú spochybnenie trasy multimodálneho koridoru č. Va., trasy diaľnice D1 na Považí a odmietajú presmerovanie cesty R3 z koridoru mesta Martin a Turca do línie Ružomberok – Hiadeľ – Banská Bystrica. V praxi sa neustále overuje konštatovanie, že multiplikačný priestorový efekt zdrojov vložených do rozvoja vybavenosti jedného kraja (Žilinského alebo Banskobystrického) sa v nulovej, či zanedbateľnej hodnote premietne do pozitív kraja druhého (Banskobystrického alebo Žilinského). V oblasti dopravnej infraštruktúry je typická proklamácia zhody názorov Banskobystrického a Nitrianského kraja na kľúčovú pozíciu infraštruktúry stredojužného dopravného koridoru Bratislava – Nitra – Zvolen – Košice pre rozvoj ich krajov a Slovenska, dokazujúca vzájomnú nekompabilitu záujmov Žilinského a Banskobystrického kraja a fiktívnosť spoločných záujmov súčasného regiónu NUTS 2 Stred. Skutočnosť, že k presadeniu vízie trojpólového usporiadania Slovenska je potrebné použiť direktívne nástroje – na Slovensku prekonanej civilizačnej kultúry – stavia predmetné snahy Banskobystrického regiónu do pozície zbytočne vynaloženej energie a času. Ťažisko osídlenia na Považí zostane i naďalej, jeho fyzická zmena vysťahovaním, či premiestnením obyvateľstva už dnes nie je možná. Akékoľvek zmeny spojené s výkonom verejných funkcií vybavenosti mimo priestoru ťažísk osídlenia na Považí sú zmenami na úkor kvality života jeho obyvateľstva a sú konaním voči duchu a zmyslu našej civilizačnej kultúry. Dialóg dvoch krajov s diametrálne odlišnými rozvojovými preferenciami, ktorý by mohol monitorovať a k vzájomnému prospechu usmerňovať záujmy regiónov Severozápadného a Stredného Slovenska, sa tak neustále odďaľuje. Je to v neprospech nielen uvedených krajov ale i celého Slovenska. Princípy fungovania liberálneho tržného systému sú už na Slovensku hlboko zakorenené v dennej praxi hospodárskeho i spoločenského života. Súkromný sektor vytvára bezpochyby najefektívnejší model prevádzkovania svojich aktivít a obsluhy územia. Lokalizácia súkromných prevádzkových jednotiek vybavenosti prísne efektívnym spôsobom pokrýva územie Slovenska a v podstate sa zhoduje s územnou štruktúrou dopravných regiónov z KURS 2001. V týchto súvislostiach je preukázané, že neexistuje žiadna aktivita sektoru vybavenosti, s výraznou priestorovou determináciou, ktorá by signalizovala vzájomnú efektívnosť spojenia Žilinského a Banskobystrického kraja do jedného územného obvodu. Súkromný sektor je v tomto zmysle indikátorom najefektívnejšej regionálnej štruktúry na všetkých veľkostných úrovniach. Je preto logické, aby štát a samosprávne regióny, v kompetenciách ktorých zostala lokalizácia a prevádzkovanie verejnej vybavenosti, prostredníctvom efektívnych územných štruktúr usilovali o znižovanie finančnej náročnosti prevádzkovania regionálneho systému. Na jednej strane teda existuje efektívny – liberálnym tržným systémom už dnes na Slovensku odskúšaný a v praxi fungujúci – model regionalizácie Slovenska súkromného sektoru, s ukotvením Žilinského kraja v regióne Severozápadné Slovensko. Na opačnej strane sa Banskobystrický kraj snaží uchovať trojpólový systém regiónov, zrkadliaci ideové korene prekonaného politického a hospodárskeho systému a jeho tvorcov. Žilinský kraj, nielen vo svojom stanovisku ku KURS-u 2001, jasne odmietol trojpólový variant a región NUTS 2. Stred a zároveň vyjadril podporu polycentrickému variantu a svojmu začleneniu do regiónu NUTS 2. Severozápad. Súčasný stav existencie regiónu NUTS 2. Stred je v Žilinskom kraji ponímaný ako prechodná anomália na ceste k skutočnej regionalizácii Slovenska, zároveň je príkladom nefunkčnosti regionálnej politiky usilujúcej o kohéziu území ktorých potenciál je efektívne využiteľný len v rozdielnych územných štruktúrach. Na záver tejto state, z čisto pragmatického hľadiska, je potrebné zdôrazniť, že v podmienkach fungovania liberálnej trhovej ekonomiky je trojpólový variant rozvoja naprosto nefunkčný a tieto úvahy sú realizované v teoretickej rovine. Je potrebné zreteľne deklarovať, že v dopravnom, urbanistickom, sociálnom a spoločenskom ponímaní región zložený z Považia, Pohronia či Poiplia – alebo zo Žilinského alebo Banskobystrického kraja – 141
Page 1 and 2:
ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO
Page 3 and 4:
Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
2.10. Životné prostredie 2.10.2.
Page 77 and 78:
2.10.2.7. Vodárenské toky a ich p
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
CHKO Horná Orava CHKO Z toho: Úze
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90: 30. 1106 Súľovský hrádok 31. 44
Page 91 and 92: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 97 and 98: Id. č. (kód) Názov chráneného
Page 101 and 102: 1. SKUEV 0305 2. SKUEV 0288 3. SKUE
Page 107 and 108: 2 SKUEV 0240 3 SKUEV 0252 4 SKUEV 0
Page 113 and 114: 10. SKUEV 0238 Územný plán VÚC
Page 117 and 118: 3 SKUEV 0057 4 SKUEV 0243 5 SKUEV 0
Page 139: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 191 and 192:
Page 193 and 194:
2.15.2.3.7. Okres Námestovo Územn
Page 195 and 196:
Page 197 and 198:
Tab.č. 15/32 VTL plynovody vokrese
Page 199 and 200:
Page 201 and 202:
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
2.15.3.2.10. Okres Tvrdošín Územ
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
2.16.1.1.7. Okres Námestovo Územn
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
2.16.2.1.8. Okres Ružomberok Územ
Page 223 and 224:
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Page 235 and 236:
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243 and 244:
Page 245 and 246:
Page 247 and 248:
Page 249 and 250:
Page 251 and 252:
Page 253 and 254:
Page 255 and 256:
show all

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?