ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

More documents

Recommendations

Info

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky ktorý by bolo možné pomenovať Stredné Slovensko alebo ako v minulosti Stredoslovenský kraj, reálne neexistuje. V priestore Horného a Stredného Považia, alebo v priestore Žilinského a Trenčianskeho kraja, je v reálnom živote etablovaný kompaktný autentický región, ktorý možno pomenovať ako Severozápadné Slovensko. Zmysel jeho existencie a väzby, ktoré tvoria jeho vnútornú súdržnosť sú formované dnešnou pozíciou Slovenska v Európe ale i historicky determinovanou skúsenosťou. Fikcia regiónu Stredného Slovenska skončila svoju existenciu so zrušením legislatívnych noriem, ktoré Stredoslovenský región zaštiťovali a tvorili jeho myšlienkovú podstatu. Princípy plánovite riadeného hospodárskeho systému socializmu a tzv. demokratického centralizmu – platné v rozmedzí rokov 1961 až 1989, ktoré v Ústave Československej socialistickej republiky presadila prostredníctvom svojej vedúcej úlohy Komunistická strana – vytvárali podmienky na existenciu akéhokoľvek politicky a ideologicky presadzovaného regionálneho útvaru. V žiadnom inom historickom období región spojený z Horného a Stredného Považia a Pohronia neexistoval. Dnes, keď sú liberálny tržný systém a demokracia na Slovensku stabilizované, nie sú žiadne dôvody a nástroje pokračovať v podpore ideologicky a politicky motivovaného regionálneho útvaru Stredné Slovensko. Ťažiska regiónov Považia a Pohronia sa totiž znovu plne stabilizovali v ich prirodzených, historicky overených, koridoroch či centrách a neexistuje legálna sila, ktorá by v existujúcich civilizačných podmienkach zvrátila ich autentický, regionálne autonómny, rozvoj. 2.13.2. Európske a medzištátne súvislosti dopravnej sústavy Žilinského kraja Cieľom zosúladenej európskej dopravnej politiky je vytvorenie celoeurópskej siete dopravných koridorov a dopravných oblastí. Proces kreovania paneurópskej dopravnej siete sa vyvíjal prostredníctvom troch konferencií ministrov dopravy európskych krajín (Praha 1991, Kréta 1994, Helsinky 1997). Memorandum o porozumení a akceptácii siete multimodálnych koridorov a dopravných oblastí bolo ratifikované na úrovni ministrov dopravy európskych krajín CEMT/ECMT a Európskej komisie a parlamentu. Dokumentom zásadného významu, zaoberajúcim sa problematikou dopravných sietí v krajinách strednej a východnej Európy integrujúcich sa do EÚ, je projekt TINA Ako východiskové hlavné dopravné siete projektu TINA sú klasifikované siete nachádzajúce sa v multimodálnych koridoroch schválených dopravnou konferenciou CEMT/ECMT v Helsinkách roku 1997. Hlavná sieť je ďalej procesom TINA kreovaná o doplňujúce sieťové reťazce. Výsledným produktom procesu TINA je jednotná dopravná sieť koncipovaná k roku 2015. Hlavná sieť TINA bude mať v rámci podpory z kohézneho fondu EÚ prioritnú investičnú pozíciu. V Žilinskom kraji to znamená podporu financovania výstavby diaľnic D1 a D3, modernizácie železničných tratí č. 120, 180, 127 a 129. Paneurópska dopravná sieť pozostáva z komponentov nachádzajúcich sa na území súčasných krajín EÚ, krajín prístupového procesu a krajín bývalej Juhoslávie a Sovietskeho zväzu. V krajinách ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004 sa nachádzajú : • Pan – európske dopravné koridory, (pomenované tiež ako Helsinské koridory alebo multimodálne koridory č. I. až X.). • TINA sieť ktorá je kreovaná ako doplnková dopravná sieť k desiatim multimodálnym koridorom, (TINA – Transeuropean Infrastructure Needs Assessment). Hierarchicky najvyššie dopravné systémy ciest a železníc na Slovensku – tvoriace základný multimodálny rozmer koridoru – a súbežné sídelné rozvojové osi I. stupňa sú lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice. V tomto územnom koridore je preukázaná najvyššia efektívnosť lokalizácie dopravnej infraštruktúry, podmienená súbehom dopravného koridoru a sídelného koridoru s najvyššou hustotou osídlenia v smere hlavných rozvojových osí. Z tohto dôvodu a z dôvodu jeho kontinuity s hlavnými koridormi susedných krajín bol koridor Bratislava – Žilina – Košice akceptovaný dopravnou konferenciou ECMT/CEMT ako multimodálny koridor. 142
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky Žilinským krajom prechádzajú nasledovné dopravné siete nových krajín EÚ : • Multimodálny koridor, vetva č. Va. Viedeň – štátna hranica SR / Rakúsko – Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – štátna hranica SR / Ukrajina – Užhorod v trase študovanej vysokorýchlostnej trate (VRT), diaľnice D1, modernizovaných železničných tratí č. 120, 180 a pripravovanej Vážskej vodnej cesty. • Multimodálny koridor, č. VI. Gdańsk – Katowice – Zwardoń – štátna hranica SR / PR – Čadca – Žilina v trase študovanej vysokorýchlostnej trate, diaľnice D3, modernizovaných železničných tratí č. 127 a 129, študovaného prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou. • Doplnková sieť TINA Čadca – štátna hranica SR / ČR – Český Těšín – Ostrava v trase železničnej trate č. 127. • Doplnková sieť TINA Martin – Kremnica – Šášovské Podhradie – Zvolen – Šahy – štátna hranica SR / MR – Budapešť v trase rýchlostnej cesty R3. Najvyššia úroveň multimodálneho koridoru č. Va. je podporená lokalizáciou terminálov kombinovanej dopravy medzinárodného významu v Bratislave, Žiline a Košiciach, lokalizáciou letísk pre medzinárodnú dopravu v Bratislave, Piešťanoch, Žiline, Poprade a Košiciach i prípravou perspektívnej Vážskej vodnej cesty Komárno – Žilina ako súčasti európskeho systému. Na sklonku roku 2003 vydala Európska komisia správu ktorá je súčasťou iniciatívy hospodárskeho rastu EÚ založenej na investíciach do sietí a do ekonomiky založenej na vedomostiach. Európsky parlament, ktorý túto správu schválil, súhlasil aj so zahájením financovania tzv. projektov s rýchlym začiatkom. Z dopravnej infraštruktúry ide o projekty transeurópskej dopravnej siete TEN - T, ktoré majú prioritný význam pre kohéziu štátov únie. Podľa tohto programu projektov s rýchlym začiatkom do roku 2010 sa počíta s vynaložením 38 miliárd Eur na financovanie 29 projektov. Severozápadného Slovenska a Žilinského kraja sa priamo dotýkajú dva projekty zamerané na zlepšenie prepojenia Slovenska so sieťou TEN-T v Poľsku a v Rakúsku. Ide o modernizáciu železníc a výstavbu diaľnic v prepojení Viedeň – Bratislava – Žilina – Katowice. Realizácia projektov prispeje k plnému využitiu vysokého dopravného potenciálu Považia a prispeje k zdieľaniu pozitívnych efektov kvalitnej európskej dopravnej dostupnosti pre celé územie Slovenska. Potvrdzuje sa tak, že pre zlepšenie európskej dopravnej dostupnosti územia Banskobystrického kraja je kľúčové cestné prepojenie v línii Žilina – Martin – Banská Bystrica a nie prepojenie Trstená – Ružomberok – Banská Bystrica. V nasledovnej tabuľke sú uvedené dokumenty a akcie v pôvodných názvoch v angličtine a preklad akcií dotýkajúcich sa územia Žilinského kraja. Dokument Communication from the Commision a European Initiative for Growth, Investing in Networks and Knowledge for Growth and Jobs, Final Report to the European Council Autor Commission of the European Communities Miesto, dátum Brussels, 21.11.2003 Annex 1:Quick-start Projects č. 23/ Železničná os Gdańsk-Warszawa-Brno/Bratislava-Wien • Katowice-Břeclav, 2004 až 2010 modernizácia železnice • Katowice-Žilina-Nové Mesto nad Váhom, 2002 až 2010 modernizácia železnice 25/ Diaľničná os Gdańsk-Brno/Bratislava-Wien • Brno-Wien, diaľnica, 2005 až 2010 Poznámka: prísľub EC zaradenia úseku diaľníc a rýchlostných ciest Katowice – Žilina medzi Quick-start Projects. Dokument Priority projects for the trans-European transport network up to 2020 Autor European Commission Directorate-General for Energy and Transport High-Level group report Miesto, dátum Brussels, 30. júna 2003 143
Page 1 and 2:
ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO
Page 3 and 4:
Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
2.10. Životné prostredie 2.10.2.
Page 77 and 78:
2.10.2.7. Vodárenské toky a ich p
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
CHKO Horná Orava CHKO Z toho: Úze
Page 83 and 84:
Page 85 and 86:
Page 87 and 88:
Page 89 and 90:
30. 1106 Súľovský hrádok 31. 44
Page 91 and 92: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 97 and 98: Id. č. (kód) Názov chráneného
Page 101 and 102: 1. SKUEV 0305 2. SKUEV 0288 3. SKUE
Page 107 and 108: 2 SKUEV 0240 3 SKUEV 0252 4 SKUEV 0
Page 113 and 114: 10. SKUEV 0238 Územný plán VÚC
Page 117 and 118: 3 SKUEV 0057 4 SKUEV 0243 5 SKUEV 0
Page 141: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 193 and 194:
2.15.2.3.7. Okres Námestovo Územn
Page 195 and 196:
Page 197 and 198:
Tab.č. 15/32 VTL plynovody vokrese
Page 199 and 200:
Page 201 and 202:
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
2.15.3.2.10. Okres Tvrdošín Územ
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
2.16.1.1.7. Okres Námestovo Územn
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
2.16.2.1.8. Okres Ružomberok Územ
Page 223 and 224:
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Page 235 and 236:
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243 and 244:
Page 245 and 246:
Page 247 and 248:
Page 249 and 250:
Page 251 and 252:
Page 253 and 254:
Page 255 and 256:
show all

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?