ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
územný plán veľkého územného celku žilinský kraj zmeny a doplnky
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky<br />
ktorý by bolo možné pomenovať Stredné Slovensko alebo ako v minulosti Stredoslovenský<br />
kraj, reálne neexistuje. V priestore Horného a Stredného Považia, alebo v priestore<br />
Žilinského a Trenčianskeho kraja, je v reálnom živote etablovaný kompaktný autentický<br />
región, ktorý možno pomenovať ako Severozápadné Slovensko. Zmysel jeho existencie<br />
a väzby, ktoré tvoria jeho vnútornú súdržnosť sú formované dnešnou pozíciou Slovenska<br />
v Európe ale i historicky determinovanou skúsenosťou. Fikcia regiónu Stredného Slovenska<br />
skončila svoju existenciu so zrušením legislatívnych noriem, ktoré Stredoslovenský región<br />
zaštiťovali a tvorili jeho myšlienkovú podstatu. Princípy plánovite riadeného hospodárskeho<br />
systému socializmu a tzv. demokratického centralizmu – platné v rozmedzí rokov 1961 až<br />
1989, ktoré v Ústave Československej socialistickej republiky presadila prostredníctvom<br />
svojej vedúcej úlohy Komunistická strana – vytvárali podmienky na existenciu akéhokoľvek<br />
politicky a ideologicky presadzovaného regionálneho útvaru. V žiadnom inom historickom<br />
období región spojený z Horného a Stredného Považia a Pohronia neexistoval. Dnes, keď sú<br />
liberálny tržný systém a demokracia na Slovensku stabilizované, nie sú žiadne dôvody<br />
a nástroje pokračovať v podpore ideologicky a politicky motivovaného regionálneho útvaru<br />
Stredné Slovensko. Ťažiska regiónov Považia a Pohronia sa totiž znovu plne stabilizovali<br />
v ich prirodzených, historicky overených, koridoroch či centrách a neexistuje legálna sila,<br />
ktorá by v existujúcich civilizačných podmienkach zvrátila ich autentický, regionálne<br />
autonómny, rozvoj.<br />
2.13.2. Európske a medzištátne súvislosti dopravnej sústavy Žilinského kraja<br />
Cieľom zosúladenej európskej dopravnej politiky je vytvorenie celoeurópskej siete<br />
dopravných koridorov a dopravných oblastí. Proces kreovania paneurópskej dopravnej siete<br />
sa vyvíjal prostredníctvom troch konferencií ministrov dopravy európskych krajín (Praha<br />
1991, Kréta 1994, Helsinky 1997). Memorandum o porozumení a akceptácii siete<br />
multimodálnych koridorov a dopravných oblastí bolo ratifikované na úrovni ministrov dopravy<br />
európskych krajín CEMT/ECMT a Európskej komisie a parlamentu.<br />
Dokumentom zásadného významu, zaoberajúcim sa problematikou dopravných sietí<br />
v krajinách strednej a východnej Európy integrujúcich sa do EÚ, je projekt TINA Ako<br />
východiskové hlavné dopravné siete projektu TINA sú klasifikované siete nachádzajúce sa<br />
v multimodálnych koridoroch schválených dopravnou konferenciou CEMT/ECMT<br />
v Helsinkách roku 1997. Hlavná sieť je ďalej procesom TINA kreovaná o doplňujúce sieťové<br />
reťazce. Výsledným produktom procesu TINA je jednotná dopravná sieť koncipovaná k roku<br />
2015. Hlavná sieť TINA bude mať v rámci podpory z kohézneho fondu EÚ prioritnú<br />
investičnú pozíciu. V Žilinskom kraji to znamená podporu financovania výstavby diaľnic D1<br />
a D3, modernizácie železničných tratí č. 120, 180, 127 a 129.<br />
Paneurópska dopravná sieť pozostáva z komponentov nachádzajúcich sa na území<br />
súčasných krajín EÚ, krajín prístupového procesu a krajín bývalej Juhoslávie a Sovietskeho<br />
zväzu. V krajinách ktoré vstúpili do EÚ 1. mája 2004 sa nachádzajú :<br />
• Pan – európske dopravné koridory, (pomenované tiež ako Helsinské koridory alebo<br />
multimodálne koridory č. I. až X.).<br />
• TINA sieť ktorá je kreovaná ako doplnková dopravná sieť k desiatim multimodálnym<br />
koridorom, (TINA – Transeuropean Infrastructure Needs Assessment).<br />
Hierarchicky najvyššie dopravné systémy ciest a železníc na Slovensku – tvoriace<br />
základný multimodálny rozmer koridoru – a súbežné sídelné rozvojové osi I. stupňa sú<br />
lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice. V tomto<br />
územnom koridore je preukázaná najvyššia efektívnosť lokalizácie dopravnej infraštruktúry,<br />
podmienená súbehom dopravného koridoru a sídelného koridoru s najvyššou hustotou<br />
osídlenia v smere hlavných rozvojových osí. Z tohto dôvodu a z dôvodu jeho kontinuity<br />
s hlavnými koridormi susedných krajín bol koridor Bratislava – Žilina – Košice akceptovaný<br />
dopravnou konferenciou ECMT/CEMT ako multimodálny koridor.<br />
142