ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky
Poloha terminálu kombinovanej dopravy európskej úrovne Žilina bola vzhľadom
k rozvojovým aktivitám v priestore Varín – Mojš – Teplička nad Váhom upresnená.
Predpokladá sa, že dôjde k posunu lokalizácie prístavu i terminálu kombinovanej dopravy
do k.ú. Teplička nad Váhom.
V porovnaní s predchádzajúcimi koncepciami rozvoja kombinovanej dopravy bola
z územia Žilinského kraja vylúčená štátna podpora na realizáciu terminálu regionálneho
významu v Ružomberku. Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja rezerváciu
uvedenej plochy pre terminál kombinovanej dopravy ponechávajú, avšak s určením
pre výstavbu terminálu neštátneho charakteru. Obdobný postup bol použitý i v prípade
terminálu kombinovanej dopravy v Trenčianskej Teplej na území Trenčianskeho kraja.
Z priestorového a prevádzkového hľadiska regiónu Severozápadného Slovenska sa vytvára
štruktúra štátnych a neštátnych terminálov (Trenčianska Teplá, Žilina, Ružomberok)
umožňujúca v plnej miere pokryť prípadné vysoko kapacitné nároky silných súkromných
investorov (viď. poloha terminálu v Trenčianskej Teplej v súvislosti s priemyselným parkom
Dubnica nad Váhom).
Podpora systému sprevádzanej dopravy RoLa, ku ktorej sa zaviazali vlády členských
krajín EÚ Slovenska a Poľska, sa výrazne dotýka územia Žilinského a Banskobystrického
kraja. Avizované prepojenie železničnej trate č. 181 v systéme RoLa so železnicami Poľskej
republiky alebo len prevádzkovanie tejto trate RoLa na území Slovenska prispeje
k odbremeneniu cestného koridoru cesty I/59 od medzinárodnej kamiónovej dopravy.
Železničné trate č. 120, 180, 127 a 129 na území Žilinského kraja, ktoré sú súčasťou
multimodálnych koridorov č. Va. a VI., sú zároveň prevádzkované podľa dohody AGTC ako
európske trate kombinovanej dopravy č. C-E63, C-E40.
2.13.6. Infraštruktúra leteckej dopravy
Na Slovensku existuje hlavná sieť verejných letísk pre medzinárodnú dopravu, svojimi
atrakčnými obvodmi pokrývajúca celé územie štátu. Ide o letiská M.R. Štefánika v Bratislave
a letiská v Košiciach, Piešťanoch, Žiline, Sliači a Poprade. Letiská v Bratislave a Košiciach
majú postavenie strategických letísk. Letisko Žilina, ktoré má výrazný potenciál zastávať
funkciu prípojného letiska k leteckým terminálom, je v súčasnosti bez pravidelných liniek
osobnej dopravy. Atrakčný obvod letiska Žilina v k.ú. Dolný Hričov pokrýva územie regiónu
Severozápadného Slovenska. Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja uvažujú
s pripravovaným predĺžením vzletovej a pristávacej dráhy (VPD), výstavbou adekvátnych
približovacích a zabezpečovacích zariadení, s výstavbou terminálu osobnej dopravy Letiska
Žilina v k. ú. Dolný Hričov.
V súvislosti s prípravou investície KIA na lokalite pri Žiline bol deklarovaný záujem
prevádzkovať pravidelnú leteckú linku spájajúcu Žilinu s najdynamickejšie sa rozvíjajúcim
leteckým terminálom strednej Európy, letiskom Praha Ruzyň, prípadne s inými terminálmi
v západnej Európe. Existuje reálny predpoklad, že lety spojené so zabezpečením
a prevádzkovaním investície KIA pri Žiline budú smerovať zo Soulu do Prahy a že z tohto
dôvodu bude i prípojná linka do Žiliny po obchodnej stránke plne konkurencie schopná.
Zmeny a doplnky Územného plánu Žilinského kraja akceptujú zmeny koncepcie
poskytovania služieb leteckej dopravy v oblasti Turca. Pôvodná koncepcia, ktorá bola
spracovaná v 70–tych rokoch minulého storočia, vychádzala z dočasnej funkcie letiska
v Martin v k.ú. Tomčany, ktoré malo byť dostavané na parametre prevádzkovania
všeobecného letectva a malých dopravných lietadiel (kritický typ L-410 pre 17 cestujúcich).
Vo výhľadovom riešení sa počítalo s výstavbou veľkého dopravného letiska v lokalite obce
Rakovo. Na základe rokovaní relevantných subjektov samosprávy a zástupcov Aeroklubu
Martin so sekciou civilného letectva Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii bolo
konštatované, že vybudovanie nového dopravného letiska v regióne Turca je nereálne.
155