ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky
– Zvolen – Banská Bystrica – Brezno – Poprad ako hlavného sídelného a dopravného
koridoru sú absolútne odtrhnuté od skutočných sídelných, priestorových, morfologických
a prírodných podmienok.
Názor na rozvoj Slovenska ktorý presadzujú štátne a samosprávne subjekty
Banskobystrického kraja je v hlavných rysoch založený na :
• Trojpólovom usporiadaní rovnocenných národných centier Bratislava, Banská Bystrica -
Zvolen, Košice pričom sa dodáva, že vzhľadom na svoju veľkosť je potrebné posilniť
postavenie Banskej Bystrice a Zvolena.
• Trojregionálnom usporiadaní Slovenska (ak sa neberie do úvahy špecifická pozícia
Bratislavy) Západ, Stred a Východ.
• Podriadení usporiadania hlavných sídelných a dopravných koridorov tomuto modelu,
čo sa pochopiteľne má prejaviť v lokalizácii nadregionálnej a nadštandartnej vybavenosti
v troch tzv. metropolitných centrách.
Ak ponecháme stranou vplyv tohto modelu na celoslovenské a medzinárodné
súvislosti, ktorý bol odbornou verejnosťou zhodnotený a odmietnutý v rámci KURS 2001, je
dôležité ozrejmiť si vplyv trojpólového modelu a identifikovať kroky, ktoré k jeho realizácií
smerujú z pozície Žilinského kraja, Považia či Severozápadného Slovenska.
Cieľ trojpólového usporiadania je možné strategicky dosiahnuť :
• V rovine ťažísk osídlenia znemožnením synergického afektu vzájomnej kooperácie Žiliny
a Martina, miest ťažiska osídlenia medzinárodného významu, ktoré je v Banskej Bystrici
chápané ako konkurenčné ťažisko.
• V rovine regionálnych súvislostí rozdelením kontinuity Považského sídelného pásu a jeho
dopravného koridoru, najlepšie práve v priestore medzi Žilinou a Martinom. Tento postup
prakticky znamená územné rozdelenie a počiatok procesu administratívneho rozdelenia
Žilinského kraja (v ponímaní Banskej Bystrice na západnú časť patriacu do sféry vplyvu
Západného Slovenska a východnú časť patriacu do sféry vplyvu Stredného Slovenska
s centrom v Banskej Bystrici) a paralyzovanie regionálneho rámca Severozápadného
Slovenska.
Za týmto účelom sú z pozície Banskej Bystrice a Banskobystrického kraja
vykonávané kroky smerujúce k zvráteniu rozvoja Slovenska od polycentrického variantu späť
k trojpólovému variantu. Kroky smerujúce k uvedenému cieľu možno vo všeobecnosti zhrnúť
na jednej strane :
• V sídelných väzbách do podpory Ružomberka, Dolného Kubína a iných miest na Orave
s ponúkaním vízie dynamického rozvoja z titulu ich lokalizácie na fiktívnej hlavnej
severojužnej urbanizačnej osi Stredného Slovenska Lučenec/Šahy – Zvolen – Banská
Bystrica – Ružomberok – Tvrdošín/Námestovo.
• V dopravných súvislostiach do presmerovania rýchlostnej cesty R3 z koridoru cez Martin
a Turčianske Teplice do koridoru Ružomberok – Banská Bystrica.
Na druhej strane ide o verejnú a mediálnu kampaň zameranú na :
• Systematické spochybňovanie statusu Považského sídelného koridoru. Relativizáciu
oprávnenosti lokalizácie multimodálnych dopravných sieti v Považskom koridore,
s odvolaním sa na politickú príslušnosť, či domicil zástupcov Slovenska zúčastňujúcich sa
rokovaní CEMT/ECMT.
• Spochybňovanie oprávnenosti výstavby dopravnej infraštruktúry na Považí
prostredníctvom nastoľovania umelých kritérii (vedenie dopravných sietí okrajom štátu
a nie stredom teda Banskou Bystricou, tzv. „vypriamovanie“ dopravnej infraštruktúry),
ktoré nemajú žiadnu oporu v odbornej sfére alebo používaním nesprávnych údajov
(dopravná a ekonomická časť štúdie SSC IU Banská Bystrica z rokov 2001 a 2003, ktorá
mala za účel preukázať efektívnosť realizácie trasy rýchlostnej cesty R3 cez Ružomberok
do Banskej Bystrice, za účelom dosiahnutia požadovaného výsledku, niekoľkonásobne
139