ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

More documents

Recommendations

Info

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky K tomu, aby uvedená územná štruktúra bola aplikovaná vo všetkých spoločenských sektoroch - nielen v sektore hospodárskom – je potrebné prekonať stereotypy z obdobia nedemokratického vývoja spoločnosti na Slovensku z rokov 1961 až 1989. V spojitosti s proklamáciou uplatňovania direktívne riadeného hospodárstva a tzv. demokratického centralizmu socialistická ústava ČSSR z roku 1961 legislatívne ukotvila regionalizáciu Slovenska ako Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. Zvlášť výrazným spôsobom umelá – ideologická regionalizácia socializmu ovplyvňovala územie Žilinského, Banskobystrického, Trenčianskeho kraja a Bratislavy. Kontinuálny sídelný pás Horného a Stredného Považia – s intenzívnymi vnútornými sídelnými a socio-ekonomickými väzbami – bol v časti Stredného Považia rozdelený medzi Západoslovenský a Stredoslovenský kraj. Krajská vybavenosť bola direktívne umiestňovaná mimo priestor husto osídleného Považia, na Pohronie a do Bratislavy. Prepravné prúdy za vybavenosťou resp. neefektívna dopravná obsluha územia bola z Považia smerovaná – cez riedko osídlené a prírodne chránené územia – do tzv. stredoslovenského centra v Banskej Bystrici. Rozdelením sa Považie dostalo do pozície marginalizujúcej jeho polohový a socioekonomický potenciál. Model regionálnych väzieb socialistického Slovenska bol opakom uplatňovania princípov trvaloudržateľného rozvoja spoločnosti. Typickou ukážkou politicky motivovanej lokalizácie verejnej vybavenosti v direktívne riadenej spoločnosti je stavba a prevádzkovanie KÚNZ (v období SSR Krajský ústav národného zdravia v Banskej Bystrici). Obyvateľstvo z husto osídleného Považia – a to v úseku od Dubnice nad Váhom až po Liptovský Hrádok – bolo v minulosti prinútené, za účelom dosiahnutia adekvátnej lekárskej starostlivosti, cestovať mimo svoj prirodzený sídelný región. Tieto zbytočné cesty boli vykonávané cez horské hrebene chránených krajinných celkov Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. V súčasnosti je táto najväčšia nemocnica na Slovensku výrazne nerentabilná aj preto, že bola dimenzovaná na umelé regionálne vzťahy. Funkciu nemocnice v Banskej Bystrici pre obyvateľstvo Severozápadného Slovenska plnia v súčasnosti najmenej dve nemocnice rovnakej kategórie lokalizované priamo v Považskom sídelnom páse. Z priestorového hľadiska neexistuje žiadny územný koridor, spájajúci Žilinský kraj s krajom Banskobystrickým, ktorý by bolo možné označiť pojmom urbanizovaný alebo sídelný koridor. Línie spájajúce uvedené kraje nie sú ani kontinuálne. Vo všetkých prípadoch ide o veľmi riedko urbanizované alebo neurbanizované údolia v prostredí národných parkov alebo ich ochranných pásiem, ktoré sú prerušené vysokým horským masívom Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Externé podmienky ochrany vysoko cenného prírodného územia na jednej strane a napĺňanie kritérií spojených s dosiahnutím efektívnosti hospodárskeho rozvoja – vznik hospodárskych rozvojových osí a plôch – na strane druhej sú v prípade osídlenia v horských údolí Nízkych Tatier a Veľkej Fatry vo vzájomnom ostrom protiklade. Táto základná rozvojová rovnica znemožňuje vytvárať podmienky na hospodársky rozvoj v horských údoliach Nízkych Tatier a Veľkej Fatry, čím v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry výrazne limituje lokalizáciu nadradených kapacitných cestných komunikácií. Lokalizácia napríklad štvorpruhových rýchlostných ciest pretínajúcich 30 až 40 km dlhý – minimálne urbanizovaný – územný pruh Národných parkov je zo všetkých relevantných hľadísk neopodstatnená, nakoľko v krajinách s liberálnym tržným systémom popiera zmysel a princípy efektívnosti výstavby a prevádzkovania dopravných sietí. Implicitne sú preto absurdné i úvahy o urbanizácii a intenzívnom rozvojovom statuse dolín Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. K danostiam slovenskej krajiny a jej osídlenia patrí priorita sídelných pásov pozdĺž tokov riek, a to najmä v podmienkach jeho hornatých území. Sídelné rozvojové osi I. stupňa, lokalizované v koridore Bratislava – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, vytvárajú nosnú urbanistickú štruktúru nielen Slovenska ale aj Severozápadného Slovenska (Žilinský a Trenčiansky kraj) a samotného Žilinského kraja. Hustota osídlenia Považského sídelného pásu je determinovaná vonkajšími priestorovými súvislosťami. Bariéra Malej Fatry medzi Žilinou a Martinom je prelomená tokom Váhu v Strečnianskej úžine. Avšak kontinuita a intenzita vnútorných i vonkajších sídelných väzieb Považského koridoru je natoľko silná, že 136
Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky v úseku medzi Žilinou a Martinom sa premieta do najvyšších dopravných záťaží v extravilánovom prostredí Slovenska. Z dôvodov exaktnejšieho popisu vzťahových súvislostí v území je vhodné aby KURS v stave a v návrhu riešenia vzájomne rozlišoval sídelné koridory (hustota a kontinuita osídlenia) a dopravné koridory (dopravná a prepravná záťaž jednotlivých systémov), ich vzájomný súbeh, či odklon alebo úplnú absenciu. Uvedený poznatok má iniciačný charakter nasmerovaný k budúcej aktualizácii KURS. Priestorové podmienky regionalizácie – vrátane dopravnej – výstižne ilustrujú mapy z Atlasu krajiny Slovenskej republiky. Mapa „Prírodno-sídelné spádové regióny“ dokumentuje rozloženie prirodzených spádových – teda dopravných – subregiónov približne na úrovni NUTS 4. Ich vzájomné efektívne spájanie do regiónov úrovne NUTS 3. a NUTS 2. indikujú priestorové bariéry, vytvárajúce hranice vyšších regiónov a rozvojové osi, vytvárajúce vnútornú kohéziu vyšších regiónov. Družicové snímky podkladu mapy jasne preukazujú najvýraznejšiu prírodnú barieru lokalizovanú v strede územia Slovenska, oddeľujúcu Severozápadné Slovensko od Stredného Slovenska. Súvislosti dopravnej dostupnosti Žiliny, lokalít priemyselných parkov a dopravnej regionalizácie dokumentujú nasledujúce schémy. Schémy boli prevzaté z Územného generelu cestnej dopravy SR, ktorý ako doplnok Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 spracovala spoločnosť Aurex Bratislava v roku 2003. V schémach uvedený názov „Kombinácia 2“ predstavuje rozvoj diaľničnej a cestnej siete podľa záväznej časti KURS 2001. Obsahovo ide o Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest SR rozšírený o rýchlostnú cestu Hlohovec D1 – Nitra – Nové Zámky – Komárno/Komárom. 137
Page 1 and 2:
ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO
Page 3 and 4:
Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 5 and 6:
Page 7 and 8:
Page 9 and 10:
Page 11 and 12:
Page 13 and 14:
Page 15 and 16:
Page 17 and 18:
Page 19 and 20:
Page 21 and 22:
Page 23 and 24:
Page 25 and 26:
Page 27 and 28:
Page 29 and 30:
Page 31 and 32:
Page 33 and 34:
Page 35 and 36:
Page 37 and 38:
Page 39 and 40:
Page 41 and 42:
Page 43 and 44:
Page 45 and 46:
Page 47 and 48:
Page 49 and 50:
Page 51 and 52:
Page 53 and 54:
Page 55 and 56:
Page 57 and 58:
Page 59 and 60:
Page 61 and 62:
Page 63 and 64:
Page 65 and 66:
Page 67 and 68:
Page 69 and 70:
Page 71 and 72:
Page 73 and 74:
Page 75 and 76:
2.10. Životné prostredie 2.10.2.
Page 77 and 78:
2.10.2.7. Vodárenské toky a ich p
Page 79 and 80:
Page 81 and 82:
CHKO Horná Orava CHKO Z toho: Úze
Page 83 and 84:
Page 85 and 86: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 89 and 90: 30. 1106 Súľovský hrádok 31. 44
Page 97 and 98: Id. č. (kód) Názov chráneného
Page 101 and 102: 1. SKUEV 0305 2. SKUEV 0288 3. SKUE
Page 107 and 108: 2 SKUEV 0240 3 SKUEV 0252 4 SKUEV 0
Page 113 and 114: 10. SKUEV 0238 Územný plán VÚC
Page 117 and 118: 3 SKUEV 0057 4 SKUEV 0243 5 SKUEV 0
Page 135: Územný plán VÚC Žilinský kraj
Page 187 and 188:
Page 189 and 190:
Page 191 and 192:
Page 193 and 194:
2.15.2.3.7. Okres Námestovo Územn
Page 195 and 196:
Page 197 and 198:
Tab.č. 15/32 VTL plynovody vokrese
Page 199 and 200:
Page 201 and 202:
Page 203 and 204:
Page 205 and 206:
2.15.3.2.10. Okres Tvrdošín Územ
Page 207 and 208:
Page 209 and 210:
Page 211 and 212:
Page 213 and 214:
2.16.1.1.7. Okres Námestovo Územn
Page 215 and 216:
Page 217 and 218:
Page 219 and 220:
Page 221 and 222:
2.16.2.1.8. Okres Ružomberok Územ
Page 223 and 224:
Page 225 and 226:
Page 227 and 228:
Page 229 and 230:
Page 231 and 232:
Page 233 and 234:
Page 235 and 236:
Page 237 and 238:
Page 239 and 240:
Page 241 and 242:
Page 243 and 244:
Page 245 and 246:
Page 247 and 248:
Page 249 and 250:
Page 251 and 252:
Page 253 and 254:
Page 255 and 256:
show all

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?