ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky
Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné zachovať súčasné letisko Martin v k.ú. Tomčany tak, aby
plnilo doterajšie funkcie a v budúcnosti zabezpečilo služby všeobecného letectva
vo vnútroštátnej a prípadne i medzinárodnej nepravidelnej doprave (business lety)
predovšetkým v súvislosti s výrazným rozvojom investičných aktivít veľkého charakteru
(priemyselné parky, Volkswagen). Pre tento účel je potrebné uvažovať s predĺžením VPD,
s jej vybavením na podmienky prístrojového (alebo presného) priblíženia a dobudovať areál
letiska. Zároveň je potrebné zabezpečiť ochranu letiska v zmysle zákona o civilnom letectve
a v zmysle zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku areál letiska zahrnúť
do záväznej časti ÚPN VÚC Žilinského kraja a ostatných relevantných územno-plánovacích
dokumentácií. Z dôvodu ochrany leteckej prevádzky letiska pred klamlivými svetlami
dopravného prúdu na pripravovanej rýchlostnej ceste R3 bola do zmien a doplnkov
zapracovaná pozmenená trasa rýchlostnej cesty v priestore ochranných pásiem letiska
Martin v k.ú. Tomčany.
Koncepcia rozvoja leteckej dopravy, ktorú schválila Vláda SR svojím uznesením
č. 649/2001 neuvažuje s rozširovaním existujúcej hlavnej siete letísk na Slovensku.
2.13.7. Infraštruktúra vodnej dopravy
Vláda SR svojim uznesením č. 469/2000 schválila „Koncepciu rozvoja vodnej dopravy
Slovenskej republiky“. Jej rozpracovanie, ktorého predmetom bola realizácia Vážskej vodnej
cesty a prepojenie vodných ciest Váh – Odra, bolo schválené uznesením Vlády SR
č. 463/2002. V zmysle európskych konvencií o vodnej doprave je rieka Váh chápaná ako
súčasť multimodálnych koridorov č. Va. a VI. a podľa dohody AGN ako vodná cesta E81.
Efektívnosť prepojenia Vážskej vodnej cesty s Odrou je podmienená centrálnym severo –
južným európskym tranzitom Severné more / Baltické more – Čierne more, teda náhradou
za niekoľkonásobne dlhšiu pobrežnú morskú vodnú cestu okolo Európy. Vážska vodná cesta
je dielo s veľkým medzinárodným dosahom. Štát hodlá do financovania jej realizácie
a prevádzkovania zapojiť privátny sektor, regionálnu samosprávu a mestá (prístavy).
Plán dobudovania Vážskej vodnej cesty a idea prepojenia na rieku Odra je členený
na 4 etapy :
• etapa Komárno – Sereď, bola uvedená do prevádzky v júni 1998,
• etapa Sereď – Púchov,
• etapa Púchov – Žilina,
• etapa Žilina – Odra.
Výstavba Vážskych prístavov je predpokladaná predovšetkým v rámci 2 a 3 etapy
stavby. V Žilinskom kraji sa uvažuje s výstavbou prístavu na vodnom diele Žilina
v k.ú. Teplička nad Váhom. Lokalita prístavu bola upresnená v súvislosti s investičnými
zámermi v priestore Teplička nad Váhom – Mojš –Varín.
Požiadavky na výstavbu Vážskej vodnej cesty triedy Va. vodných ciest si vyžiadajú
úpravu existujúcich vodných kanálov a úpravy stupňov existujúcich vodných elektrární.
Plavebné kanály bude potrebné rozšíriť na 34,0 m.
V problematike realizácie Vážskej vodnej cesty dochádza k zásadnému posunu.
Uznesenie vlády SR č. 769 z 18. augusta 2004 k Návrhu rozvojového programu priorít
verejných prác na roky 2005 až 2007 zaraďuje projekt výstavby Vážskej vodnej cesty
do plánu štátnej expertízy.
Problematika výstavby prepojenia Vážskej vodnej cesty s Oderskou vodnou cestou
sa nachádza v štádiu medzinárodných rokovaní expertných a štátnych zástupcov.
V súčasnosti nie sú v tejto problematike vykonané žiadne právoplatné uzávery. Zmeny
156