Otvoriť - EUROREPORT plus

ZNIŽUJE SA RIZIKONESPRÁVNYCH ROZHODNUTÍZa kolégium riaditeľov Sociálnej poisťovne pre euroREPORT odpovedali PhDr. František Halmeš,predseda Rady riaditeľov SP: Úsek prevádzkovo-technický, Úsek stratégie a európskej integrácie, Kancelária riaditeľa,Odbor ľudských zdrojov a právnej služby, Ing. Michal Horváth, CSc, podpredseda Rady riaditeľov: Úsek informatiky,styk s médiami, Ing. Gabriel Cseri, podpredseda Rady riaditeľov: Úsek ekonomiky a správy fondov, Odborinterného auditu, JUDr. Igor Lipták, člen rady riaditeľov SP: Úsek dôchodkového poistenia,Úsek nemocenského poistenia, úrazového poistenia a zdravotníckych činností.Najdiskutovanejšou novinkou riadiacejpraxe Sociálnej poisťovne je direktóriumako kolektívny rozhodovací orgánpiatich riaditeľov. Prečo taká dobrezavedená inštitúcia, akou Sociálnapoisťovňa bezpochyby je, stavila nakolektívne rozhodovanie? Aké výhodyto prináša a ako je rozdelená zodpovednosť?Michal Horváth: Zmenu v štruktúreriadiacich orgánov Sociálnej poisťovne priniesolnový zákon o sociálnom poistení. Tripartitnú21 člennú správnu radu a monokratickýštatutárny orgán – riaditeľa nahradila5 členná rada riaditeľov. Kolektívny štatutárnyorgán znižuje potenciálne riziko neoprávnenéhonakladania s prostriedkami poisťovnealebo nesprávnych rozhodnutí. Treba siuvedomiť, že Sociálna poisťovňa je inštitúcia,cez ktorú prejde objem prostriedkov na úrovnitakmer 10% HDP. Na základe konkrétnychfaktov možno ilustrovať, že doterajší systémriadenia sa príliš neosvedčil. Potvrdzuje to64 mld. pohľadávok Sociálnej poisťovne,plytvanie peniazmi správneho fondu, porušovaniezákona o verejnom obstarávaní atď.V doterajšom tripartitnom modeli riadeniamal každý kompetencie, ale nikto neniesolzodpovednosť. Dnes členovia rady riaditeľovpriamo zo zákona nesú osobnú zodpovednosťza svoju činnosť. Verím, že v krátkomčase sa nám podarí presvedčiť verejnosťo tom, že nový spôsob riadenia je efektívnejší.Vážnym problémom sú neodvedenéodvody – nedoplatky. Ktoré firmy patriamedzi najväčších dlžníkov, o akúčiastku ide sumárne a aké šance máSociálna poisťovňa pri vymáhaní týchtopohľadávok?Gabriel Cseri: Medzi 50 najväčšíchdlžníkov Sociálnej poisťovne patria zdravotníckezariadenia, Železnice Slovenskejrepubliky (ŽSR) a strojárske podniky v konkurze.Dlžná suma poistného vzťahujúcasa k týmto dlžníkom predstavuje 19,4 mld.Sk. V súvislosti s vymáhaním pohľadávokvoči zdravotníckym zariadeniam a ŽSRprebiehajú rokovania medzi Ministerstvomzdravotníctva SR a ŽSR. V súvislosti s riešenímzáväzkov ŽSR bola v decembri 2003zriadená medzirezortná pracovná komisiazo zástupcov Ministerstva dopravy, pôšta telekomunikácií SR, Ministerstva financiíSR, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodinySR, Železníc SR, Sociálnej poisťovne SPa Úradu pre štátnu pomoc.Pri riešení pohľadávok voči dlžníkomv konkurze sa postupuje aktívnym využívanímveriteľských práv k konkurznom konanívrátane účasti vo veriteľských výboroch.Hrou na slepú babu je určite praxniektorých podnikateľov, čo v snaheušetriť na odvodoch uzatvárajú ústnedohody so zamestnancami, ktorýmvyplácajú minimálnu mzdu a zvyšokvyplácajú „keš“ – na drevo! Môže dotohto procesu, ktorý ochudobňujesociálny finančný balík, vôbec nejakovstúpiť Sociálna poisťovňa? Presnejšie– čo s tým?František Halmeš: Sociálna poisťovňapriamo nekontroluje proces „šedej“ekonomiky. Je však reálny predpoklad , žeuplatnenie zákona o sociálnom poistení vyvinienepriamy tlak na priznanie skutočnýchpríjmov. Do konca tohto roka sa všetci občanianarodení pred rokom 1951 dozvedia odSociálnej poisťovne informáciu o tom, z akéhovymeriavacieho základu (teda z oficiálnehopríjmu) boli za nich odvádzané odvody nadôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne.Z tejto informácie vyplynie aj výška ich prípadnéhodôchodku. Dá sa predpokladať, žetáto informácia bude logicky viesť aj k tlakuzamestnancov na priznanie všetkých príjmovod svojich zamestnávateľov.Inou otázkou je ďalšie znižovanie odvodova teda zlacňovanie pracovnej sily, čo byzrejme adekvátne znižovalo potrebu platiťzamestnancom niečo oficiálne a niečo naruku a riskovať tak prísne tresty. Je to všakdlhodobý proces a Sociálna poisťovňa hoovplyvňuje len minimálne.Kvalitná počítačová sieť patrí do základnejvýbavy každej z takých sofistikovanýchinštitúcií, akosú poisťov- ne. Presiaklo,že Sociálna 20 p o i s ť o v ň anakúpila zle – softvér i hardvér. Ak jeto pravda, ako sa to mohlo stať a čoďalej?Michal Horváth: V minulosti sainformačný systém Sociálnej poisťovnebudoval nekoncepčne a zbytočne draho.Len za posledné tri roky sa minulo 1,4 mld.Sk, pričom v súčasnosti sa systém budujeprakticky nanovo. Analýza zmlúv nasvedčujetomu, že v nejednom prípade záujmy poisťovnea dodržiavanie právnych predpisovneboli práve prioritou. Čo je však najhoršie,nové vedenie v oblasti informatiky zdedilostomiliónové záväzky, ktoré značne limitujúspustenie potrebných nových projektov.V takýchto podmienkach bude veľmi obtiažnev relatívnom krátkom čase vytvoriťinformačný systém, ktorý umožní Sociálnejpoisťovni plniť všetky zákonom stanovenéúlohy. Najdôležitejšiu úlohou je vytvoreniecentrálneho registra, v ktorom budú vedenéindividuálne účty poistencov, na ktorýchsa budú evidovať zaplatené príspevky, dôchodkovénároky a tiež vyplatené dávky. Ajnapriek problémom sa nám darí postupovaťvpred. V uplynulých dňoch napr. Sociálnapoisťovňa spustila systém, ktorý umožňujezamestnávateľom podávať výkazy o zaplatenompoistnom v elektronickej podobe. Tošetrí čas nielen im, ale aj našim pracovníkompri transformácii údajov z listinných výkazovdo digitálnej podoby a na individuálne účty.Miliardové čiastky, ktorými Sociálnapoisťovňa disponuje v prerozdeľovacomprocese, sú podmienené kvalitnýmvýberom, ktorý, isteže, nemôže byťstopercentný. Môže sa však tomutomaximu blížiť, pretože každé percento,o ktoré sa výber zvýši, zvyšuje základnýfinančný balík i istotu poistencov – poberateľovvejára dôchodkov a nemocenskej.Akým percentom výberu disponujeSociálna poisťovňa a čo konkrétneurobí jej vedenie pre zlepšenie výberu?Gabriel Cseri: Úspešnosť výberupoistného od všetkých platiteľov poistného(vrátane NÚP a štát; bez sankcií) v roku2003 dosiahla 95,42%. A za obdobie 1994až 2003, v prípade rovnakej metodiky, až95,98%.Ak sa však na úspešnosť výberu poistnéhopozrieme ako na pomer skutočne uhradenéhopoistného k poistnému, ktoré malobyť uhradené v zmysle zákona č. 274/1994Z.z. o Sociálnej poisťovni (bez poistnéhoplateného štátom a bez sankcií), úspešnosťvýberu poistného za rok 2003 predstavujeaž 95,74%.Pri porovnaní týchto ukazovateľovs údajmi z predchádzajúcich rokov, možnokonštatovať, že úspešnosť výberu poistnéhomá mierne stúpajúcu tendenciu :rok 1999 – 93,56%, rok 2000 – 94,92%,rok 2001 – 95,36%, rok 2002 – 95,50%.S cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úspešnosťvýberu poistného, Sociálna poisťovňaprijala opatrenia, ktoré sa prejavili aj voblasti požiadaviek na funkcionalitu aplikačno-programovéhovybavenia (APV) pre výberpoistného. Umožnia mesačne sledovať týchplatiteľov poistného, ktorí v príslušnom mesiacinezaplatia poistné. Na základe mesačnýchzostáv platiteľov, ktorí v danom mesiacipoistné nezaplatili, sa pristúpi k intenzívnejšejkomunikácii s týmito dlžníkmi:1) APV automaticky vygeneruje pre tietoosoby výzvu na zaplatenie poistného,2) ak dlžník nebude reagovať na výzvu,pristúpi sa okamžitek predpísaniu dlžnej sumypoistného rozhodnutím– rozhodnutie generujeAPV automaticky na základezostavy dlžníkov, ktorínezaplatili poistné ani nazáklade výzvy,3) ak nebude dlžnásuma poistného uhradenáani na základe právoplatnéhoa vykonateľnéhorozhodnutia, pobočka bezodkladnepristúpi k nútenémuvýkonu rozhodnutia(súdny výkon rozhodnutiaalebo exekúcia).Od tohto postupu očakávame,že v porovnanís minulým obdobím savýrazne skráti lehota odidentifikácie dlžníka poprvý úkon Sociálnej poisťovne pri vymáhanídlžnej sumy poistného.Nezanedbateľným faktom môže byť ajskutočnosť, že kontrola odvodu poistného– tzv. vonkajšia kontrola – sa bude zameriavaťna platiteľov poistného, ktorých mesačnýodvod predstavuje napr. sumu nad 500000 Sk. V minulom období sa prednostnekontrolovali zaniknuté tzv. malé závody a závodybez ohľadu na počet zamestnancova mesačný odvod poistného, čo v prípade,že aj keď zamestnával len jedného dvoch zamestnancovs minimálnou mzdou. Táto kontrolabola neefektívna, pretože sa predlžovalkontrolný cyklus u platiteľov s rozhodujúcimmesačným odvodom.V súvislosti s druhým, sporivým pilieromdôchodkovej reformy sa vyskytlinázory, že by bolo lepšie (výhodnejšie?)kopírovať český model a radšejrekonštruovať prvý pilier, čiže zveľadiťpriebežný systém financovania. V čomje problém?Michal Horváth: V Čechách sa o dôchodkovejreforme ešte len diskutuje, pričomsúčasná vládna garnitúra neuvažuje s vytvorenímpovinného sporivého systému. Názoryna podobu slovenskej reformy dôchodkovéhosystému sa líšili nielen u politikov,ale aj medzi odborníkmi. O nevyhnutnostireformy priebežne financovaného systému,tzv. prvého piliera nepochybuje snáď nikto.Tá sa u nás uskutočnila schválením zákonao sociálnom poistení. Priniesla okrem inéhonevyhnutné zvýšenie dôchodkového veku, individuálneúčty a s tým spojenú zásluhovosťpostavenú na poistných princípoch, variabilnýodchod do dôchodku a automatickézvyšovanie dôchodkov, ktoré niektorí kriticidokonca označujú za príliš štedré. Vzhľadomna nepriaznivý demografický vývoj sa všakaj zreformovaný priebežný systém dostanev dlhšom časovom horizonte do problémov.Východiskom je vytváranie rezerv. Teoretickyexistuje viacero riešení ako túto úlohu zabezpečiť.V podmienkach slovenskej politickej aekonomickej reality považujem zvolenú cestu,t.j. vytvorenie druhého sporivého pilieraZľava – Cseri, Halmeš, Horváth, Liptákza optimálnu. Samozrejme diskutovať sa dáo vhodnosti nastavenia parametrov novéhosystému. Nemožno zakrývať, že zavedeniedruhého piliera predstavuje aj značné náklady,ktoré sa pohybujú v stovkách miliárd korún.Bolo by však krátkozraké sa domnievať,že posúvaním problému ďalším generáciámsa niečo ušetrí. Pravdou je opak. Som presvedčený,že aj v Českej republike skôr aleboneskôr k zavedeniu sporivých princípov dozákladného dôchodkového systému príde.Medzi najhorších neplatičov patrí štát.Privátne firmy sa sťažujú na vysokéodvodové povinnosti. Napriek tomusa objavujú hlasy, že treba pristúpiťk politickému rozhodnutiu o výraznomzvýšení (2–3000 Sk) minimálnej mzdy.Aký je váš názor a čo by to znamenalopre Sociálnu poisťovňu?Igor Lipták: S tým platením štátu je totrochu inak. Štát ako platiteľ poistnéhosi plnil a plní svoje povinnostitak ako mu ukladá zákon.Lenže problém 21 bol v tom, žeštát si operatívne zákonom prispôsobovalplatby poistného takpovediac „svojej peňaženke“a platil vždy menej a z iného,podstatne nižšieho – vymeriavacieho základu,než ostatní platitelia poistného. Ažzákon o sociálnom poistení odstránil tútodisproporciu.Čo sa týka zvýšenia minimálnej mzdy– pokiaľ je minimálna mzda najnižšouhranicou vymeriavacieho základu, z ktoréhosa platí poistné, prirodzene, že jejrast by priaznivo ovplyvnil príjmy Sociálnejpoisťovne. Ale zvýšenie o 2–3000 Sk bypocítili v súčasnosti ako ťažšie bremenona zvýšených odvodoch skôr všetci tí, čoplatia z najnižšieho vymeriavacieho základu,než štát. Pretože ten už dnes neplatíz minimálnej mzdy. Jeho odvody, napr.v súčasnosti (do 30. 6. 2004), sa odvíjajúod všeobecného vymeriavacieho základu,ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dvaroky predchádza kalendárnemu roku, v ktoromplatí poistné na starobné poisteniea invalidné poistenie. Z jednej dvanástinytakto zisteného vymeriavaciehozákladu platí štátza niektorých poistencovmesačne 60%, za niektorých70%.Zrušenie paušálnejdane a následne povinnosťsamostatnezarábajúcich osôb vyrovnaťsi nedoplatokza január preverilo organizačnéschopnostimanažmentu Sociálnejpoisťovne i koncovýchpracovníkov.S akým výsledkom?František Halmeš:S veľmi diferencovaným. V absolútnejväčšine pobočiek Sociálnejpoisťovne nenastalimimoriadne situácie. Dobrá organizáciaa príprava sa prejavili v plynulom vybavovaníklientov. Najzložitejšia situácia bolav Bratislave, kde nával klientov na začiatkuroka i v mesiaci február spôsoboval dlhšiečakacie doby, nervozitu a konflikty. Časťtýchto problémov malo subjektívne príčiny(nedostatočná informovanosť, nedostatokpripravených priestorov....) Treba však priznať,že časť problémov bola spôsobenáaj nedostatočnou informatickou podporoujednotlivých projektov. No, vďaka obetavosti,skúsenosti a vysokého pracovnéhonasadenia väčšiny pracovníkov pobočieka dobrej organizácie práce, sa to podarilozvládnuť. Ale na definitívne hodnotenievýsledkov uvedenia nového Zákona o sociálnompoistení do života je ešte zavčasu.V súčasnosti je dôležité – dosiahnuťúspešný výber poistného, výrazne zlepšiťvymáhanie pohľadávok, dôkladne sa pripraviťna druhý kapitalizačný pilier starobnéhosporenia a zefektívniť Sociálnu poisťovňuako klientovo orientovanú inštitúciu.Foto: Miro Nemec