Otvoriť - EUROREPORT plus

KOMENTÁRVSTUPUJEME DO INEJ, NOVEJ ÚNIEPochopiteľné vzrušenie, ba ažzdesenie vyvolalo medzi slovenskoupolitickou „elitou“, ktorá sa chystázastupovať naše (?) záujmy v Európskomparlamente oznámenie, žeposlanci EP nebudú za svoju prácuodmeňovaní podľa jednotných noriem,ale budú „brať“ taký istý plat,ako berie poslanec národného parlamentu.Teda nepôjde o sumy okolo9000 eur mesačne, ale približne desaťkrátmenej. Plat poslanca Národnejrady SR je odvodený od približnetrojnásobku priemernej mzdy v národnomhospodárstve – a možno jeto tak aj u poslancov EP zo západoeurópskychkrajín. Naše mzdy súvšak v porovnaní som západoeurópskymiskutočne päť až desaťnásobnenižšie a ani vstup do únie ich dramatickynezvýši. Europoslanci ale nepochybnerátajú s vyšším ohodnotením– a aj šéf nášho národného parlamentuPavol Hrušovský sa už dalpočuť, že na našich zástupcov v EPbude potrebné vymyslieť iné kritériá.Ale kandidáti na posty 14 našich europoslancovnie sú jediní, koho trápi„štatút poslanca EP“. Britský liberál,europoslanec Andrew Duff dokoncatvrdí, že členské krajiny EÚ by samali ocitnúť pred súdom za to, žetento štatút neschválili. Tak sa stane,že poslanci z nových krajín budúmať nielen nejasný štatút, ale aj platvo výške približne 1000 eur, kým napríkladtaliansky europoslanec budepoberať 11 000 eur.Strach o peniaze v radoch budúcicheuroposlancov zo Slovenska jepochopiteľný – veď v Bruseli i Štrasburgumajú reprezentovať a obhajovaťzáujmy celej krajiny. Na druhejstrane však v celej vzrušenej diskusiichýba zásadný rozmer, a totiž, čipráve naši kandidáti sú dostatočnejazykovo a odborne vybavení na to,aby mohli dôsledne presadzovaťzáujmy svojich voličov, pracovaťa prinášať efekt celému európskemuspoločenstvu. O tom sa mlčí a voľbyeuroposlancov budú v réžii politickýchstrán a budú sa merať politickýmiziskami jednotlivých subjektov.DVE EURÁ A DVADSAŤ EURJedným zo základných pilierovekonomického rozmeru súčasnejEurópskej únie je voľný pohyb osôb,kapitálu, tovarov a služieb. To savšak netýka v plnej miere desiatichTáňa Stužkovávstupujúcich krajín, snáď okremMalty a Cypru. Väčšina členskýchkrajín je rozhodnutá uplatňovať osobitnev oblasti voľného pohybu pracovnýchsíl voči krajinám stredneja východnej Európy tzv. prechodnéopatrenia. Pracovať bez povoleniav krajinách EÚ nebudú môcť občaniatýchto štátov ešte približne sedemrokov, pričom prístup jednotlivýchčlenov EÚ sa líši. Avšak nie veľmi. Ajtaké krajiny, ako je Švédsko, Dánsko,či Holandsko, ktoré pôvodne oznámili,že v tejto oblasti prechodnéopatrenia uplatňovať nebudú, svojpostoj prehodnocujú. Robia takv snahe chrániť nielen svoj trh pracovnýchsíl, ale najmä svoje sociálnesystémy. Pretože, nič sa nedá robiť– a britský The Economist to formulovalveľmi pregnantne – otázkanestojí tak, že prečo by sa mali pracovnésily z Východu hromadne hrnúťna Západ, ale naopak, prečo bypreboha na Východe zostávali, keďtam ich mzdové ohodnotenie je a eštedlho bude niekoľkonásobne nižšieako v „starých“ členských krajinách.Keď v Nemecku predstavuje priemernáhodinová mzda 20 eur a naSlovensku len dve eurá, v podstateniet o čom uvažovať. Jazykovo zdatníprofesionáli sa budú snažiť tútošancu využiť. Mnohokrát ju vlastnemajú už dnes, pretože určité profesiesú v niektorých krajinách vítanénapriek existencii prechodných období.Odborníci na pracovné právoz EÚ predpokladajú, že pohyb z Východuna Západ bude pokračovaťnajmenej budúcich tridsať rokov.Inou kapitolou je obava zo zneužívaniasociálnych systémov, ktoréboli donedávna v západnej Európeazda až príliš veľkorysé. Ak by saúnia rozšírila bez prechodnýchobdobí, mohli by práve sociálnesystémy vo viacerých krajinách skolabovať.Pretože nie práve pracovnésily, teda ľudia, ktorí chcú pracovaťa odovzdať za protihodnotu svojeschopnosti a um, predstavujú nebezpečenstvo.Sú to ľudia, ktorýmvôbec nikdy nenapadlo, že by sav inej členskej krajine únie mali živiťprácou, keď sociálne dávky umožňujúzáhaľčivý život a predsa len – narozdiel napríklad od Slovenska – naoveľa vyššej úrovni. Faktom všakje, že viaceré členské krajiny sitoto nebez- pečenstvo užu v e d o m i l ia prehodnocujúsvoj systém vyplácania sociálnychdávok.BUDEM VÁS STÁŤ PÄŤ EURObavy z rozšírenia sú namieste.Situáciu však nemožno vidieť tak dramaticky,ako ju predostrel bývalý šéfEurópskej komisie Jacques Delors,ktorý vyhlásil, že nové krajiny vonkoncomnie sú pripravené na vstup,pretože „ich životná úroveň dosahujesotva tretinu tejto hodnoty v starýchkrajinách“. V tejto súvislostivšak Delors kritizoval predovšetkýmvlády členských krajín, ktoré podľaneho v príprave na rozšírenie urobilimnožstvo chýb a svoje obyvateľstvodostatočne neinformovali o dôsledkochnebývalého rozšírenia únie.Ako vždy, život prináša dokonalé príkladymakroekonomických javov ajna mikroúrovni. Spomínam si na tvrdúdiskusiu v nočnom bare na gréckomostrove Korfu počas letnej dovolenky.Anglický turista honosiacisa množstvom libier a predovšetkýmvýsledkami britskej ekonomiky (jehozásluha?) sa nekonečne chvastalpred Slovákmi a vydával sa za niečoviac, za vyššiu spoločenskú vrstvu,pretože si aj v rámci letnej dovolenkymôže užiť lepšie a viac ako oni.Napokon však podľahol argumentu,že vzhľadom na porovnanie výkonunašich ekonomík si prítomní Slovácivlastne dovoľujú oveľa viac ako on.Aj záverečný účet zaplatili Slováci.Ale Alex z Birminghamu nám to v konečnomdôsledku vráti – rozšírenieúnie bude niečo stáť každého obyvateľasúčasnej EÚ. Nie je to všaknijako zarážajúca suma. ZjednotenieNemecka stálo západných Nemcovúdajne až sto miliárd mariek. Prinajväčšom rozšírení únie v dejináchsa ráta sotva so sumou 1,9 miliardyeur, čo je okolo 5 eur na obyvateľa.Alex, plať!Komisárka pre rozpočet EK MichaeleSchreyerová tvrdí, že ak tietonecelé dve miliardy eur určené narozšírenie porovnáme v s výhodamia možnosťami, ktoré rozšírenie prinesie,náklady sú vlastne veľmi nízke.Je to len 0,025 percenta hrubéhodomáceho produktu dnešnejpätnástky. Začiatkom februára saupravoval tohtoročný rozpočet úniekvôli rozšíreniu o sumy, ktoré patriaSlovensku a ďalším novovstupujúcimkrajinám. Celkovo sa rozpočet zvýšio 5,1 miliardy eur vo forme platieb(11,8 miliardy vo forme záväzkov)a jeho tohtoročné výdavky taj dosiahnu99,72 miliardy eur v platbách,alebo 111,3 miliardy v záväzkoch.To predstavuje len 0,98percenta HDP rozšírenej únie a toje hlboko pod povoleným limitom.V decembri sa schvaľoval len rozpočetpre súčasných 15 krajín, terazišlo o formálnu úpravu podľa vopreddohodnutých čísiel.Nové krajiny tak síce dostanú5,1 miliardy eur, do spoločnéhorozpočtu ale prispejú sumou 3,2miliardy eur. Z toho Slovensko 240miliónmi eur. Najviac zo sumy 11,8miliardy eur vo forme záväzkov prenové krajiny budú stáť štrukturálneoperácie, teda podpora zaostalýchregiónov, kam bude smerovať 6,7miliardy eur. Na poľnohospodárstvosú vyčlenené dve miliardy, na začlenenienových členov do vnútornýchpolitík 1,6 miliardy a na kompenzácie-teda, aby sa noví členovia nestaličistými platiteľmi, 1,4 miliardyeur. Dôležitou súčasťou rozpočtu jeaj suma na posilňovanie vonkajšíchhraníc únie 317 miliónov eur. Slovenskoa Litva okrem toho dostanúaj desiatky miliónov na odstavenie„nemodernizovateľných“ jadrovýchelektrární.Keď už prijímame pomoc, musímerovnako prijať aj záväzky únie. Taknapríklad aj my budeme prispievaťna rozpočtovú zľavu, ktorú si predrokmi vyjednala Veľká Británia.Tento rok bude výška tejto zľavy 4,6miliardy eur a nové členské krajinyz toho zaplatia 345 miliónov eur.Príspevok krajín pôvodnej pätnástkysa tak zníži. Napokon tak aj ja zaplatímAlexovi, hoci o niečo menejako on mne.BOJ O ROZPOČETRozpočet Európskej úniev dnešnej podobe dosahuje 1,34percenta HPD členských krajín. Nezriedkasa však hovorí v poslednomčase o jeho znížení na púhe jednopercento, čo znervózňuje kandidátskekrajiny. Tie rátajú s tým, žev blízkych rokoch budú čistými poberateľmiprostriedkov z rozpočtuEÚ, kým čistí prispievatelia hovoriao priveľkých výdavkoch. Vyhliadkyekonomického rastu pre tento roksú však podľa prezidenta Európskejcentrálnej banky Jeana-Clauda Trichetapriaznivé, inflácia sa podľaneho dostane pod dvojpercentnúhranicu a dostáva sa do súladu sostabilitou cien. Iné otázky vzbudzujesilné euro, ale ekonómovia sú zväčšaproti tomu, aby sa intervenovalona vrcholnej bankovej úrovni protinárastu jeho hodnoty. Je ale faktom,že ťarchu klesajúceho dolára znášapredovšetkým euro, kým ázijskémeny zostávajú týmto vývojom nedotknuté.Iní pozorovatelia hovoria,že inflácia v tomto roku by mohlabyť v Európe 2,1 až 2,2 percentapri kurze dolára k euru 1,2 až 1,3:1. Intervencie na devízovom trhuzamerané na oslabenie eura by všakohrozili cenovú stabilitu.V každom prípade rozpočet EÚsa zásadne meniť nebude až do roku2007. Práve obdobie od roku 2007do 2015 je však predmetom diskusií.Je nepochybné, že v roku 2007 užbude existovať celkom nová únia.Dvadsaťpäťka sa bude správať podľainých pravidiel, bez aké sme poznaliv súčasnej únii. Predovšetkýmsa ešte dlho bude diskutovať o výškerozpočtu, k zásadným zmenámdôjde aj v jeho rozdeľovaní. CelkomV NEMECKUPREDSTAVUJEPRIEMERNÁHODINOVÁMZDA 20 EURA NA SLOVEN-SKU LEN DVEEURÁzreteľne sa už črtajú premeny v Spoločnejpoľnohospodárskej politike,kde dôjde ku znižovaniu tzv. priamychplatieb a ušetrené prostriedkupoputujú na rozvoj regiónov. Otáznazostáva budúcnosť Paktu stabilitya rastu, kde sa ozývajú silné hlasyza jeho reformu, ale aj na jeho obranu.Pakt stability stanovuje hornúhranicu rozpočtového deficitu na 3percentá a problém s dodržanímtohto limitu mali nielen Nemeckoa Francúzsko, ale napríklad aj Portugalsko.Hoci predseda Európskejkomisie Romano Prodi aeurópskymenový komisár Pedro Solbes užavizovali návrhy na reformu paktu,napríklad belgický premiér GuyVerhofstadt a španielsky predsedavlády José Mario Aznar tvrdia, že akby sa Pakt stabili- ty upravoval zakaždým,keď má niektop r o b l é m ys jeho dodržiavaním,n a p o k o n64 65by mu nikto neveril. A Nemecko užoznámilo, že tento rok dohodnuté 3percentá opäť prekročí...OCEĽ A POĽNOHOSPODÁRIPrijatie eura je pre východoeurópskychpolitikov a ekonómov hranicousnov. V prípade Slovenska saoptimisticky hovorí o roku 2007, viaceréokolité krajiny rátajú s rokom2008, ale západoeurópski finančníodborníci varujú – krajiny, ktorýchmeny sú príliš závislé od výmennéhokurzu, by mali so vstupom do ERM-2počkať. Podľa nášho ministra financiíIvana Mikloša chce Slovenskozostať v režime výmenných kurzovčo najkratšie. Pred prijatím euramusí každá krajina zostať v režimeERM-2 najmenej dva roky, abypreukázala stabilitu svojej meny.Slovensko však zatiaľ na rozdiel odsvojho ministra financií deklaruje čonajdlhší pobyt v tomto režime, abymalo slobodu politiky potrebnú nazavedenie štrukturálnych reforiem.Aj MMF a Európska centrálna bankaradia novým členským krajinám,aby zmiernili svoju túžbu pre eurea v záujme dosiahnutia skutočnereálnej konvergencie sa zamerali nafiškálnej reformy.Slovensko má zatiaľ podľa poslednejhodnotiacej správy EK niekoľko„červených bodov“. V jednomz nich ide o produkciu ocele košickéhoUSA Steel, kde zostáva medzizáväzkami, ktoré máme voči americkémuinvestorovi a zároveň voči EÚiba skutočne veľmi malý priestor namanévrovanie. Nadprodukcia oceleje závažným problémom, o čomsvedčia aj obavy napríklad Ruska.To chce tiež chrániť svoje ekonomickézáujmy aj po rozšírené únieo nových desať členov, s ktorýmimá časti nadštandardné hospodárskestyky. Moskva žiada rovnakozvýšenie kvót na dovoz ruskej oceledo EÚ, alebo aj energetických produktov.Rusko sa ale v najbližšíchtýždňoch členom únie nestane.My áno. Musíme teda rešpektovaťpravidlá platiace v tomto hospodárskompriestore. Aj sme oslobodenímod daní a podobnými podpornýmiopatreniami k nám lákali investorovz celého sveta, teraz si už pri novýchinvestíciách budeme musieť dávaťpozor, aby sme neporušili existujúcepravidlá. A medzi tie patrí aj zákazpoužívania dumpingových cien– a ak sme doteraz v oblasti investíciímohli konkurovať predovšetkýmextrémne nízkou cenou práce, určitesa aj otázka takejto dumpingovejceny dostane na program rokovaní.Teda aj cena práce našich ľudí – a toaj doma bude musieť rásť.KOMENTÁR