Otvoriť - EUROREPORT plus

ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINYDLHODOBO NEZAMESTNANÍSI OPÄŤ MUSIA ZVYKNÚŤ NA PRÁCUSlovensko vníma v posledných mesiacoch zahraničie ako lídra reforiem vo viacerých oblastiach. Týka sa to aj trhuprácu a boja proti nezamestnanosti. Rok 2004 priniesol v tomto smere niekoľko noviniek, ktorých cieľom je preniesťna plecia dlhodobo nezamestnaných viac zodpovednosti. Systém by mal fungovať tak aby aktívni, ktorí chcú začaťpracovať mali možnosť získať viaceré motivačné príspevky od štátu. Podrobnejšie sa o tejto téme Richard Kvasňovskýporozprával s generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Rudolfom SokolomZ inštitucionálneho hľadiska Ústrediepráce, sociálnych vecí a rodiny nahradiloNárodný úrad práce. Posilnila reformaverejnej správy zásadným spôsobom jehokompetencie a pôsobnosť?Vzniklo 1. januára tohto roka a prevzalovšetky pracovnoprávne a majetkové vzťahybývalého Národného úradu práce i krajskýchúradov práce. Kompetencie nám vymedzil zákono zamestnanosti, ktorý platí od 1. februáratohto roka a všetky právne normy, ktoré sa týkajúsociálnych vecí.Priniesli organizačné zmeny aj úsporynákladov?Celkovo by sa mal znížiť počet pracovníkovo 1400. Toto číslo však v konečnom dôsledkunemusíme naplniť, pretože máme záujem udržaťodborníkov na úradoch práce, preskupiť ichtak, aby sa posilnili miesta prvého kontaktu.Generálne riaditeľstvo máme už takmer na 100percent personálne dobudované. Tento proceschceme dokončiť v priebehu februára, aby smečo najskôr vedeli s akým počtom úradníkovbudeme disponovať. Je to tvrdé, ak manažérzačne pôsobenie vo funkcií prepúšťaním ľudí,ale aj takéto úlohy je potrebné plniť.0d 1. februára tohto roka platí zákono službách zamestnanosti, ktorý otváranové možnosti najmä pre aktívnych dlhodobonezamestnaných. Čo si od nehosľubujete?Celá filozofia zákona sa zmenila v tom, žeje viac na uchádzačoch o zamestnanie, akosa postavia k tejto životnej situácií a či budúmať snahu ju zmeniť. My sme na to pripravenía postupne sa meníme na klientsky orientovanúinštitúciu. Chceme dosiahnuť model, aby na jednéhozamestnanca na pracovisku prvého kontaktupripadalo maximálne 200 uchádzačov.V minulosti sme totiž mali okresy, kde bol tentopomer výrazne nepriaznivejší, aj 500 či 600 ľudína jedného pracovníka. Čo sa týka konkrétnychpravidiel hry, zákon presadzuje aktívnu politikuzamestnanosti a bude záležať predovšetkým odregiónov, s akými projektmi na čerpanie financiíz Európskeho sociálneho fondu prídu. Máme užzabezpečené finančné krytie zo štátneho rozpočtuv sume približne tri a pol miliardy korún.Jedna časť z nich síce pôjde na niektoré záväzkyz minulosti, ale väčšina je určená napríklad napodporu samozamestnávania občanov, rozvojumalého a stredného podnikania a zakladaniupodnikov. Peniaze môže získať aj zamestnávateliana vytváranie chránených dielní a nazamestnávanie uchádzačov ťažko umiestniteľnýchna trhu práce. Máme už pripravených päťnárodných projektov, ktoré podporí Európskaúnia. Prvým z nich je podpora zamestnávanianezamestnaných s dôrazom na dlhodobonezamestnaných a znevýhodnené skupiny natrhu práce. Ďalej je to podpora zamestnávaniaobčanov so zdravotným postihnutím, vzdelávaniea príprava nezamestnaných pre trh prácea projekt systémových investícií do modernizáciesystémov služieb zamestnanosti. Piatymnárodným projektom je aktivácia nezamestnanýcha nezamestnaných s nízkou motiváciouodkázaných na dávku hmotnej núdzi.V súčasnosti sa veľa hovorí na verejnostipráve o aktivácii dlhodobo nezamestnaných.Podľa našich prieskumov až 130 tisíc uchádzačovzo spomínanej kategórie prejavilo v polovicifebruára záujem o túto možnosť, ktorú im otvárame.Na druhej strane však musíme nájsť prenich zamestnávateľov. Nemusia to už byť lenobce a mestá, ale aj tretí sektor, rôzne nadácie,školy, či Červený kríž. Bude veľmi záležať odzamestnávateľov, ako využijú formu spolupráce,ktorú ponúkajú úrady práce. Dôležitá budeaj chuť nezamestnaného pokúsiť sa zmeniťsvoju situáciu. Ak má o tento program záujem,k sociálnej dávke 1450 korún môže dostať aktivačnýpríspevok tisíc korún. Hoci ide o možnosťzamestnania do 15 hodín týždenne, dôležité je,aby opäť získal isté pracovné návyky a uvedomilsi, že je len v jeho silách všetko zmeniť.Opozícia však kritizuje najmävýšku soci- álnych dávoki aktivačného p r í s p e v k u .P o v a ž u j e 24 ich len za istúformu almužny a alibizmu zo strany štátu,pretože nezamestnaní majú v mnohýchregiónoch aj ak by chceli len chabé šancenájsť si prácu. Aké sú vaše skúsenosti?V porovnaní s minulosťou nejde o verejnoprospešnépráce, ale o to, aby ľudia v najchudobnejšíchregiónoch dostali aspoň aký takýpriestor, aby sa mohli sami dostať zo zléhosociálneho postavenia. My chceme zistiť, aký jereálny záujem o tento projekt a ukazuje sa, žedo 130 tisíc dlhodobo nezamestnaných ho má.Väčšinou však ide o ľudí so základným alebodokonca žiadnym vzdelaním, často rómskehopôvodu. Tých však nebudeme len aktivovať, aleďalším krokom bude ich rekvalifikácia a tedav mnohých prípadoch vzdelanie zadarmo. Dôležitévšak bude, aby sa našiel zamestnávateľ,ktorý by ich akceptoval. Veľa si sľubujemenajmä od obecných projektov. Našou prioritouje vytvárať pracovné miesta v chudobnýchregiónoch stredného a východného Slovenska.K tomu však musí smerovať celá hospodárskapolitika krajiny na vyrovnávanie regionálnychrozdielov. Sme radi, ak sa nájde veľký zamestnávateľ,ktorý príde do regiónu s vysokounezamestnanosťou, no nechceme sa spoliehaťlen na veľkých investorov, ale skôr podnietiťv ľuďoch záujem o samozamestnanie.Cítite pri nových projektoch vytváraniapracovných miest v problematických regiónochaj podporu podnikateľskej sféry?Máme skúsenosti napríklad z okolia Košíc,že keď sme v minulosti boli ochotní podnikateľomzaplatiť maximum za každé nové pracovnémiesto pre dlhodobo nezamestnaného,zamestnávatelia sa toho skôr obávali. My smepripravení poskytnúť servis a pomocnú ruku, noiniciatíva je na strane regiónov.Aké zníženie nezamestnanosti očakávate?Aký je v tomto smere potenciál slovenskéhopracovného trhu?Očakávam, že tieto opatrenia prinesú prvéviditeľné ovocie úspechu pri znižovaní nezamestnanostiv druhej polovici tohto roka. Chvíľubude trvať, aby si aj zamestnávatelia zvykli nanové možnosti, ktoré im ponúkame. Otvorenevšak hovorím, že aktivácia nevyrieši problémnezamestnanosti. Je to skôr prostriedok akodlhodobo nezamestnaných, čo najskôr pripraviťdopredu na pracovný proces. Ak je už nejakáfirma v regióne a hľadá pracovníkov, pre nich jebez nadobudnutých pracovných návykov neskoro.Hoci možno očakávať regionálne rozdiely,mojím cieľom je, aby sa do roku 2006 na Slovenskuznížila nezamestnanosť na 12 percent.Foto Miro NemecBEZPEČNÝ PRENOSDÁT V SYSTÉME ISOPRozhovor s riaditeľom úseku komunikačných riešeníspoločnosti ORGA - TRADE a.s. Ing. Jánom Jašekompripravila redakcia časopisu euroREPORT.Ako sa spoločnosť ORGA - TRADE a.s. podieľala na budovaní komunikačnejinfraštruktúry MPSVaR?MPSVaR v rámci projektu nasadenia informačného systému ISOPvyužíva modernú komunikačnú infraštruktúru prenosovej siete MPLS (MultiprotocolLabel Switching). Táto technológia umožňuje vytvorenie samostatnejvirtuálnej privátnej siete pre každého používateľa. Inak povedané,každý používateľ má k dispozícii oddelenú komunikačnú sieť, i keď technicképrostriedky, na ktorých sú rôzne používateľské siete prevádzkované, súspoločné. Poskytovanie prenosových kapacít siete MPLS je štandardnouslužbou spoločnosti Slovak Telecom, ktorej úlohou je spoľahlivý transportdát medzi jednotlivými používateľskými uzlami. Pri prenose citlivých dátužívateľov, ako sú napríklad banky alebo orgány verejnej či štátnej správyje však potrebný vyšší stupeň zabezpečenia prenášaných dát šifrovaníma ich autentifikáciou. Z bezpečnostných dôvodov je vhodné, aby prevádzkovateľtransportnej siete a riešiteľ zabezpečenia privátnosti prenášanýchdát boli rôzne subjekty. Úlohou spoločnosti ORGA - TRADE a.s. je tedaprispôsobiť lokálne siete pracovísk špecializovanej štátnej správy v pôsobnostiMPSVaR na pripojenie k prenosovej sieti MPLS a vytvoriť systém nazabezpečenie vysokého stupňa privátnosti prenášaných dát.Aké technológie boli použité na túto úlohu a v čom boli hlavnécharakteristiky riešenia?V minulosti boli na trhu ponúkané viaceré riešenia, ktoré však bolide facto vytlačené dnes už bežne zaužívaným štandardom – protokolomIPSEC. Tento umožňuje šifrovanie a digitálnu autentifikáciu prenášanýchdát. Táto technológia je dnes bežne bezproblémovo nasadzovaná. V tomtoprípade ide však o vzájomné prepojenie viac ako 120 lokalít spôsobom každýs každým (full mesh). Statická konfigurácia takejto topológie je extrémnenáročná, v každom zo 120 uzlov treba vytvoriť samostatné spojenie naďalších 119. Ide teda o 120 x 119 spojení. Keďže počet koncových uzlov nieje konečný, každá rekonfigurácia siete by vyžadovala zásahy do všetkýchostatných uzlov. Takéto statické riešenie by bolo veľmi drahé a nepružné.Ako ste teda vyriešili tento problém?Nasadením technológie IPSEC DMVPN (IPSEC Dynamic MultipointVirtual Private Network). Toto technologicky nové riešenie umožňujedynamicky vytvárať a rušiť chránené spojenia medzi jednotlivými uzlamiv sieti podľa potreby dátových tokov, pridanie alebo odobranie niektoréhoz uzlov siete sa zaobíde bez manuálnej rekonfigurácie. Je to veľmi efektívneriešenie, ktoré umožňuje súčasne riešiť problematiku uprednostňovaniaurčitého typu prevádzky v sieti alebo problematiku súčasného využitiaviacnásobných ciest v sieti (load balancing). I keď jeho prevádzka jejednoduchá, skrýva v sebe zložitú kombináciu komunikačných a smerovacíchprotokolov. Na jej nasadenie sú potrebné dosť rozsiahle vedomostiz oblasti telekomunikačných systémov, ktorými spoločnosť ORGA - TRADEa.s. disponuje. Nemám zatiaľ informácie o obdobnom riešení v rámciSlovenska.Myslíte si, že o toto riešenie prejavia záujem aj iní používatelia?Toto riešenie by určite zlepšilo úroveň zabezpečenia komunikácie v rozľahlýchsieťach mnohých organizácií podobného charakteru. PožiadavkyMPSVaR a ostatných rezortov štátnej správy SR na kvalitu a zabezpečeniedátových prenosových ciest sú veľmi podobné. Najviac ho ocenia rozsiahlesiete s dynamicky sa meniacim počtom užívateľských uzlov, pre ktoré predstavujetechnologicky, cenovo i bezpečnostne výhodnú alternatívu.