Otvoriť - EUROREPORT plus

ESEJNedávno som strávil pár dní v nemocnici.Podrobil som sa nie veľmi zložitejoperácii. S odporúčaním obvodnejlekárky som sa hlásil u chirurga. Tenmi oznámil, že je preradený do zrenovovanejneštátnej rehoľnej nemocnicev centre mesta. Mám sa tam hlásiť nachirurgii ráno o ôsmej dňa toho a toho.Tak som si poležal v parádnej nemocnici.Na izbe pre dvoch bolo na stolíkunielen Sväté písmo a náboženské brožúry.Na čelnej stene na železnom stojanetrónil farebný televízor a na stolíkudiaľkový ovládač. Programy sme mohlipozerať od tretej popoludní do deviatejvečer. Každá izba mala vlastné WC akúpeľňu so sprchovacím kútom. Všetkočistučké a bez zápachu, slovom, kapitalizmusako sa patrí. To všetko, prosímza erárnych 50 korún slovenských zadeň hospitalizácie. Navyše mi dalipodpísať papier, že neposkytnem lekároma zdravotnému personálu žiadnyúplatok. Operačný zákrok a rekonvalescenciaprebehli podľa plánu. O párdní prišla po mňa manželka a odviezlama domov.Keď mi o týždeň starostlivý chirurgv ambulancii na prízemí vybral stehy,nadšene som sa vyjadril o pobyte v nemocnici,takej nepodobnej socialistickémupravzoru. Lekár v strednom veku namoje chvály odpovedal:„Vaša pochvala nás teší iba čiastočne.“Chvíľu ako keby váhal, potom siposunul stoličku bližšie ku mne. „Izbys farebným televízorom, sprchovaciekúty,“ vzdychol si. „To všetko je fajn.Ibaže to všetko majú pacienti na úkornás. Na úkor platov lekárov a zdravotnýchsestier.“ Potom mi vysypal párčísiel, ktoré to potvrdili. Výsledok našejdebaty bol veľmi rozpačitý. Moja chválasa zmenila na problém.„Byť mladší, neváham ani deň a užsom v Nemecku,“ povedal zamyslene.„Hoci mám už po štyridsiatke, deňa noc so ženou uvažujeme, že odídeme.Problém je so školopovinnými deťmi,viete.“ Po chvíľke dodal. „A možnoani nie. Deti si rýchlo zvykajú na novéprostredie. A cudziu reč si osvoja rýchlejšieako my.“„Keby ste boli slobodný...?“„Tak tu spolu nehovoríme. Neváhalby som ani deň, milý pane.“Pokýval som hlavou. Pred polrokomsom takto stratil svoju sympatickú srdciarkuna Kramároch. Po hodinovomčakaní na lavičke pred ambulanciouvyšla sestra a medzi dverami nám lakonickyoznámila:„Pani doktorka nás opustila.“KTO ODÍDE A KTO SA VRÁTInestratili ani svoju identitu. Založili si síc ročne. Je to dobre a či zle? Od čiasprvé slobodné noviny, časopisy, tlačiarne,stredovekých cechov dobrý odborníkvydávali knihy. Bez odborových musel ísť na vandry do sveta. Až po-Anton Hykischorganizácií z vlastných príspevkov tom sa mohol svetaskúsený tovarišfinancovali podporné spolky, vlastnú uchádzať doma v cechu o skúšku nasociálnu záchrannú sieť pre prípad majstra a stať sa všeobecne uznávanýmchoroby, nezamestnanosti a staroby.majstrom svojho remesla. Aj maj-a sociálneho útlaku.Vysťahovalectvo zmobilizovalo strom uznávaným v dejinách svetovéhoPrezident USA John F. Kennedyv najzaostalejších rodákoch netušené výtvarného umenia. Ako, povedzme,v knihe Národ prisťahovalcov z rokusily, občiansku hrdosť, solidaritu a zodpovednosť.Majster Pavol z Levoče, alebo Majster1964 sa zaoberá motívmi emigrácie doM. S. v Banskej Štiavnici.USA. Vysoko oceňuje osobnú odvahuĎalšie vlny slovenskej emigrácie Dnešný globalizovaný svet jeprisťahovalcov. Proces emigrácie bol– po druhej svetovej vojne v rokoch knowledge oriented society, spoločnosťsvojskou selekciou, výberom tých najhúževnatejších,1945 – 1948 a po invázii „bratských“ orientovaná na vzdelanie, poznanie.často out-siderov doma,vojsk po auguste 1968 zmenili sociálnu V treťom tisícročí prichádza staronovýktorí sa v slobodných podmienkachštruktúru Slovákov v Severnej Amerike. ČAS MAJSTROV. Slováci nemajú menejdokázali úspešne presadiť a vybudovaliPo zániku vojnového Slovenského štátu výkonné mozgy ako Nemci, Maďari, In-najmocnejší štát sveta. Pravdaže,(1945) a potom po nástupe komunisticdovia,Číňania.to je pohľad prijímajúcej krajiny. Prekej diktatúry po februári 1948. prišla Problém je, KDE, PRE KOHO pracujúmaterské krajiny znamená vysťahovalectvopolitická emigrácia. Často hovorila za títo majstri nášho veku. Je nesporné, žestratu najcennejšieho kapitálu,politicky umlčaný národ doma, orga-každý, kto sa zo Slovenska dnes vydáľudí. Ekonomický prínos, finančnánizovala politické akcie. Vydobyla pre na cestu do Európy a do sveta, má šancupodpora rodín doma, v tomto prípadeSlovensko priestor v amerických médiáchzískať. Získať pre seba. V druhomnie nezanedbateľný. V skutočnosti všaka v povedomí slobodného sveta. riadku je takýto nadaný človek ziskom,emigrant sa stáva súčasťou novej vlastiSlovenský multimilionár Štefan Roman prínosom pre firmu, ústav, mesto, krajinu,a jej poskytuje väčšinu materiálnehostal sa partnerom kanadských premiérovv ktorej pôsobí. A tu sa už začínai duchovného potenciálu.i dnešného pápeža. Založením mučivá otázka.Klasické vysťahovalectvo z chudobnejSvetového kongresu Slovákov posunul Zo slovenských škôl, univerzít, z pe-Európy do bohatnúcej Ameriky saotázku slovenskej identity na globálne ňazí našich daňových poplatníkov,počiatkom 20. storočia nezakladalojavisko.z obetí našich zle platených univerzitnýchna „úniku mozgov“, ale najmä na „únikuAk emigrácia nestratí vedomie iden-odborníkov, vychádzajú dorúk“. Odchádzali najchudobnejšietity, ak sa vnútri stotožňuje nielen s no-sveta prínosy. Budú prínosmi iba prevrstvy, predovšetkým z východnéhovou vlasťou, ale aj s vlasťou pôvodnou, Nemecko, Britániu, USA či Kanadu?a stredného Slovenska. Dnes dožívajúmôže vykonať veľa pre obe strany. Táto Bude Slovensko a ďalších deväť novýchv USA a Kanade poslední starí prisťahovalci,dvojdomosť emigrácie je úspechom chudobných kandidátskych krajín ibaväčšinou neovládajú anii kliatbou zároveň. Pracovať na dve liahňou talentov pre bohatšiu časť sve-slovenský spisovný jazyk a nesú pečaťstrany je veľmi náročné, nie každý prisťahovalecta? Zaujme takú istú pozíciu, ako India,tvrdej manuálnej práce počas celéhounesie toto bremeno. Pakistan alebo Čína, odkiaľ pochádzaživota.Ostatná vlna emigrácie po auguste najkvalitnejšia elitná časť americkýchZúčastnil som sa nedávno v Kluberoku 1968, prináša ďalšie poučenie. univerzít a výskumných pracovísk s Nobelovýmislovenských spisovateľov prezentácieLekári, inžinieri, výskumní pracovníci,cenami?knihy „Slováci v Kanade svojimi očami“.bývalí socialistickí manažéri. Rýchlo sa Vrátia sa nám ľudia, ktorí dnesAutor, pôvodne dolnozemský Slo-vradili do severoamerickej society. Vy-a zajtra odídu od nás do sveta? Čo ichvák, narodený v Kanade, Ondrej Miháľ,sokokvalifikovaní sa rýchlo zorientovali privedie naspäť? Čo ich priláka domov?zhromaždil nielen stovky fotografií.v nových podmienkach. To už neboli Rodina, starí rodičia? Nostalgické spomienky?Podáva aj telegrafický pohľad dejínumývači riadu v reštauráciách, ale ceneníČas staroby? Krása prírody?Slovákov v Kanade, históriu spolkov,odborníci. Dnes sú pevnou súčas-Nechcený kolaps, nezdar, osobný ban-novín, časopisov a kultúrnych aktivítťou establishmentu v USA či v Kanade. krot?našich krajanov. Vysťahovanie z materskejFunkcionári krajanských spolkov To sú dnes otázky, ktoré lietajú te-krajiny nemusí znamenať zániksi najviacej ťažkajú práve na túto mer v každej slovenskej rodine. Sámidentity, rodného jazyka a kultúry.vlnu emigrácie. Títo Slováci sa rýchlo s láskou i obavami myslím na nášhoZaujímavé čítanie, poučné obrázky.integrovali a doslovne asimilovali. Ich vnuka Romana. Študoval strednú školuBohatstvo Ameriky nie je výsledkomciele už neboli politické, názorové. Ich v Británii, dnes je na univerzite v Kanade.zahraničnej pomoci, žičlivého štátu,cieľom bolo pokračovať v profesii. Z nedostatkuZnova a znova sa váhavo vyjadruje,dotácií a odpúšťania. Sú tu fotografiečasu, ale mnoho razy aj zá-že Slovensko síce považuje za svojuzemlianok a úbohých chatrčí, v ktorýchmerne ostali mimo slovenských spolkov vlasť, je Slovákom, ale - . Stojíme zočizačínali naši ľudia po príchode doa organizácií. Chceli a stali sa – Ame-voči novej generácii, novému svetu.Kanady. Sám som ako prvý slovenskýričanmi, Kanaďanmi. Ich deti schytáva Novej dvojdomosti. Budeme mať okoloveľvyslanec v Kanade odhalil s krajanskýmiglobalizačný víchor. Ženia sa a vydáva-seba tisíce ľudí, čo budú žiť v cudzine ajfunkcionármi pomník Slovákom,jú sa za Neslovákov. Už tu máme gene-po skončení univerzity. Domov sa budúktorých 29. apríla 1903 pochovalaráciu detí, čo už nevedia alebo nechcú vracať radi a ich objatia budú čorazlavína skál vážiaca 70 miliónov ton, čohovoriť po slovensky ani doma. vrúcnejšie. Nepochybne milujú tútosa zrútila na mesto Frank v provincii AlbertaTáto vlna predznamenáva dnešný krajinu, nás čo sme tu, im najdrahších.a zrovnala mesto so zemou. Rokproblém. Dnešnú vlnu. Staronový typ Len akosi by tu neradi pôsobili, praco-predtým 24. mája 1902 zavalilo v baniachemigrácie, výlučne ekonomickej – ibaže vali. Ruší ich všeličo.vo Fernie v Britskej Kolumbii ďal-na úrovni najvyššej kvalifikácie. Ľudia Nemyslím tu iba na politické šarvát-ších päťdesiat slovenských baníkov...s univerzitným vzdelaním. Najcennejší ky, na nezmyselné detské hrátky slovenskejA predsa stotisíc Slovákov v Kanadekapitál Slovenska.politic- kej scény, kde66 vydržalo. Stali sa tvorcami novéhosa poprední p o l i t i c ištátu, špičky v globálnom svete. SlováciDnes ich odchádza do sveta desaťti-hádajú a cho- 67 vajú ako„Preboha! Čo sa jej stalo? Nehoda?“„Nie,“ kyslo sa usmiala sestra. „Panidoktorka sa odsťahovala do Nemecka.Jej pacientov bude ošetrovať ....“Nedávno médiá informovali, že zoSlovenska odchádza ročne do zahraničiado desať tisíc ľudí, zväčša s vysokoukvalifikáciou. Skorý vstup do Európskejúnie, tento prúd iba posilní. Dočerta,čo s nami bude? Ako sa s tým vyrovnáme?Z dejinnej perspektívy by nás novávlna emigrácie nemala prekvapiť.Počiatkom 20. storočia boli Slováci,s rovnako chudobným a politicky utláčanýmiÍrmi, na čele tabuľky národovs najvyššou mierou vysťahovalectva.Rozhodnutie vysťahovať sa, opustiťsvoje rodné mesto, kraj či vlasť, jehistorickým rozhodnutím pre každéhočloveka. Vyžaduje si odvahu, schopnosťriskovať, kus dobrodružného prístupuk životu, pevnú vôľu ísť za svojim cieľom.To všetko môže prameniť nielenv sile osobnosti, ale často aj v zúfalstve,pod tlakom hmotnej biedy. Môžebyť pocitom neudržateľnosti doterajšiehoživota.Na prelome 19. a 20. storočiaa v časoch svetovej hospodárskej krízyopustili Slovensko temer dva miliónyľudí. Usadili sa po rôznych kútoch sveta,najmä v USA a neskôr v Kanade.Motívy emigrácie boli predovšetkýmekonomické (nedostatok pracovnýchpríležitostí), na- vyše spojené s rôznymipocitmi f r u s t r á c i ez nedostatkuv l a s t n é h oštátu, z n á r o d n é h opubertálni chlapci. Nemyslím iba naplaty, dôchodky a všetky ekonomicképarametre. Rozumnému človeku, najmäako videl kus sveta, musí byť jasné,že aj tieto slovenské (a stredoeurópske)reálie sú istotne dočasné, prechodnéa neskôr sa to zlepší.Raz som sa ako veľvyslanec opýtalkrajana, úspešného podnikateľa v Ottawepo letnej návšteve Slovenska, akosa mu doma páčilo a či by sa nechcelnatrvalo vrátiť domov, do vlasti. Ráznepokrútil hlavou.„Prosím vás! Doma je nádherne.Nikde na svete nie je toľko krás a rozmanitostina kilometer jazdy autom,ako u nás doma. Ale povážte si! Všadesú muchy, sadajú vám na jedlo, na ruky!Nikde nemajú sieťky na dverách a naoknách. A tá horúčava! Nikde nemajúair-condition, ani na ministerstvách.Ani jedno ministerstvo, ani jeden úradnemá podzemné parkovisko. Ako je tomožné?“Onemel som. Muchy. Klimatizácia.Domov. Identita. Povedal mi to biznisman,dodnes lúska angličtinu s poriadnecudzím prízvukom. Má však haciendu,v garážach niekoľko aut vrátanemercedesu. Úprimne miluje svoj rodnýkraj. Ale nevráti sa.Vráti sa mi moja srdciarka? Neodídenadaný chirurg , čo ma operoval (zlekárskej dynastie, otec bol úspešnýmakademikom)? Vráti sa nám vnuk Roman?Do kedysi chudobného Írska sa vrajvracajú emigranti z Ameriky až teraz,po desaťročí v Európskej únii. Keď sato doma „zlepšilo“. Je to nádej, či výzva?Dá sa na to spoľahnúť? Nie smev začarovanom kruhu? Kto zlepší situáciuna Slovensku, keď všetci nadaníodídu a doma ostanú len hlupáci a mystarci?Je to naozaj tak, že odchádzajú lentí nadaní a my ostatní sme hlupáci,lebo nasilu chceme ostať doma a radiby sme prerobili našu vlasť na normálnuprosperujúcu krajinu, (vrátaneproblému múch, klimatizácie a parkovísk),lebo Slovensko je plnohodnotnousúčasťou sveta? Získali sme právo natúto krajinu vydržaním už nejaké totisícročie. Prečo by sme ju nepotiahliaj ďalej? Vari vždy máme pomáhaťstavať šťastie na zelenej lúke len iným?Sú naše generácie iba pokoleniamibabrákov a ufňukancov? Poradili smesi s Clevelandom, Pittsburgom, prežilisme závaly v Alberte a Britskej Kolumbii.Naozaj si neporadíme so Zvolenom,Martinom, Veľkým Krtíšom či Michalovcami?To nie sú otázky len pre vlády a parlamenty.To sú otázky pre všetkýchnás.(Február 2003)Foto Miro NemecESEJ