Otvoriť - EUROREPORT plus

Slovenská lekárnická komora (SLeK)je zákonným zástupcom lekárnickéhostavu. V novodobej histórii bola ustanovenázákonom SNR č. 13/1992 Z.z.o Slovenskej lekárskej komore, Slovenskejkomore zubných lekárov a Slovenskejlekárnickej komore. Od 1. mája2002 vstúpil do účinnosti Zák. NR SRč. 216/2002 Zb. o povolaní lekárnikaa o Slovenskej lekárnickej komore. Ustanovujúcisnem SLeK sa uskutočnil 13.11. 1990 v Bratislave, rovnako ako ajostatný 16. snem 18. 11. 2003.Od 1.5.2002 vstúpil do platnostiZák. NR SR č. 216/2002 Z.z., v zmyslektorého boli pripravené a schválenékomorové dokumenty, ako aj zvolenéorgány komory: prezident, rada,kontrolný výbor, čestná rada a predsedoviaštyroch sekcií: nemocničnýchlekárnikov, súkromných lekárnikov,lekárnikov zamestnancov a mladýchlekárnikov, z ktorých sekcia nemocničnýchlekárnikov bola konštituovaná ajv predchádzajúcom období, ostatnétri boli sformované prvýkrát. Voľbeceloslovenských orgánov predchádzali,v rovnakej štruktúre, voľby do regionálnychorgánov. Na základe predmetnéhozákona komora vytvorila a vedie REGIS-TER LEKÁRNIKOV na vlastné finančnénáklady. V súčasnosti prekročil početzaregistrovaných lekárnikov 2870.SLeK od októbra 1999 vydáva presvojich členov mesačník LEKÁRNICKÉLISTY.V júli 2003 predložilo MZ SR napripomienkovanie návrh nového zákonao komorách: „Návrh zákonao poskytovateľoch zdravotnej starostlivostia o stavovských organizáciáchv zdravotníctve a o zmene a o doplneníniektorých zákonov.“SLeK sa po prelomovom roku 1989aktívne zapojila do spolupráce v rámciEurópskej únie. Na júnovom zasadnutíPGEU (Pharmaceutical Group of theEuropean Union – Zväz lekárnikovEÚ) v Bordeaux v roku 1997 bola SLeKprijatá za člena – pozorovateľa PGEU(forma členstva súvisí s tým, že SR nieje členom EÚ).PGEU v rámci oblasti legislatívnej,ekonomiky zdravotníctva a lieku, akoaj oblasti sústavného vzdelávaniakoordinuje činnosť približne 600 000lekárnikov vo verejných lekárňach v Európetak, aby aktívne zlepšovali systémeurópskej zdravotníckej starostlivosti.V dňoch 8.4. – 10.4. 2001 sa v Bratislaveprvýkrát v histórii uskutočniloSLOVENSKÁ LEKÁRNICKÁ KOMORAPrvá lekárnická komora bola ustanovená 2. decembra 1943.Násilne, po roku 1948, bola po siedmich rokoch svojej existencie, zlikvidovaná.zasadnutie PGEU, na území štátu východnejEurópy, ktoré organizačne zabezpečovalaSLeK.Stáleho delegáta SLeK v PGEU siv roku 2002 na letnom zhromaždenív Londýne delegáti ostatných komôrzvolili za vyjednávača a člena pracovnejskupiny pre rozšírenie. Úlohoutejto skupiny je aj príprava podkladovpre nové témy, ktorými nové krajiny EÚrozšíria doterajšiu problematiku, ktorousa PGEU zaoberalo. Ide o niektoré základnéprincípy existencie lekárnickéhostavu ako slobodného povolania, ktorésú pre slovenské lekárenstvo životnedôležité.Na riadnom marcovom zasadnutíPGEU v roku 2003 bol stály delegátSLeK zvolený za experta výboru PGEU.Na pôde PGEU nadviazala kontakty spartnerskými stavovskými organizáciami,z ktorých názorovo aj historickysú SLeK najbližšie Rakúska lekárnickákomora a Zväz nemeckých spolkovýchkomôr (ABDA), v rámci ktorého másvoje zastúpenie v Bruseli aj Bavorskálekárnická komora, ktorá sa stala akýmsi„patrónom“ SLeK v predvstupovomobdobí.Lekárnici verejných lekární poskytujúkaždodenne občanom Európyširoký rozsah vysoko odbornýchslužieb. Tieto službysú zamerané 44 na zaručeniepresného vydávania liekov, prístupk jasným a objektívnym zdravotným informáciáma individuálne rady k liekoma ich užívaniu, aby sa dosiahol maximálnyliečebný účinok. Cieľom je zaistiťvysoký stupeň ochrany zdraviav celej Európe presadzovanímúčinného užívania všetkých liekovbez rozdielu, či sú dostupnéjedine na základe predpisualebo ich možno kúpiť voľne.Článok 152 Zmluvy o založení EÚ jasneuvádza, že členské štáty sú zodpovednéza organizáciu a poskytovanie zdravotníckychslužieb obyvateľom, a Európskaúnia má zohrávať doplňujúcu úlohu priimplementácii opatrení zameraných nazlepšovanie verejného zdravia a na zaistenietoho, že legislatívne kroky budúgarantovať vysokú úroveň zdravotníckejochrany.Členovia PGEU sú si dobre vedomírozdielov v systémoch zdravotníckejstarostlivosti v jednotlivých členskýchštátoch EÚ. Tieto rozdiely sa tiež premietajúdo spôsobu, akým sú organizovanéurčité lekárenské služby. ČlenoviaPGEU uznávajú, že tieto rozdielyvznikajúce na základe historických aspoločenských faktorov, sú nevyhnutnéna zaistenie toho, aby každý členskýštát poskytoval zdravotnícke služby čonajefektívnejšie. Tieto rozdiely však niesú prekážkou pre lekárnikov verejnýchlekární spoločenstva pri sledovaní ichspoločného cieľa spočívajúceho v zabezpečenílekárenských služieb vysokejkvality v celej Európe. Dokument s názvom„Správna lekárenská prax“ (1996),„Lekárnici, lieky a liečivá a zdravotníckapolitika” (1999) a „Kódex PGEU pre výkononline lekárenských služieb ” (2000)sú niekoľkými príkladmi, ukazujúcimi,ako sa jedna profesia dokáže dohodnúťohľadne spoločných princípov a spoločnýmpostupov bez ohľadu na rozdiely vnárodnej legislatíve.V súčasnosti zastupuje SLeK stálydelegát v ďalšej významnej medzinárodnejorganizácii EUROPHARM FORUMWHO (Európske fórum farmaceutickýchasociácií a európskej centrály Svetovejzdravotníckej organizácie. EuroPharmforum je medzinárodnou organizácioupri WHO, ktorej cieľom a ambíciou jerozvoj lekárnickej praxe a lepšie využitiepotenciálu lekárnika. Priorita je narozšírenie príspevku lekárnika v liečbeochorení a manažmente zdravého životnéhoštýlu a na podporení kľúčovejúlohy lekárnika v poskytovaní informáciío liekoch, liečbe niektorých častýchochorení a ich prevencii.V súčasnosti sú členmi tejto organizácielekárnické asociácie z 35 krajínEurópy. SLeK sa k nim pripojila v októbri2000. Svoje hlavné ciele presadzujeEuroPharm Forum prostredníctvom medzinárodnekoordinovaných projektov:Pýtajte sa na svoje lieky. CINDI manažmenthypertenzie. Starostlivosť o diabetika.Odvykanie od fajčenia. Servisastmatika. Lekárnik a HIV/AIDS.V neposlednom rade sa aj nemocničnílekárnici zapojili do medzinárodnejspolupráce v rámci Asociácie nemocničnýchlekárnikov – EUROPEAN ASSO-CIATION OF HOSPITAL PHARMACISTS,ktorá združuje a koordinuje činnosťnárodných organizácií nemocničnýchlekárnikov EÚ. Uvedená spoluprácaumožňuje SLeK bezprostredne monitorovaťsituáciu v jednotlivých členskýchštátoch, ako aj v štátoch usilujúcich sao vstup do EÚ.V tomto kontexte odpovedali predstaviteliaSLeK, prezident Pharm-Dr. Peter MIHÁLIK a viceprezidentPharmDr. Ján VALJAN, naotázky odrážajúce aktuálny stavslovenského lekárenstva.Ako by SLeK charakterizovala lekárenstvov rámci EÚ?Zabezpečovanie lekárenskej starostlivostije v rámci EÚ na vysokejúrovni. V celej Európe sú praktickyprijaté normatívy, napr. o správnej lekárenskej,výrobnej alebo laboratórnejpraxi. Dôraz sa kladie na odbornosť t.j.správne vzdelaný pracovník na správnommieste. A týka sa to aj vlastníckychvzťahov k lekárňam. Touto úpravounechránia tieto systémy lekárnika akopodnikateľa v špecifickej oblasti, aleobčana ako pacienta. Exkluzivita v tejtooblasti je jasným dôsledkom špeciálnejpovahy lekárenskej starostlivosti, ktorézabezpečujú lekárnici ako majitelia, akozamestnanci. Špecifickú formu tvorí nemocničnélekárenstvo, ktoré plní úlohyzabezpečenia racionálnej farmakoterapiea farmakoekonomiky v nemocniciach.Náklady na lieky sa snaží udržaťna uzde každý štát, ale namiesto čistoekonomických reštrikčných opatrení sakladie dôraz na odbornosť. V rámci Európyv tomto procese zohrávajú úlohu ajpríslušné stavovské organizácie, ktorémajú delegované rozsiahle kompetencie,čo rešpektujú aj štátne orgány, badokonca v rámci demokracie dochádzak výraznému posilneniu stavovskej samosprávy,vrátane rozsiahlych kontrolnýchprávomocí.A čo Slovensko?Historický vývoj v Európe jednoznačneukázal výhody vlastníctva lekárnílekárnikmi ako odborníkmi na lieky. Žiaľu nás sa situácia vyvíja úplne opačne.Sme si vedomí, že reforma musí byť,ale ... lekárne nevyprodukovali v systémeani korunu dlhu a bez problémovplnia svoju funkciu a to aj v čase, keďPharmDr. Peter Miháliksa celý systém nerealizovaním reformynadmerne zadĺžil. Znamená to teda, želekárenstvo treba reformovať? Alebo bysa malo reformovať to, čo tie dlhy spôsobilo?A tak si myslime, že nerešpektovanieurčitých skutočností v návrhochzákonov vážne zhorší dostupnosť lekárenskejstarostlivosti. Ak to zoberiemelen z ekonomického hľadiska, určite inépodmienky má na existenciu lekáreň priPharmDr. Ján Valjanpoliklinike, alebo v centre veľkého mestanež na vidieku, resp. na tzv. nelukratívnychmiestach, kde aj dnes lekárnicilekárenskú starostlivosť poskytujú.Keď sa však za nejaký abstraktnýnormatív zobe- rú ekonomickép o d m i e n k yobrazne povedané„veľ- 45 kej lekárne“,tak tieto podmienky lekárne na vidiekuurčite nemôžu splniť. Ak nechcemeohroziť dostupnosť lekárenskej starostlivosti„ekonomickým normatívom“ bysa mali stať práve tieto „malé“ lekárne.Treba si tiež uvedomiť, že úlohou lekárenskéhotrhu nesmie byť maximalizovanieproduktov financovaných z verejnýchzdrojov. Úplná liberalizácia však(a na to sú príklady v Európe) nevediek skvalitneniu lekárenskej starostlivosti.Mnohé návrhy zákonov sú v priamomrozpore s právom v EÚ (napr. možnosťvydávania liekov osobami inak nešpecifikovanými).Môže dôjsť k paradoxnejsituácii, že kým lekárnik a jeho lekáreňmusí splniť prísne podmienky, ktorejjej umožnia objednávať, skladovať avydávať liek – osoby vydávajúce liekyprakticky nemusia splniť nič a lieky immôže dodať dokonca priamo výrobca.Takáto situácia je v priamom rozporeso všetkými zásadami uplatňovanýmiv Európe a nemôžeme sa zbaviť dojmu,že ide o návrh účelových zmien na úkorposkytovania kvality. Treba si uvedomiť,že len dostatočne ekonomickyzabezpečené zdravotnícke zariadeniemôže poskytovať kvalitnú zdravotníckustarostlivosť. Nie je možné tvrdiť, že jeveľa nemocníc, ktoré sa delia o limitovanýbalík finančných prostriedkov apreto pre skvalitnenie ich služieb trebaich počet regulovať, a na druhej stranenavrhnúť úplnú liberalizáciu siete lekární,ktoré pracujú v konečnom dôsledkus limitovaným balíkom finančnýchprostriedkov. To čo platí pre nemocnice,je záväzné aj pre ambulancie a lekárne.A preto určité normatívy platia praktickyvo všetkých krajinách Európy.Ale prečo je to práve na Slovenskutak?Ako sme už uviedli, lekárne nevyprodukovaliv systéme ani korunu dlhu. Atým sa stávajú lukratívnym „tovarom“pre určité lobistické skupiny, ktoré súochotné pre obhajobu svojich požiadaviekignorovať nielen európske tradície,ale aj európske normatívy na zabezpečenielekárenskej starostlivosti. Žiaľ prelekárnikov platí: „O nás bez nás.“Aký bude ďalší postup SLeK v tomtopre slovenské lekárenstvo rozhodujúcomobdobí?Trpezlivo argumentmi presviedčať, ajkeď máme dojem, že pomaly už takmerkaždý chce mať svoju lekáreň a že tobude veľmi ťažké, ale veríme v zdravýrozum tých čo budú o osude slovenskéholekárenstva rozhodovať. Ak budúprijaté zákony likvidujúce naše lekárenstvo,bude úplne zlikvidovaný, ignorujúctradície, odborný charakter slovenskéholekárenstva. Kto si však neváži tradície,neváži si ani budúcnosť.Foto Miro Nemec