Otvoriť - EUROREPORT plus

NATOGENERÁLNY TAJOMNÍK NATOA GLOBÁLNE VÝZVYMuž, ktorý sa začiatkom tohto roka stal generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO), je vyštudovanýprávnik, bývalý vojenský letec. Bol osobným tajomníkom štyroch holandských ministrov zahraničných vecí, ba aj sám sa stalšéfom diplomacie svojej krajiny, pracoval v oblasti zahraničnej, azylovej a utečeneckej politiky, zaoberal sa európskymi záležitosťami,rozvojovou pomocou a obrannou politikou. V čase vojny v Perzskom zálive bol reportérom Západoeurópskej úniev oblasti, zaujímal sa o národnostné problémy a medzietnické vzťahy. Zaoberal sa aj programom manažérskej spolupráce skrajinami strednej a východnej Európy. Ťažko si predstaviť lepšiu kvalifikáciu na jeho post v čoraz komplikovanejšom a nebezpečnejšomsvete. Jakob Gijsbert (Jaap) de Hoop Scheffer, päťdesiatšesťročný generálny tajomník NATO.PriorityUž pri nástupe do funkcie mal generálnytajomník NATO vlastnú predstavu o prioritáchtejto organizácie. „Na prvom mieste je pokračovaťv transformácii, zaistiť hladké začlenenienových členov, budovať mosty medzi obomabrehmi Atlantiku, sústrediť sa na veľmi dôležitúúlohu v Afganistane a na programe bude samozrejmev istej etape aj Irak, ale nech sa veci dejúpostupne,“ vyhlásil Scheffer.Noví členovia„Aprílové rozšírenie NATO o sedem novýchčlenských krajín (Slovensko si ako dátum vstupuzapamätá už 29. marec, ako deň odovzdaniaratifikačných listín vo Washingtone) je morálnesprávne a strategicky rozumné,“ tvrdí Scheffer.Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Slovensko, Slovinskoa Rumunsko a Bulharsko bolo podľa Scheffera„víťazstvom politiky otvorených dverí, ktorouNATO navždy vymazala línie z čias studenej vojny.Rozšírenie NATO je aj strategicky rozumné,“pokračuje generálny tajomník, „pretože zväčšujeskupinu podobne zmýšľajúcich demokracií odBalkánu po Baltik a od Atlantického oceánu poČierne more. Rozširuje komunitu zdieľaných hodnôta zdieľaných záujmov. A rozširuje dostupnéprostriedky a nástroje pre čelenie novým bezpečnostnýmvýzvam 21. storočia“.Ale jeho uspokojenie z nových členskýchkrajín vonkoncom nie je úplné. Podľa neho bymala NATO viac spolupracovať s Európskouúniou. Hlavná výhrada však spočíva niekde inde.Ako vždy ide o peniaze. Ak predchádzajúci generálnytajomník lord Robertson burcoval za vyššieobranné rozpočty európskych krajín („...inak saEurópa stane len štatistom po boku Spojenýchštátov amerických“), Scheffer nielenže v jeho úsilípokračuje, ale konkrétne smeruje výčitky týmkrajinám, ktoré bagatelizujú bezpečnostné riziká21. storočia a robia tak aj pri schvaľovaní svojichštátnych rozpočtov. „Ide nielen o celkom novýchčlenov, ale aj napríklad o Česko a Maďarsko,ktoré v snahe pripojiť sa čo najskôr v Európskejmenovej únii sa snažia znížiť rozpočtový deficitpod tri percentá - čo je podmienkou zavedeniaeura, no na druhej strane preto krátia obrannérozpočty“. Ani Slovensko ešte nesplnilo svojesľuby a rozpočet na obranu sa pohybujepod sľúbenými dvoma percentami.Podľa Scheffera „tak môžu ohroziťnevyhnutnú modernizáciu NATO“.14Foto: www.nato.intMost cez AtlantikPrvým vysokopostaveným hosťom spoza Atlantiku,ktorého prijal staronový prezident USApo svojom znovuzvolení, bol práve Jaap de HoopScheffer. Komentoval to slovami: „Fakt, že sedímtu v Oválnej pracovni ako prvá zahraničná návšteva,je najlepším dôkazom záväzku USA a tohtoprezidenta voči NATO. To je najdôležitejšie, pretožeNATO je jedinečné transatlantické fórum, kdesa diskutuje o všetkých veľkých výzvach, ktorýmčelíme“. Ak sa na európskom brehu Atlantikuvyskytli pochybnosti, či sa USA cítia v plnej mierebyť viazaní transatlantickým záväzkom, Scheffervyhlásil, že „on osobne o tom nikdy ani na chvíľunezapochyboval. Iní tak možno činili, ale ja nie“,vyhlásil. Je presvedčený, že Washington si želá„silné a energické NATO“. Navyše, ak v EurópeScheffer vidí „komplikované diskusie vo vzťahuk občanom v súvislosti s bojom proti terorizmu“,pripomína práve odhodlanie staronového americkéhoprezidenta v tejto oblasti bojovať a zvíťaziťa svoju kritiku smeruje opačne: „Myslím,že práve Európa by sa mala v tejto oblasti viacsnažiť, nie Spojené štáty“.TerorizmusTo je nepochybne to najdôležitejšie, s čím saslobodný svet musí popasovať a to najdôležitejšie- MUSÍ tento boj vyhrať. To si mal už krátkopo svojom nástupe do funkcie uvedomiť aj generálnytajomník NATO, a to rovno na európskomkontinente. Začiatkom marca po teroristickýchútokoch vo vlakoch a na nádražiach v Španielskuvyjadril „šok a hnev“. „Hrozná strata ľudskýchživotov robí z týchto útokov jedny z najhorších,aké náš spojenec - Španielsko, kedy utrpel. V menealiancie čo najdôraznejšie odsudzujem tentošialený čin krutosti a barbarstva. Naša solidaritaso Španielskom v boji proti terorizmu zostávaneochvejná, rovnako ako odhodlanie NATOdôrazne pokračovať v boji proti terorizmu,“vyhlásil. Scheffer žiada vypracovať akčný pláns konkrétnymi opatreniami v boji proti terorizmu.Toto jeho presvedčenie sa ešte prehĺbilo po tragédiiv škole v severeoosetskom Beslane. Zvolalaj mimoriadne zasadnutie Rady NATO – Rusko,kde sa podpísal pod výzvu veľvyslancov všetkých26 členských krajín a Ruska: „Terorizmus opäťukázal, že nepozná hranice, náboženské animorálne pravidlá...Výzva terorizmu vyžadujenaliehavú a širokú mobilizáciu všetkých národovv boji proti nemu. Tieto činy len podčiarkujúbarbarský charakter teroristickej hrozby, ktorejdnes čelíme. Tieto činy znamenajú priamu výzvupre našu spoločnú bezpečnosť a zdieľanédemokratické hodnoty, ako aj základné ľudsképráva a slobody.“Afganistan a IrakMadrid a Beslan ukázali, tak ako aj 11. september2001 v New Yorku, že terorizmusje skutočne bez hraníc. Práve preto podľaScheffera treba venovať krajinám v tejto častisveta zvýšenú pozornosť. Hneď v úvode svojhomandátu spomínal Afganistan. Aliancia pôsobív Afganistane v rámci operácie ISAF, čo Schefferkomentuje: „NATO má v úmysle zostať v Afganistanev dohľadnej budúcnosti, pretože si jednoduchonemôže dovoliť, aby sa krajina opäť stalaútočiskom pre teroristov a ich export. Po veľmiúspešných prezidentských voľbách NATO prídea pomôže aj v parlamentných voľbách“.V prípade Iraku NATO iba logisticky podporujePoľskom vedenú medzinárodnú divíziu. Schefferpožaduje „rezolúciu OSN, ktorá by podporovalaúčasť NATO v stabilizačných silách v Iraku“,alebo „ak bude v Iraku suverénna a legitímnavláda s plnými právomocami, ktorá priamopožiada o účasť NATO na základe rezolúcie BROSN. Čokoľvek si môžete myslieť, medzinárodnéspoločenstvo nemôže nechať Irak len tak,“ tvrdígenerálny tajomník NATO.