ÚVODNÍKTÉMABUDÚCEHO ČÍSLA:UDALOSTI A OSOBNOSTIROKU 2004OZBROJENÉ SILY SLOVENSKEJ REPUBLIKYa problematika s nimi spojená– to sú ústredné témy, ktorým savenuje novembrové číslo časopisueuroREPORT.Slovenská republika sa od aprílatohto roku stala členským štátomNATO a táto skutočnosť zásadnýmspôsobom ovplyvnila koncepciua štruktúru našej armády. Nášmuvstupu do NATO predchádzala predovšetkýmpolitická aktivita a zmenapolitickej kultúry po voľbáchv roku 1998 a až potom sa na vstupzačala pripravovať aj samotná armáda.Napriek zložitému politickémuvývoju bolo viac menej jasné,že Slovensko sa časom začlení doeuroatlantických hospodárskycha bezpečnostných štruktúr, takžearmáda sa mohla priebežne pripravovaťna vstup do NATO a plniť úlohy,ktoré sú s tým spojené.Postavenie Ozbrojených síl Slovenskejrepubliky je v medzinárodnomkontexte celkom iné nežbolo v bipolárnom svete: armádauž nemá konfrontačný charakterako v čase ideologicky rozdelenýchveľmocí. Slovensko je krajina v relatívnebezpečnom prostredí, nieje v konfliktnom stave so žiadnymcudzím štátom, a tým je daná ajzahraničná politika. Napriek tomumusíme mať na pamäti, že svet nieje o nič bezpečnejší ako bol v časepred pádom Berlínskeho múra. V istomzmysle je ešte nebezpečnejší:hrozba medzinárodného terorizmuso svojimi „netradičnými“, zákernýmimetódami boja je aktuálnaa kladie aj pred našu armádu novéúlohy. Vstupom do NATO prebraloSlovensko záväzky, ktoré sú súčasťouširšie koncipovanej bezpečnostnejdoktríny. Znamená to aj účasťv boji proti terorizmu, v tomto historickomčase je to účasť našich jednotiekv Iraku a v Afganistane, akoaj v misiách mierových síl v rôznychmiestach planéty.Ukázalo sa, že práve účasťv spomenutých akciách je pozitívnymvysvedčením pre našu armádu,resp. pre tie jednotky, ktoré sazúčastňujú na aktivitách v rámciNATO či OSN. Platí to najmä o špecialistochpri odmínovacej činnosti(ale aj pre chemikov a iné druhyjednotiek), ktorí si získali rešpekta uznanie všade tam, kde pôsobia.Je to dobrý signál pre našu armádua zároveň to predznamenávanevyhnutnosť zamerať sa na tie činnosti,kde sme na špičke, kde smev súčasnosti nezameniteľní. Napokon,podobný druh špecializácie jesúčasťou trendu v armádach NATO:nesuplovať tie bojové činnosti, naktoré sú iné armády lepšie pripravenéi vybavené. Teda: špecializácia.Pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky,pre Ministerstvo obrany SR,pre generálny štáb... to znamenáreštrukturalizáciu a postupnú reformuarmády.Reformný trend však už začal, reformapokračuje.Kľúčovou úlohou, ako sa ukazuje,bude profesionalizácia armády.Znamená to koniec odvodom,brancom, povinnej vojenskej službepre mladých mužov od osemnástichrokov a výkon platenýchvojakov a dôstojníkov. Tento trendsa úspešne uplatňuje aj v iných armádachNATO a niet dôvodu, prečoby nemal byť úspešný aj v našichpodmienkach. Pravda, môže to maťparadoxne aj negatívne dopady:vojenčina bola pre mužskú populáciuprevierkou fyzických i morálnychzdatností, či chceme alebo nie aj,svojím spôsobom, výchovou k vlastenectvu.To je však už iný problém.Postupnými premenami prechádzaaj priemysel, ktorý je priamoči nepriamo prepojený s armádou.Po viacročnom útlme sa predsalen začína takpovediac renesanciazbrojných firiem, aj keď dôvod naprílišný optimizmus by bol nenáležitý.Treba však privítať činnosťpodnikov, ktoré prichádzajú natento ostro sledovaný trh vlastnýmiproduktmi a presadzujú sa aj v medzinárodnommeradle. Môže to byťzačiatok návratu na výslnie.ĽUBOŠ JURÍKšéfredaktor4
V ZMENENEJ SITUÁCII SA MENÍ AJ ÚLOHANAŠEJ ARMÁDYPrezidentovi Slovenskej republiky vyplýva z ústavy úloha hlavného veliteľa ozbrojených síl. V súčasnosti toto poslanieako hlava štátu vykonáva Ivan Gašparovič. Na túto tému sa s ním rozprával publicista František Meliš.PREZIDENT SRPán prezident, ako študent vysokej školy stenajskôr absolvovali výcvik na vojenskej katedrea až po skončení štúdia ste išli slúžiť ako absolventdo bojového útvaru. Kde ste v tom časeslúžili vlasti, vtedy Československej socialistickejrepublike?Slúžil som u modrých, čo vtedy bola farba letectva,a bol som na vojenčine o dva mesiace dlhšie. Boloto v čase svetovej politickej krízy v roku 1964. Kvôlitomu nám ešte chceli službu predĺžiť o mesiac, protitomu sme však protestovali, a tak nás pustili domov.Končil som práve kvôli tej kríze ako veliteľ utajenéholetiska v Pacove – Havlíčkovom Brode, to vtedy patrilok Pardubiciam.Ako si teda spomínate na svoju základnú vojenskúslužbu?Moje spomienky sú dobré, pretože muž, ktorýneprešiel vojenskou prípravou, nie je chlapom. Aj keďsa domnievam, že vojenčina v tom čase v niektorýchprípadoch bola na úkor získania odborných znalostív zamestnaní. Vojenčina počas mieru bola často samoúčelná,na druhej strane však poskytla každémuchlapcovi základné poznatky o tom, že riadny chlapmusí vedieť behať, skákať, musí si veriť a vedieť prekonávaťprekážky. Z tohto pohľadu je vojenčina pre mužovprospešná, pretože fyzická zdatnosť, odvaha a rozhodnosťsa nezískava pri počítačoch a televízoroch.Pridŕžajúc sa pozitívneho vplyvu základnejvojenskej služby na mladých mužov si treba uvedomiť,že od roku 2006 sa má na Slovensku zrušiťtáto povinnosť a Ozbrojené sily Slovenskejrepubliky majú byť profesionalizované. Možnoteda s miernou nadsádzkou povedať, že na Slovenskupotom ubudne poriadnych chlapov?Doba sa mení. Stali sme sa členmi NATO a vstúpilisme do Európskej únie, takže počet vojakov a množstvovojenskej techniky nie je potrebné najmä pre štátys takou geografickou rozlohou, ako je Slovensko.Limit, ktorý bol určený na základe Viedenskej konvencie,je 42-tisíc vojakov pre Slovensko a v súčasnosti jeto už o iných počtoch v profesionalizovanej armáde.Model 2010 ráta už s počtom 19 340 profesionálnychvojakov, 4 466 zamestnancov a maximálneby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky malobyť 24 500 osôb. Bude to o odborníkoch, o ľuďochstredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaných a o obsluhetechniky a nie o zjednodušene povedané poľnomvýcviku a strážení skladov. Bude záležať na tom, akúkoncepciu pripraví Slovensko na zloženie jednotlivýchbojových jednotiek a útvarov. Pôjde aj o dohodu o rekonštrukciiletectva a pozemných síl.Slovenská republika sa zaviazala vydávať nasvoje ozbrojené sily dve percentá hrubéhodomáceho produktu. V tomto roku to bolo iba1,8% a v návrhu zákona o štátnom rozpočte nabudúci rok sa uvažuje o 1,9%. Čo môže pre Slovenskoznamenať neplnenie tohto záväzku?Je to podmienka, ktorú Slovensko bude musieťsplniť, pretože už sme jednu výčitku na túto témudostali a som presvedčený, že nás čaká aj ďalšia, čomôže viesť k tomu, že sa to odrazí na kvalite výzbrojeOzbrojených síl Slovenskej republiky.Čo môžete v tejto otázke vykonať ako hlavnýveliteľ ozbrojených síl?Môžem na to upozorňovať a trvať na splnení záväzku,rozpočet však schvaľujú poslanci národnej rady.Po vstupe Slovenska do NATO a Európskej úniesa mení aj poslanie Ozbrojených síl Slovenskejrepubliky, pretože sú aktuálne hrozby terorizmua iných donedávna nepoznaných nebezpečenstiev.Čo podľa vás v týchto zmenenýchpodmienkach čaká na naše ozbrojené zložky?Bude to vychádzať aj z postavenia vojaka akoprofesionála, ktorý bude zmluvne viazaný k plneniu siurčitých povinností. Bude sa to týkať aj medzinárodnýchmierových jednotiek, do ktorých budeme musieťvstupovať. Profesionál bude teda musieť plniť všetkyzáväzky, ktoré bude mať takpovediac v pracovnejzmluve. Charakter ozbrojených síl sa bude meniť ajpodľa rozhodnutí o ich účasti na rôznych misiách čiuž v rámci NATO alebo Európskej únie. Sme v istej nevýhode,pretože máme pred sebou dve úlohy, ktoré sajednoznačne nedajú plniť. Máme záväzky vo vzťahuk NATO – vybudovať armádu podľa predpisov alianciea zúčastňovať sa aj jej mierových akcií. Slovenskov súčasnosti tieto dve funkcie nemôže zodpovedne plniť.Aj vo svojom vystúpení na stretnutí predstaviteľovNATO v Istanbule som otázkou upozornil na to, či bynebolo lepšie, aby krajiny, ako je Slovensko, si najskôrsplnili povinnosť vybudovať armádu podľa požiadaviekNATO a až potom sa zodpovedne zúčastňovalina akciách aliancie. V súčasnosti nemáme dostatočnevybavenú armádu a v takomto stave si nemôžemedôsledne plniť poslanie, kvôli ktorému sme boli dotýchto krajín povolaní. Práve preto sa domnievam, žeby bolo potrebné presadiť názor, aby sme si najskôrvybudovali stopercentne schopnú armádu.Vaše ostatné vyjadrenia o zotrvaní našich vojakovv Iraku boli v prospech tohto rozhodnutianárodnej rady. Nebolo to však z vašej stranyvždy tak.V súvislosti s našou účasťou v Iraku som bol protiuž dávno pred vstupom vojsk NATO do tejto krajiny.Jednoznačne som vyjadril názor, že to nemalo byť bezodsúhlasenia tohto kroku Organizáciou Spojenýchnárodov. Svoj názor som nezmenil, ale v súvislosti sozmenou pozície Slovenskej republiky máme záväzkyv rámci NATO i koalície, ktorá operuje v Iraku a ktorési musíme plniť, a preto nie je možné z jedného dňana druhý narušiť tento právny stav. Preto som povedal,že je potrebné rokovať a až potom rozhodnúťo odchode našich vojakov.Nový maďarsky premiér Ferencz Gurcsányiuž povedal, že ich vojaci z Iraku odídu na jarbudúceho roku.Postavenie našich a maďarských vojakov v Irakuje odlišné. Určite bude záležať na tom, či sa v Irakuuskutočnia voľby a či bude konštituovaná nová vláda.Ak táto vláda požiada o účasť vojsk, tak potombude potrebné v koalícii rozhodovať o tom, či tamnaši vojaci zostanú alebo sa vrátia domov. Postaveniemaďarských vojakov v porovnaní s našimi jeodlišné v tom, že oni tam plnia úlohy polície a pokonštituovaní irackej polície sa ich pobyt možno stanebezpredmetným. Naši vojaci odminúvajú polia, tedarobia prácu, ktorú Iračania ešte dlho nebudú môcťsami vykonávať. Ak sa bude situácia v Iraku vyvíjaťv neprospech vojsk NATO, bude potrebné, aby sa zišlivšetci koaliční partneri a vyslovili sa, ako ďalej v tejtosituácii pokračovať.Naše vojenské jednotky pôsobia vo svete aj podvlajkou Organizácie Spojených národov. Vo svojomprejave na pôde 59. valného zhromaždeniatejto organizácie ste hovorili aj ich úlohách. Načo ste kládli dôraz?Organizácia Spojených národov a jej orgány stojapred svojou rekonštrukciou. V budúcnosti sa budúmusieť upraviť vzťahy medzi NATO a OSN, medziNATO a EÚ a medzi OSN a EÚ, pretože z týchto inštitúciívychádzajú rozhodnutia, ktoré si často odporujú.To nie je dobré, pretože to vyvoláva chaos v myslenía vedie k chybným rozhodnutiam. Pri plnení týchtofunkcií je dôležité najmä to, aby orgány, ktoré majúzasahovať v takých citlivých otázkach, ako je vstupvojsk na cudzie územie, mali jednoznačné, nevyvrátiteľnéa pravdivé informácie. Iba tozabezpečí úspech akejkoľvek akcie, čohosme svedkom aj v Iraku, kde sú právekvôli tomu problémy.5