Otvoriť - EUROREPORT plus

KOMENTÁR„OBETNÝ BARÁNOK“ ROCCOA JEHO BRATIA (A SESTRY)SOŇA MOTUSOVÁKoniec októbra v Ríme bol skutočne veľmislávnostný – celú ceremóniu podpisu ústavnejzmluvy Európskej únie režíroval slávnyFranco Zefirelli, režisér filmov s biblickýmia shakespearovskými námetmi, hostesky sapohybovali okolo účastníkov historickej udalostiv kostýmoch od nemenej slávneho Valentina.Spravodajsky pokrývať podobné udalosti nieje pre novinára práve zaujímavé, ide zväčšao oficiality, ktoré sú síce pôsobivé, ale všetkopodstatné sa už odohralo vopred a na inýchmiestach. Obláčik sa však nad slávnosťou voVečnom meste predsa lenobjavil. Nebolo potrebnépísať len o slávnostnommenu pre vrcholných predstaviteľovkrajín únie, čio proveniencii pera, ktorýmsa dokument podpisoval.Len o pár dní po rímskychoslavách podpisu ústavnejzmluvy mala začať pôsobiťnová Európska komisia. Alenezačala. A na vine bolipráve Taliani, totiž jedenTalian. Rocco Buttiglionesa mal stať novým európskymkomisárom, ale stalsa pre Európsky parlamentneprijateľným kandidátom.Jeho neprijateľnosť súvisípráve s európskou ústavou,s celkovým budúcim smerovanímzjednocujúcehosa kontinentu. Najvyššouhodnotou európskej civilizácie je nepochybneosobná a politická sloboda jednotlivca, napriekvšetkým snahám o ideologické zafarbenieústavy je budúcnosťou liberalizmus. PráveButtiglione však proti týmto neodňateľnýmprávam zaútočil svojimi výrokmi o tom, žehomosexualita jen hriech a ženy patria lendo pôrodníc a do kuchyne. Práve za slobodutýchto skupín obyvateľstva sa v Európe, ba vovšetkých krajinách, ktoré sa hlásia k západnejcivilizácii, bojovalo celé stáročia. Dnešný stavvonkoncom nie je ešte ideálny, no hodnoty,ktoré sa už dosiahli, nemožno opúšťať. V Buttiglionehopoňatí by sme sa vrátili do čias, keďhomosexualita bola označovaná za chorobu,hriech, či mimozákonné praktiky, vrátili bysme sa do čias, keď ženy nemali žiadne práva(tobôž právo volebné), keď ich úlohou bolo ibavydať sa a rodiť deti a popri tom ešte zabezpečiťservis mužovi, ktorý jediný má právoverejne pôsobiť, pracovať za mzdu,dosiahnuť tak ekonomickú slobodua verejné uznanie. Buttiglionev mojom ponímaní je jednoducho56spiatočník a nie je náhodou, že ho podporovalaj Vatikán. Nádejný komisár sa napokon svojejmožnej funkcie v EK vzdal, napokon nič iné munezostávalo. Predseda novej EK José ManuelBarroso by tohto kandidáta pred plénom Európskehoparlamentu presadzoval len veľmiťažko.Sloboda slovaKatolícke kruhy urazené tým, že sa do preambulyeurópskej ústavy nedostal zmienkao kresťanských koreňoch Európy, sa pokúšajúdaný stav ešte zmeniť. Ak aj pápež Ján Pavol II.privítal podpis tohto základného dokumentu,aj on vyslovil ľútosť, že spomínaná zmienka nieje súčasťou preambuly. Kresťanské strany v Európehovoria o nevyhnutnosti posvätiť novúústavu v národných referendách, čo môže maťďalekosiahle dôsledky. Po prvé je ťažké čo i lenpredpokladať, že bežný Európan vôbec poználiteru a ducha ústavnej zmluvy. Veď ani ústavníprávnici v jednotlivých členských krajinách sanevedia dohodnúť na tom, čo tu vlastne vzniká– je to zväzok štátov, či „superštát“? V prvomprípade by postačili ratifikácie v národnýchparlamentoch, v druhom by si to iste vyžadovalovšeľudové hlasovania. Ale vyskytli saaj horšie peripetie. Dalo sa vcelku očakávať,že nacionalistické a konzervatívne strany akoLiga poľských rodín, rakúski heiderovci, čifrancúzski lepenovci sa nebudú vedieť zmieriťs tým, že istá časť kompetencií suverénnehoštátu bude prenesená na Brusel, no tak dramatickyako v Poľsku sa to odohrávalo málokde.Tam dokonca opozícia obvinila premiéra Belkuz vlastizrady. Podobné tendencie sme zaznamenaliaj u nás, euroskeptici sa vážne ozývajúv mnohých ďalších krajinách. V Dánsku panujúotvorené obavy, že referendum (a Dáni sa naňchystajú ešte do Vianoc) môže spôsobiť v prípadeneúspechu dokonca aj vystúpenie krajinyzo zväzku.Ani naši kresťanskí demokrati nezostávajúpozadu. Majú celkom zreteľné stanoviská, či užk možnému vstupu Turecka, k spôsobu ratifikácieeurópskej ústavy (samozrejme referendum),alebo aj k odstúpeniu konzervatívneho katolíkaButtliglioneho. On podľaVladimíra Palka iba využilsvoje právo na sloboduslova. V tomto prípade všaknáš minister vnútra a člennajtvrdšieho a najkonzervatívnejšiehokrídla KDH„trošku“ pochybil. Slobodaslova nemôže platiť bezobmedzení, ba dokoncavyjadrenia podobnéhotypu, aké predniesol Buttiglionesú v našom trestnomzákone veľmi presnedefinované ako činy vedúcek potláčaniu práv menšín,či už náboženských, národnostných,alebo podľa sexuálnejorientácie. Ak by bolButtiglione naším občanoma nedisponoval by imunitou,musel by sa zodpovedaťpred súdom. Podobne akonedávno švédsky kňaz, tiež nepriateľ homosexcuálov,ktorý sa zodpovedal za svoje činy predšvédskym súdom. Ten ho aj odsúdil, no práveslovenskí kresťanskí demokrati vytiahli do bojaza jeho oslobodenie a uznanie „slobody slova“pre tohto pána, ktorý nedokáže skryť svojunenávisť proti inak sexuálne orientovanýmosobám. Slovensko si vinou KDH ako jedinákrajina EÚ vyhradilo, že nikdy nebude uznávaťpartnerstvá homosexuálov, ani tie, čo budúuzavreté v iných krajinách. KDH sa nikohonepýtalo a nik im na to nemal mandát. Aj pánPalko, aj pán Buttiglione jednoducho zabúdajúna to, že ich sloboda (aj sloboda slova) sa končítam, kde sa začína sloboda iných.. Inak by smemohli verejne vyslovovať tézy o nutnom vykynoženívšetkých, čo nezmýšľajú tak ako my.Roccovi bratia a sestryFascinujúca je schopnosť konzervatívnychkatolíkov myslieť si, že oni jediní disponujú týmsprávnym myslením a odsúdiť všetko, čo nezapadádo rámca ich katechizmu.