DOM EURÓPSKEJ ÚNIEOtvorenie Domu Európskej únie zhmotňujezáujem Slovenska ako novej členskej krajiny EÚbyť aktívnym členom európskeho spoločenstvaa prispievať svojím podielom k rozvoju už zjednoteneja naďalej sa zjednocujúcej Európy.Dom Európskej únie poskytuje jednu z možnostína aktívnu výmenu názorov, informáciíPOD SPOLOČNOUEURÓPSKOU STRECHOUa pohľadov na jednotlivé aspekty života, ktorýby mal byť zmysluplnejší, plnší, prosperujúci– zodpovedajúci predstavám o živote v 21.storočí. V ktorom práva a slobody jednotlivcabudú tým najvyšším a prioritným príkazompre zákonodarcov i exekutívnych realizátorovzákonov, a kde národno-štátne, nadnárodnéi medzinárodné inštitúcie budú orientovaťcelú svoju činnosť práve na to, aby v maximálnejmiere slúžili občanom krajín, žijúcichv zjednotenej Európe, a nie na to, aby vymýšľalinové umelé predpisy, reštrikcie či celkomzbytočné unifikačné normy a štandardy.Miroslav JanekSlávnostnými rečníkmi na otváracom ceremoniáli boli európsky komisár Ján Figeľa kvestor Európskeho parlamentu James Nicholson (vpravo). Tento významný hosťpodčiarkol dôležitosť istého neformálneho „bilaterálneho“ toku informácií medziBruselom a slovenskými občanmi, pretože ako obyvatelia Slovenska musia hlbšiepochopiť zmysel a ciele Európskej únie.Nádvorie Domu Európskej únie s francúzskym názvomPalisád.46Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Eric van der Linden vo svojomprejave o. i. prisľúbil vybudovať sieť kontaktových bodov na území celého Slovenska,aby sa informácie o Európskej únii nesústreďovali len v hlavnom meste SR.
ČAS REVOLÚCIÍ SA SKONČILRozhovor s belgickou europoslankyňou Veronique de Keyser, členkou výboru pre zahraničné otázky Európskeho parlamentua podvýboru pre ľudské práva pripravil Michal Havran ml. Veronique de Keyser, doktorka psychológie, prednášalana univerzitách v Bruseli, Ulgu, Porte. V rokoch 1990 – 1994 bola prezidentkou belgickej psychologickej spoločnosti.Fakt že šéf budúcej Európskej komisieJosé Manuel Durao Barroso v poslednommomente stiahol hlasovanie o svojomtíme znamená podľa vás čo?Mohlo to, samozrejme, zapôsobiť ako historickáchvíľa parlamentnej jednoty. Straníckefrakcie, ktoré sa obyčajne dohodnú na spoločnompostupe len výnimočne, teda socialisti,liberáli, zelení, komunisti , niektoré menšieformácie a časť európskych ľudovcov, by spoločneBarrosovu komisiu odmietli. O jeho tímesme veľa hovorili, medzi sebou, i s ním a Barrosopochopil, že by prehral. Hovorím o veľkoma dôležitom momente preto, lebo niektoré skupinymali naozaj eminentný záujem na tom,aby táto komisia uzrela svetlo sveta. Liberália ľudovci boli spokojní, pretože videli tím, ktorýbol jednoznačne pravicový, buď liberálny,alebo otvorene konzervatívny. Socialisti mohlibyť rovnako spokojní, v Európskej komisii bymali niekoľko postov a z toho jeden obsadenýsocialistom z novej členskej krajiny. Mali smepreto tisíc dôvodov povedať, nakoniec prečonie. Prečo odmietnuť Barrosovu komisiu? Nozároveň sa vyskytli problémy. Prvým je zmätokv názoroch niektorých dezignovaných komisárovmedzi verejnými a súkromnými záujmami.Dozvedeli sme sa, že Holanďanka NellieKroesová bola spojená s veľkým priemyslom.Samozrejme, že pred prijatím kandidatúry napost komisárky sa všetkého vzdala . Fakt, že satakejto činnosti vzdáte však ešte neznamená,že nebudete naďalej v kontakte so svojimi bývalýmipartnermi. To je znepokojujúce, pretoževieme, že priemyselné loby sú dnes v Európeveľmi silné. Nemali sme teda pocit, že mámepred nami veľkých funkcionárov zbavenýchvonkajších tlakov. Druhý, rovnako vážny faktje miešanie legitímnych náboženských otázoka politiky. Ide o záležitosť, ktorá sa v EP zopakovalauž druhý, alebo tretí krát. Pre poslancovje totálna odluka náboženstva a verejného životafundamentálna, a to bez ohľadu na to,či sú veriaci alebo nie. Keď pán Buttiglionepovedal čo povedal o úlohe žien v domácnostia o stave hriechu, v ktorom sa nachádzajúpodľa neho homosexuáli, nepovedal tietoveci náhodou. Veľmi dobre vie čo hovorí,veď bol v Taliansku ministrom pre európskeotázky. Karty zamiešala aj dánska komisárkapre pôdohospodárstvo a maďarský socialistaKovács. Z toho vyplýva, že navrhnutá komisianebola veľmi kompetentná.Ide teda o krízu, alebo v víťazstvo?Niektorí hovorili, že ide o krízu, iní, že ideo veľké víťazstvo Európskeho parlamentu.Podľa mojej mienky situácia, ktorá vznikla,znamená istým spôsobom dospelosť tejtoeurópskej inštitúcie.Foto: fotoservis EPMyslíte si, že tento prípad priniesolpre EÚ isté oslobodenie? Členské štátysi možno uvedomia, že Európsky parlamentv Štrasburgu nie je na to, abyautomaticky odhlasoval všetko čo mupríde na stôl.Vysokí predstavitelia Európskeho parlamentuchceli ukázať vládam a Rade EÚ, že tentokrátrozhodujú oni. Bol to však iba prvý set,teraz čakáme na pokračovanie. Ak Barrosourobí iba minimálne úpravy, bude to vyzeraťako provokácia. Barroso Európsky parlamenturazil, keď nám povedal, že ak ho nepodporíme,sme euroskeptici. Situáciu zvládol veľmizle. Treba ísť však ďalej. Európsky parlamentsa bude musieť oslobodiť od tlaku národnýchvlád, pretože na to máme od našich voličovmandát.Týždenník The Economist uverejnil prečasom niekoľko scenárov o budúcnostiEurópskej únie. Ani jeden z nich nepredpokladáúspech integrácie. Myslíte si, žeEÚ je v kríze?Nie je v kríze, naopak, v stave práva. Odhlasovalisme rozšírenie únie, čo nebolo toľahké, lebo sme za to zodpovední. Rozšírenieúnie teraz treba vyhrať, pripustiť, že s pribranímnových členov došlo k reorganizácii síl.No predovšetkým musíme zabrániť tomu,aby sa obyvatelia nových členských krajínnestali druhotriednymi členmi. Pre mňa boliekonomické podmienky prijatia nových členovneprípustné a členské štáty dnes uvažujúo znížení spoločného rozpočtu. Ako môžemepotom financovať kohéznu politiku? Mámepovinnosť udržať sociálnu rovnováhu s novýmičlenskými krajinami, aby sme zachovali európskysociálny model.Ak potom vidíte financovanie možnéhovstupu Turecka do EÚ?Dúfam, že Turecko raz bude demokratickéa bude sa môcť stať členom únie. Jeho vstupdo EÚ však nie je len tureckou otázkou, ale ajeurópskou otázkou. Ponížili sme pri vstupe užnové členské krajiny, nezopakujme teda rovnakúchybu s Tureckom.V bývalej pätnástke však existujú silnékritické hlasy voči daňovej politike novýchčlenov, ktorá spôsobuje delokalizáciufiriem do strednej a východnejEurópy.Pochádzam síce z bohatej krajiny, noz chudobného regiónu, kde sú ľudia už dnespostihnutí fenoménom delokalizácie. Verím, žeide o prechodný stav a nakoniec, keď sa novéčlenské krajiny dostanú, aj vďaka spoločnémurozpočtu EÚ, na rovnakú úroveň s bývalou pätnástkoubude aj v ich záujme mať harmonizovanúfiškálnu politiku, pretože tá bude chrániťpracovné miesta aj v Poľsku, aj na Slovensku.Verím, že úzka spolupráca je možná a novékrajiny sa môžu stať rovnako srdcom Európskejúnie ako jej zakladajúci členovia.Turecko však neuveriteľným spôsobompolarizuje európsku spoločnosť…Určite. No, ak sa rozhodneme , že sa k námpridá, tak mu potom musíme zabezpečiť rovnaképráva pre voľný pohyb osôb, štrukturálnefondy, sociálnu ochranu. Inak môže vstupTurecka ohroziť európsky sociálny model.Úzka integrácia je teda aj s novými členmimožná…Samozrejme, inak by som za rozšírenie nehlasovala,aj keď vidím, že existujú komplikácie.Dôkazom toho je aj text ústavnej dohody.Je ústava odpoveďou na viaceré otázky,o ktorých sme hovorili?Nie, ústava je výsledkom kompromisu,ktorý je síce lepší ako dohoda z Nice, leboumožňuje užšiu spoluprácu krajín, ktoré sito želajú. To môže vaše krajiny trocha vystrašiť,pretože si môžete myslieť , že opäť vámunikáme. Charta základných práv je veľkýmpokrokom, no v budúcnosti treba ísť ešte ďalej,predovšetkým v sociálnych otázkach. Dokumentby som teda nenazývala ústavou, ibadohodou, ktorú môžeme vylepšovať, alepomaly. Pretože na revolúciu neverím,tak ako na ňu neveríte ani v novýchčlenských krajinách. Čas revolúciísa skončil.47EURÓPSKA ÚNIA
Change language