Otvoriť - EUROREPORT plus

Prejavilo sa to napríklad v postoji slovenských„kádéhákov“ k úpornej snahe Tureckao to, aby ich prihláška spred štyridsiatichrokov do EÚ bola konečne akceptovaná – KDHústami svojich predstaviteľov hodnotí túto snahuako neuskutočniteľnú pre obavy z prenikaniafundamentalistického (!) islamu do Európya medzi iným vyčíta Ankare aj zlé postaveniežien v tureckej spoločnosti. A čože to o ženáchhovoril Buttiglione? Ani funadamentalistickýkatolicizmus sa ešte nedopracoval dokoncaani k postoju spisovateľa Antoina de Saint--Exupéryho, ktorý na margo sexuálne inakorientovaných vyhlásil: „Ja nemám nič protihomosexuálom. Ale nemám nič ani pre nich.“A sloboda žien je v ponímaní konzervatívnychkatolíkov tiež kategóriou, ktorú by radi upravilipodľa svojich predstáv. Nejde tu len o totálnyzákaz interrupcií a zásadne odmietavý postojcirkvi k antikoncepcii, ale aj o skryté a o tonebezpečnejšie narážky na postavenie žienv spoločnosti, ktoré tak otvorene pertraktovalButtiglione. Dlhé stáročia katolícka cirkevpriznávala ženám právo len na kostol, kuchyňua kolísku a zdá sa, že zástancov týchtonázorov ani v modernej spoločnosti nijako neubúda.Aj v našom náboženstve pre základnéškoly sa objavujú tézy o menejcennosti ženy.Feministky akoby dostávali v posledných rokoch„na frak“. Sloboda a rovnoprávne postavenieženy v spoločnosti nie je ani v západnejcivilizácii nezvrátiteľnou realitou. Volanie ponávrate k tradičným hodnotám a tradičnémumodelu rodiny nie je ničím iným ako snahouvyšachovať ženy z profesionálneho, verejnéhoa politického života a konzekventne im určiťich miesto – v spomínanej kuchyni, pri kolíske,či v kostole so zbožne sklopenými očami. Najhoršieje, že Buttiglione nie je vo svojom bojiosihotený, ba dokonca že sú ochotné pomáhaťmu v jeho úsilí aj ženy. Podobný problém akoon mala totiž pred niekoľkými týždňami aj slovenskáeuroposlankyňa Anna Záborská, ktorása mala v Európskom parlamente stať šéfkouvýboru zaoberajúceho sa práve postavenímžien a znevýhodnených menšín,okrem iného aj homosexuálov.Záborská ako členkaKresťanskodemokratickéhohnutia sa tak musela ocitnúťv hlbokej schizofrénii – výbor,na ktorého čelo sa mala postaviť,je zosobnením všetkého,proti čomu jej klerikálnapolitická strana bojuje. Malby zaručovať pre obyvateľstvoúnie práva, ktoré ostro napádajej stranícky kolega Palkoa nielen on. Napriek tomusa šéfkou výboru stala nazáklade „politických dohôd“,aké znechucujú obyvateľstvoaj v práci nášho, domácehoparlamentu.Rocco Buttiglione ale muselodstúpiť. Cíti sa dnes ako„obetný baránok“, hoci premiér Berlusconi siho ponechal vo vláde ako jej veľmi „cenného“člena. Ale aj tak by som nechcela byť jehomanželkou.Odstúpenie nádejného eurokomisára ešteviac ako schválenie európskej ústavy je taknádejným krokom. Budúca Európa by nemalabyť postavené na konfesionálnych, ani ideovopolitickýchzákladoch takých ideológií, ktorépopierajú práva celých skupín Európanov. Slobodapatrí všetkým, nielen tým so „správnym“ideologickým vybavením. Ale boj o budúcupodobu Európy sa ešte vonkoncom neskončil.Ďalšie zmenyButtiglioneho odchod neznamená, že súvyriešené všetky problémy, vyhlásil predsedafrakcie ľudovcov (PPE-ED) v Európskom parlamenteHans-Gert Pöttering. Taliansky konzervatívnypolitik bol práve ich kandidátoma nechcú pripustiť, aby obeťou zmien bol ibaon. Výhrady ľudovcov sa týkajú aj maďarskéhosocialistického komisára Lászla Kovácsa,ktorému sa vyčítajú nedostatočné znalostia schopnosti pre prácu komisára pre energetiku.Niet sa v podstate čo čudovať, veď ľudovciVOLANIE PO NÁVRATE K TRA-DIČNÝM HODNOTÁM A TRADIČ-NÉMU MODELU RODINY NIEJE NIČÍM INÝM AKO SNAHOUVYŠACHOVAŤ ŽENY Z PROFESIO-NÁLNEHO, VEREJNÉHO A PO-LITICKÉHO ŽIVOTA A KONZEK-VENTNE IM URČIŤ ICH MIESTO– V SPOMÍNANEJ KUCHYNI,PRI KOLÍSKE, ČI V KOSTOLE SOZBOŽNE SKLOPENÝMI OČAMI.NAJHORŠIE JE, ŽE BUTTIGLI-ONE NIE JE VO SVOJOM BOJIOSIHOTENÝ, BA DOKONCA ŽESÚ OCHOTNÉ POMÁHAŤ MUV JEHO ÚSILÍ AJ ŽENYa socialisti sú dvoma najsilnejšími frakciamiv EP, ale pochybnosti o Kovácsovi majú aj iný rozmer. Energetika je jedným z kľúčovýchodvetví a bude ním čoraz viac. Ceny ropy nasvetových trhoch už nevedia, kde by sa malizastaviť a pre budúce desaťročia bude kľúčovéhľadanie obnoviteľných zdrojov energie. Fosílnychpalív ubúda a keby ich bol aj nadbytok, jezrejmé, že sa používajú aj ako politická zbraňa to je jasné už od prvej ropnej krízy začiatkomsedemdesiatych rokov. Tím okolo komisárapre energetiku a aj samotný komisár bude takv budúcich rokoch čoraz dôležitejším postoma potrebuje ľudí, ktorí budú schopní nachádzaťaj moderné, neklasické riešenia problémov.Zabezpečenie energetických potrieb prerozšírenú Európu nie je možné len cenovými,či daňovými opatreniami, energetika je kapitolounielen hospodárskou, ale strategickouv plnom zmysle slova.Ďalšou obeťou mali byť holandská kandidátkaNeelie Kroesová pre post komisára prehospodársku súťaž, či Dánka Mariann FischerováBoelová, pričom u oboch je koreňompochybností možný konflikt záujmov. LotyškeIngride Udreovej sa vyčíta zasa nevyjasnenéfinancovanie jej politickej strany. Okrem Buttiglionehovšak všetci prežili.Barroso mal teda ťažkú úlohu. Jednoduchoprehádzať posty, to asi nebude najschodnejšiacesta, pretože EP nemusí tento modelakceptovať. Prijateľnejšie je pre výber eurokomisárovriešenie, s ktorým prišla novárakúska ministerka zahraničných vecí UrsulaPlessniková. Podľa nej by mala každá vládavymenovať troch kandidátov na eurokomisárov,z ktorých by predseda komisie vybraljedného. Tak sa to napokon deje už pri výberesudcov do európskych súdnych orgánov.Do menovania novej komisie fungovalastará na čele s Romanom Prodim, čo nebolojednoduché, pretože jej bývalí členovia sa užtakpovediac rozutekali na nové miesta a previacerých z nich to boli miesta lukratívne.Hoci komisár EK poberá mesačný príjemvo výške 18 000 eur, boli pravdaže aj lepšiemiesta pre odchádzajúcich komisárov. NapríkladBriti Neil Kinnock a Chris Patten dostaliuž tituly lord, s čím sa mali vrátiť do domácejpolitiky pred budúcoročnýmivoľbami. .Od osôb komisárov a odich tímov závisí veľa, celábudúca podoba európskejpolitiky a predovšetkýmekonomiky. Už dnes mnohíekonomickí experti pripúšťajú,že ciele Lisabonskejstratégie sú viac akoohrozené. Stať sa najdynamickejšiesa rozvíjajúcouekonomickou zónou vosvete však bude vyžadovaťoveľa viac ako len vybraťtých najsprávnejších ľudína posty komisárov. V žiadnomprípade by však ichprácu nemala ovplyvňovaťich konfesia, alebo ideológia,pretože tie znamenajúzväčša smrť pragamatizmu.A pragmatizmus je to, čo teraz celározšírená Európska únia potrebujenajviac.57KOMENTÁR