Otvoriť - EUROREPORT plus

ÚVAHA O STAVE SPOLOČNOSTIABSENCIA BEZPEČNOSTI A ČO S ŇOU?(ÚVAHA NIELEN O NÁKLADOCH NA BEZPEČNOSŤ)„Opierame sa o samozrejmú pravdu,že všetci ľudia sú si rovní, sú nositeľmineodňateľných práv, a to predovšetkýmpráva na život, slobodu a právo usilovať sao svoje šťastie...“.Napísal raz v noci jeden múdry muž...(a spôsobil tým nemalé starosti súčasnýmmocipánom).„Iračania nie sú šťastní, že sú okupovaní.Ani ja by som nebol.“Ten, kto sleduje aspoň z odstupu politikunemusí hádať kto to povedal.Svet nebol nikdy bezpečný...Nie je a ani nebude, dalo bysa dodať. Po pätnástich rokochod pádu Berlínskeho múra sasubjektívne kritériá hodnoteniatohto nedostatku výraznezmenili. Je to subjektívne prežívanieudalostí, ktoré významnezasahuje do hodnotenia úrovnebezpečnosti. Problém má všakaj druhú stránku a tou je hodnotenievýznamnosti činností,ktoré podnikáme, aby sa stupeňbezpečnosti zvýšil. Takáto činnosťsi vyžaduje značné výdavky,ktoré sa stávajú nákladmina generovanie vyššej úrovnebezpečnosti. Je to teda klasickýdvojstranový proces. Na jednejstrane sú zdroje, ktoré generujúnegatívnu bezpečnosť a na stranedruhej zdroje, ktoré produkujújej opak – pozitívnu bezpečnosť.Lenže strana, ktorá produkuje pozitívnubezpečnosť pre seba, zároveň vytvára negatívnubezpečnosť pre opačnú stranu a naopak.To je dôvod, prečo je táto (ne)-rovnováha takázaujímavá napríklad pre teóriu hier. Procesyna oboch stranách tejto „rovnice“ posúvajúúroveň vnímania bezpečnosti voči sebe a daloby sa a priori povedať, že nikdy nie sú v rovnováhe.Oveľa ťažšie na pochopenie je, keď sadvojstranový proces zvrhne na trojstranovýa nedajbože na mnohostranový. To je potomkvalitatívne úplne nová situácia, ktorá, prísnevzaté, nemá logické riešenie v analytickej rovine.Evolučné procesy sú však schopné riešiťaj takéto dilemy. Súčasný rozvoj informatikya informačných technológií však umožňujeriešiť aj takéto zdanlivo neriešiteľné hlavolamyexperimentovaním v simulačných laboratóriách.Stratégovia v oblasti bezpečnosti takétosimulácie uskutočňujú prinajmenšom odčias 2. svetovej vojny. Nevedno, či torobia aj naši stratégovia, ak vôbecdajakých máme. To čo sa u násdeje skôr vzbudzuje obavy, že jed-68no i druhé u nás absentuje. Takže už to by boldobrý dôvod na to, aby sa súčasná situáciadala hodnotiť asi tak, ako to je v nadpise tejtoúvahy: absencia bezpečnosti. Patrí sa všakdodať, že ani nie tak preto, že by bola vyššieúroveň ohrozovania našej bezpečnosti (skôrnaopak), ale preto, že neúčelne vynakladámeveľké (priame) prostriedky na také činnostia produkty, ktoré nezvyšujú bezpečnosť. Týmvšak zároveň ohrozujú ostatné (nepriame)vstupy, z ktorých sa bezpečnosť ako výstupgeneruje.Bezpečnosť ako produkt a užitočnýstatokLADISLAV ANDRÁŠIKBezpečnosť je dôležitý súkromný a verejnýstatok aj v bežnom ponímaní. Význam tohtoverejného statku však vystúpi ešte ostrejšiedo popredia v situácii, keď sa majú zvažovaťnáklady na jej realizáciu. Ak sa nad vecami zamyslímehlbšie, zisťujeme, že bezpečnosť je verejnýtovar, ktorý sa kupuje a predáva. V tomprípade sú so zabezpečením bezpečnostioveľa komplikovanejšie problémy, ako v prípadeindividuálnej bezpečnosti. Ale ani tu niesú nákladové problémy jednoduché. Ide o to,že väčšinu nákladov na zabezpečenie osobnejbezpečnosti a majetku individuálneho subjektuznáša spoločnosť ako celok, respektíve štát.Napriek tomu, že jednotlivec rieši priamo lenčasť nákladov na svoju osobnú a majetkovúbezpečnosť, je to pre neho veľmi dôležitý a náročnýrozhodovací problém. Akú časť zo svojhoportfólia na tento účel venuje závisí jednak odsubjektívneho a objektívneho stavu neurčitostiako výsledku pri odhadovaní vplyvov negatívnepôsobiacich na pocity bezpečnosti a tiež odsubjektívneho hodnotenia užitočnosti statku„bezpečnosť“. V prípade, že individuálny subjektpozná rozloženie pravdepodobnosti procesovnarušujúcich jeho bezpečnosť, hovorímeo neistote a pri riešení problému bezpečnostiv podmienkach neistoty máme do činenia s rizikom.Sú mnohoraké spôsoby činností vedúcek zvyšovaniu pocitu bezpečnosti menovitéhosubjektu. Najjasnejším prípadom je činnosťsmerujúca k odstráneniu zdroja ohrozujúcehobezpečnosť. Menej jasné prípade sú také,ktoré majú spoločného menovateľav tom, že činnosť smerujek ich neutralizácii. Jeden ajdruhý druh činnosti predstavujezdroj nových, dodatočných negatívnychvplyvov na mierubezpečnosti. Príklady, ktorésa týkajú týchto dodatočnýchvplyvov na úroveň bezpečnostijednotlivca sotva treba uvádzať– sú totiž zrejmé takmer každémujednotlivcovi. Zdalo by sa,že aj v prípade činností protiohrozeniam na úrovni spoločnostiako celku, respektíve naúrovni štátu je všetko úplnejasné. Typickým príkladom takejčinnosti je zvyšovanie, (čižeudržiavanie na určitej úrovni)obranyschopnosti krajiny, štátua v krajnom prípade ozbrojenýkonflikt, dokonca vojna. Všetkypodriadené činnosti, ktoréimplicitne obsahujú spomínané činnosti súvo svojej povahe komplexné procesy a zabezpečenieobranyschopnosti krajiny, či štátu jesuper - komplexný proces. V spoločenskomvedomí pretrváva mylný a veľmi škodlivýnázor, že za vonkajšiu bezpečnosť krajinyzodpovedajú ozbrojené sily, generálny štáb,a že to všetko zastrešuje ministerstvo obrany.O tom, že sa tento problém chápe v tomto duchuaj v najvyšších politických kruhoch svedčíkaždoročné trhovnícke handrkovanie medzirezortmi o výšku patričných rozpočtovýchkapitol. Paradoxne sa tento proces premieňana protirečenia, ba až nezmieriteľné konfliktymedzi rezortmi, a neraz vedie až k osobnejnevraživosti zúčastnených subjektov, hoci bymalo ísť o spoločný záujem štátu, reprezentujúcehocelú spoločnosť. Nechutnosti, ktoré sav tomto procese vyskytujú sú potom vďačnýmnámetom poklesnutého bulváru. Faktom stálezostáva, že ustálenie danej sumy, ktorá sa pridelído príslušnej kapitoly je veľmi neprehľadnéa často ide o taký proces, ktorý výrazne znižujespoločenskú efektívnosť prostriedkov vyzbiera-