Otvoriť - EUROREPORT plus

KOMENTÁRČO S TURECKOM?PETER WEISSRozhodovanie o začatí prístupových rokovaníEÚ s Tureckom patrí k najťažším v histórii tohtointegračného zoskupenia. Je známe, že Európskakomisia 6. októbra 2004 odporučila, aby satieto rokovania začali. Vzniká otázka, čím by sa17. decembra tohto roku mala riadiť slovenskávláda ako jedna z 25 exekutív, ktoré sa musiavyjadriť k návrhu Európskej komisie. Z čohoby teda malo vychádzať rozhodovanie našejvlády? Aký je náš národný záujem a za čo máSR spoluzodpovednosť? Mala by sa vláda riadiťnáboženskými predsudkami, historickými mýtami,či iracionálnou turkofóbiou? Alebo by malaprijať zradnú logiku údajného konfliktu civilizácií?Určite nie. Turecko je síce veľká a relatívnechudobná krajina s obrovskými problémami,ale nie je to žiadny nepriateľ a apriórnahrozba iba kvôli tomu, že jejobyvateľstvo vyznáva islam. Uvažovaťtýmto spôsobom by znamenaloísť v ústrety islamským militantom,ktorý ako napísal Aš-Šark al Awsad,panarabský denník vychádzajúciv Londýne, prerobili a zohavili islamskénáboženstvo a postavili hodo služieb teroru. Teroru v menenenávisti voči západnej civilizácii.Tej civilizácii, ktorá na ochranu svojichhodnôt vytvorila NATO. Nemaloby sa preto zabúdať, že Turecko je uždlhé roky členskou krajinou NATOa po vstupe našej krajiny do tejtoorganizácie kolektívnej obrany je ajnaším spojencom.Slovenská vláda by pri rozhodovanío začatí prístupových rokovaníz ďalšou kandidátskou krajinou mala vychádzaťz dvoch vlastných skúseností. Tou prvousú obdobia neistoty, ktorými naša vlasť prešla,keď sa rozhodovalo, či vlastne rozšírenie EÚo krajiny strednej Európy vôbec bude, či jehosúčasťou bude aj SR, respektíve či SR opätovnedostane šancu na integráciu a či nebude„odložená“ na dlhšie čakanie. Ak už Európskarada v roku 1999 otvorila Turecku dvere do EÚuznajúc ho za kandidátsku krajinu, je treba ajs touto krajinou zachádzať v rámci fair play.Tak ako Slovensko po roku 1998 urobilo obrovskévnútorné reformy v záujme obnoveniaintegračnej šance, tak aj Turecko sa vydalo nakonci 20. storočia na cestu razantných zmien.Komisár pre rozšírenie G. Verheugen v tejtosúvislosti hovoril o „druhej revolúcii po Atatürkovi“.Aj v Turecko majú ľudia očakávaniaspäté s možnosťou vstupu do EÚ. Nemožno sas ich osudmi iba tak pohrávať napríklad kvôlináboženským predsudkom. Tou druhouskúsenosťou, ktorú by SR mala voči Tureckuuplatňovať, je skúsenosť s plnenímpredvstupových kritérií. Tak akoich muselo v celom komplexe splniť50Slovensko, ich bude musieť splniť aj Turecko.Žiadne strategické zámery a dôvody nesmúbyť argumentom na úľavy, alebo politiku dvojakéhometra zo strany EÚ. Turecku treba aj zostrany SR jasne hovoriť, že trváme na tom, abydôsledne rešpektovalo tie isté politické kritériáa hospodárske a právne štandardy a normy,ktoré sme v prístupovom procese museli rešpektovaťmy.Žiada sa tiež zdôrazniť, že slovenská vládanebude spolurozhodovať o vstupe Turecka doEÚ, ale o tom, či Turecko má dostať férovúšancu na splnenie kritérií. Aj v prípade veľkéhoreformného úsilia Turecko podmienky pre vstupsplní najskôr o 15 rokov. Je to teda hra s otvorenýmkoncom. Vstúpia do nej nielen výsledky,ktoré pri plnení kritérií dosiahne samo Turecko,ale aj výsledky adaptácie EÚ na jej rozšírenieo 10 nových krajín, ku ktorým má čoskoropribudnúť Bulharsko a Rumunsko. Od toho,ako sa zvládne rozšírenie budú závisieť náladyobčanov členských krajín a prístupy politickýchelít k ďalšiemu veľkému rozšíreniu. Ak už dnesFrancúzsko avizuje, že v príhodnom čase by samalo vypísať referendum o vstupe Turecka, tak,ako to bolo v prípade vstupu Veľkej Británie,možno očakávať, že požiadavka referendanebude ojedinelá. A tak o osude Turecka v konečnomdôsledku môžu rozhodnúť nielen hlasovaniav parlamentoch, ale aj v referendáchv členských krajinách EÚ.S prihliadnutím na tieto skutočnosti by vládaSR mala podporiť rozhodnutie začať prístupovérokovania s Tureckom. Samozrejme, toto rozhodnutieby iste prinieslo pre Slovensko aj riziká.Perspektíva vstupu 80 miliónovej krajiny predurčídiskusiu o budúcej podobe EÚ. Urobí menejpravdepodobnou a viac komplikovanou užšiupolitickú integráciu EÚ a posilní tendenciu rozvíjaťEÚ iba ako spoločenstvo jednotného trhua voľnejšej medzivládnej spolupráce. Už preto,že hľadanie politického konsenzu a spoločnérozhodovanie v EÚ sa stane ešte zložitejším nežje tomu dnes.Odpoveď na všetky tieto otázky nemožno daťhneď. Nekladieme si ich iba na Slovensku. Náladyvoči Turecku nie sú jednoznačné ani v ďalšíchčlenských krajinách EÚ.Oveľa viac než o plnení kritérií sa diskutujeo geografickej veľkosti a polohe Turecka, o jehodemografickom vývoji, chudobe, nezamestnanostia hrozbe prisťahovalectva a o zmenepomeru síl v Európskej rade a v Európskomparlamente, ak bude Turecko prijaté. O týchtozložitých problémoch sa diskutuje prevažnevecne, na základe názorov expertov z Tureckai z členských krajín EÚ a Európskej komisie,ktoré posúdila nezávislá komisiao Turecku, vedená bývalým fínskymprezidentom Martiim Ahtisaarimso záverom, že výhody vstupuTurecka výrazne prevažujú nad rizikami.O kultúrnych a spoločenskýchrozdieloch, o rozdieloch v morálkea zvykoch, ktoré vyplývajú z faktu,že Turecko je islamská krajina, savšak diskutuje veľmi emocionálne.Je evidentné, že odpovede na otázku,či má EÚ zostať kresťanským klubomalebo či má akceptovať náboženskúa kultúrnu diverzitu (napokon, naúzemí EÚ už žije podľa niektorýchodhadov až 20 miliónov moslimov)je určite poznamenané aj atmosférou,ktorú vyvolali teroristické útokyislamských fundamentalistickýchmilitantov. Pravdou je však aj to, žeTurecko je z hľadiska ústavného riešenia vzťahuštátu a náboženstva oveľa sekulárnejšímštátom než je napr. Veľká Británia či Dánsko.Napriek islamskému obyvateľstvu je Tureckouž desaťročia lojálnym spojencom európskychkrajín v NATO. Začatie rokovaní o vstupeposilní trend europeizácie Turecka. Sekulárne,demokratické, prosperujúce a európske štandardyochrany ľudských a občianskych právrešpektujúce Turecko sa môže stať príťažlivoualternatívou pre moslimov žijúcich v teokratických,autoritárskych, chudobných a uzavretýchislamských štátoch. Európa môže ukázaťpríklad dialógu kultúr a náboženstiev, ktorý jenajlepšou odpoveďou na kroky fundamentalistovmysliach v logike intolerancie, nenávistia konfliktu civilizácií. Ústretový prístup k Tureckumôže prispieť ku konsolidácii pomerov naBalkáne, posilniť európsku bezpečnosť a zvýšiťpotenciál pre európsku obranu a bezpečnostnúpolitiku. Sklamané Turecko, ak by zostalobez akejkoľvek šance začleniť sa do EÚ môže,naopak, rozmnožiť potenciál islamského radikalizmua povzbudiť tých v islamskom svete, ktoríodmietajú konštruktívny dialóg so Západom.