Otvoriť - EUROREPORT plus

Foto: www.nato.intneutrálne, záleží len na tom, do akej mierysa zneužijú. Pri definovaní bezpečnostnéhopriestoru sa zákonite dostaneme k Turecku,pretože ono je v centre regiónu, kde je väčšinavšetkých momentálnych konfliktov. Ak si ichanalyzujeme, tak dôjdeme k poznaniu, že najednej strane stojí islam a na druhej kresťanstvo,respektíve keď zarátame konflikt medziIzraelom a Palestínou, tak islam a judaizmus.Preto som zástancom absolútne korektnéhosprávania sa Európskej únie k Turecku, aj keďsom si vedomý všetkých problémov, ktoré tampretrvávajú, ako sú národnostné menšiny,práva žien, náboženské vyznanie, rešpektovanieľudských práv, veľké regionálne rozdielyv ekonomickej úrovni.Takže ste zástanca prijatia Turecka doEurópskej únie?Treba si položiť otázku, či bude pre bezpečnosťEurópy, a teda aj Slovenska lepšie, akTurecko ponecháme mimo hry, alebo s nímbudeme rokovať a za každú cenu udržať proeurópskeTurecko. Kľúčovou otázkou v Tureckuje úloha armády. Za ostatné dva roky prijalturecký parlament sériu zákonov, ktoré obmedzujújej úlohu, lenže armáda od čias Atatürkabola garantom tureckej sekularizácie. Pritomnetvrdím, že všetky metódy a prostriedky,ktoré používala, boli demokratické. Musíme sivšak vybrať prioritu z priorít a pre mňa akoEurópana je prioritou, že Turecko sa sekularizujea že armáda to garantuje.Treba však povedať, že Turecko je členomNATO.Pozrime sa, ako sa Turecko správa od 11.septembra 2001 po útoku na dvojičky, keď tobola jedna z prvých krajín, ktorá sa jasne postavilana stranu antiteroristickej aliancie. Tureckomá podpísaných 43 bilaterálnych a šesťmultilaterálnych antiteroristických zmlúv, čoznamená, že je jednoznačne na strane antiterorizmu.Velitelia tureckej armády počnúcgeneralitou a končiac strednými veliteľskýmikádrami sú proeurópski. Sú to odchovanci európskycha amerických vojenských akadémií.Sú síce moslimi, ale sú to aj po európsky modernemysliaci ľudia. Podobne je to v Tureckuaj vo verejnej správe. Turci chcú byť bližšiek Európe. Ak by sme Turkom vyslali signál, žes nimi rokujeme len tak naoko, obávam sa, žeby sa nielen súčasná umiernená islamistickávláda premiéra Erdogana dostala do veľmiťažkej situácie, ale zvrátili by sme 80-ročnýproces sekularizácie, ktorú začal Atatürk.SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉVYDÁVAJÚ NA ZBROJENIE,VOJENSKÝ VÝSKUM A VO-JENSKÉ TECHNOLÓGIE VIACFINANČNÝCH PROSTRIED-KOV, AKO VŠETKY OSTATNÉŠTÁTY NA SVETE DOHROMA-DY. PRETO JE IRACIONÁLNEPREDSTAVIŤ SI BEZPEČ-NOSTNÚ A OBRANNÚ PO-LITIKU EURÓPY BEZ SPOJE-NÝCH ŠTÁTOV AMERICKÝCH.ANI V JEDNOM Z KON-FLIKTOV NEBOLA EURÓPASCHOPNÁ ÚČINNE ZASIAH-NUŤ BEZ AMERIČANOVTurecko však bude musieť ešte urobiťmnoho krokov, aby presvedčilo Európu.Isteže. Spomeniem iba jeden vážny problém,ktorý bude musieť Turecko vyjasniť, a to jearménska genocída. Arméni požadujú, aby saTurecko za ňu ospravedlnilo. Turci nepopierajúnásilnosti, ku ktorým prišlo najmä v roku 1915,teda v čase 1. svetovej vojny, keď bolo Tureckovo vojnovom stave s Ruskom a Arméni bolispojencami Rusov. Práve Rusi, ale aj Francúzipodporovali Arménov v ambícii vytvoriť veľkéArménsko, čo, samozrejme, Turci vtedy eštev rámci Osmanskej ríše nechceli pripustiť. Povojne Atatürk zmobilizoval síce porazenú, aleveľmi silnú armádu a Arménov z územia vytlačil.Dôsledkom toho je zabetónovaná hranicamedzi Tureckom a Arménskom a posvätnývrch kresťanov Ararat je na území Turecka. Turcisú ochotní s Arménmi rokovať pod podmienkou,že odídu z Náhorného Karabachu. Je tozložitá problematika, a preto by nebolo dobré,aby európske kresťanské strany stavali Turkovdo pozície jediného vinníka. Je vždy lepšie maťtakého silného suseda, ako je Turecko, ktorémá druhú najsilnejšiu a veľmi dobre vycvičenúarmádu v NATO, a ak ho necháme vo vákuumedzi Európou a Arabmi, tak sa pochopiteľnebude orientovať na turkomanské krajiny. Ajprostredníctvom Turecka by sme tieto krajinymohli pritiahnuť viac k Európe, aby neboli vydanénapospas extrémnemu islamu. A treba siaj uvedomiť, že Turecko bolo počas studenejvojny istým valom pred sovietskou expanziouna Blízky východ. Z mojich návštev tejto krajinya z rozhovorov s politikmi i jednoduchými ľuďmimôžem povedať, že v Turecku cítiť obrovskúsnahu o jeho zakotvenie medzi liberálnymidemokraciami. Bude to dlhý proces, ale ak bysme neboli k Turkom korektní, tak sa to tammôže zvrátiť. A ešte jednu dôležitú vec trebazdôrazniť. Už teraz sa ukazuje, že strategickousurovinou nie je a nebude nafta, ale vodaa Eufrat a Tigris, rieky, ktoré sú zdrojom životav Mezopotámii, pramenia na tureckom území.Už teraz Turci majú na nich postavených 22veľkých priehrad.Ako teda vidíte postavenie Slovenskav európskej obrannej a bezpečnostnejpolitike?Tým, že politické elity na Slovensku, možnosvojho času s výnimkou niektorých politikovv Hnutí za demokratické Slovensko, sa koncentrovalina prijatie Slovenska do NATOa Európskej únie a že sme to tento rok dosiahli,tak nastala prirodzená úľava. Teraz jenajvhodnejší čas zamýšľať sa nad tým, akoďalej v zahraničnej i bezpečnostnej politike.Premiér Mikuláš Dzurinda sa už vyjadril, žeambíciou Slovenska by malo byť zlepšenievzťahov s Ukrajinou a Ruskom a s krajinamina Balkáne. O tejto téme sa diskutuje aj v Parlamentnomzhromaždení NATO a viac-menejtieto ambície Slovenska sú akceptované. Prečo?Sú tri štáty hraničiace s Ukrajinou, ktorésú členmi NATO a Európskej únie. Z nichmáme najväčšie predpoklady byť akýmsiprostredníkom, pretože sme ako malá krajinanemali konflikty. Poľsko malo vždy ambíciebyť lídrom v tomto regióne, z čoho vyplývalonapätie medzi ním a Ukrajinou. Maďarsko bymohlo byť sprostredkovateľom, ale má hendikep,že nie je slovanskou krajinou, pretožeto, že sme Slovania, hrá veľmi dôležitú úlohu.Pritom Ukrajinci i Rusi majú vysokú mieru dôveryvoči Slovákom. Tu vidím smer, ktorým samôže uberať naša zahraničná i bezpečnostnápolitika.Ako však môže byť Slovensko sprostredkovateľomna etnicky i nábožensky rozdelenomBalkáne?Tam našu úlohu vidím zložitejšie. Domnievamsa, že v tejto úlohe bude skôr vystupovaťSlovinsko jednak aj preto, že všetky slovanskénárody bývalej Juhoslávie majú napriek všetkému,čo sa tam udialo, k sebe stále veľmiblízko. Je to prirodzené a dobré. Aj preto sadomnievam, že našou dostatočnou ambíciouby mala byť sprostredkovateľská úlohas Ukrajinou a Ruskom. Z tohto dôvodu by smemali byť aktívnejší napríklad v spoločnýchvýboroch Ukrajina-NATO a Rusko-NATO,v Parlamentnom zhromaždení NATOsú dva špeciálne výbory zameranéna jeho rozširovanie smeromna Východ.17NÁRODNÁ RADA SR