Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ZDRAVIE<br />
TRAUMATICKÉ ZÁŽITKY<br />
Keď sa v živote prihodí závažná udalosť,<br />
s ktorou človek nepočítal, nechápe<br />
ju, zraňuje ho alebo ohrozuje,<br />
zažíva jeho duša ťažký otras. Potrebuje<br />
čas, aby ho mohla spracovať.<br />
Rozpor medzi udalosťou a schopnosťou<br />
spracovať ju sa prejaví ako trhlina<br />
na duši, a tá potom negatívne ovplyvňuje<br />
ďalší život človeka. Vzniká<br />
trauma, zanecháva trvalé stopy. Príkladov<br />
traumatických udalostí je veľa:<br />
tragická autonehoda, vážne ochorenie<br />
či smrť dieťaťa, prepadnutie v podzemnej<br />
garáži, znásilnenie… Všetky<br />
tieto udalosti majú jedno spoločné:<br />
ľudia, ktorým sa stali, prežili niečo<br />
strašné, niečo, čo si nedokázali predstaviť<br />
ani v najhorších snoch. Každý<br />
človek sa najskôr pokúša takú situáciu<br />
zvládnuť sám. Po nejakom čase<br />
si však uvedomí, že otrasný zážitok<br />
predsa len zanechal v jeho duši stopy.<br />
Objaví sa panický strach, bojazlivosť,<br />
smútok, vnútorná prázdnota, pocit<br />
viny. Nič nie je ako predtým… stačí<br />
začuť kroky v tme, prudké zabrzdenie<br />
auta, húkanie sanitky a strach a úzkosť<br />
sa opäť vracajú.<br />
Také silné reakcie duše môžu pretrvávať<br />
veľa rokov. Výskumníci rozlišujú<br />
dva typy traumy: typ I – ako<br />
bezprostrednú reakciu, a typ II – ako<br />
chronickú záťaž po dávno prežitej,<br />
obyčajne dlhotrvajúcej traume, akou<br />
je napríklad zneužívanie alebo problematická<br />
výchova v detstve.<br />
Po ťažkej traume, keď bol človek<br />
obeťou spáchaného násilia, katastrofy<br />
alebo nehody, môže sa<br />
prepadnúť do nevysvetliteľného, neznámeho<br />
stavu, ktorý rušivo vplýva<br />
na vnímanie a prináša trvalý pocit<br />
strachu, smútku, neistoty, i poruchy<br />
spánku. V akútnom stave hovoríme<br />
o traumatickej reakcii s disociáciou.<br />
Disociácia znamená rôzne poruchy<br />
vedomia, ako sú napríklad čiastočná<br />
alebo úplná strata pamäti a pocitu<br />
identity, poruchy bezprostredného<br />
vnímania i cítenia či kontroly pohybov,<br />
čo je po traumatických zážitkoch<br />
častý jav. Pokiaľ tieto príznaky<br />
do štyroch týždňov nevymiznú alebo<br />
aspoň citeľne nezoslabnú, hovoríme<br />
o posttraumatickej záťaži. Môžu ňou<br />
trpieť aj ľudia vnútorne pevní, predtým<br />
psychicky zdraví – táto reakcia<br />
duše nie je totožná so slabosťou.<br />
Odhaduje sa, že asi v 70 % prípadoch<br />
odznie akútny stav sám od<br />
seba za niekoľko mesiacov, obyčajne<br />
s podporou príbuzných a priateľov,<br />
ale bez odbornej pomoci a bez psychofarmák.<br />
Často však u postihnutých zostávajú<br />
po traumatických zážitkoch<br />
stopy strachu, ktoré sa „usadia“<br />
v duši ako chronický pocit neistoty,<br />
smútok, strach alebo len zvýšená<br />
podráždenosť. Časom môžu viesť<br />
k depresiám, nutkavým obavám,<br />
závislostiam, aj k traumatickej zatrpknutosti.<br />
Tieto javy sa sledovali<br />
predovšetkým v USA; zistilo sa, že<br />
každý štvrtý bezdomovec je vojnový<br />
veterán, ktorý sa po návrate z nasadenia<br />
nedokázal zaradiť do normálneho<br />
života.<br />
Aj svedok nejakej desivej udalosti,<br />
alebo záchranár, i keď nebol ohrozený<br />
na živote, môže pod ich dojmom<br />
trpieť posttraumatickou záťažou.<br />
Týka sa to teda napríklad aj<br />
profesionálnych záchranárov, policajtov,<br />
hasičov, strojvodcov a pod.<br />
SPRACOVAŤ<br />
A ZVLÁDNUŤ<br />
Výskum traumy priniesol jedno<br />
zaujímavé, i keď nie prekvapujúce<br />
zistenie: agresiu a násilie, teda to, čo<br />
jeden človek druhému spôsobí svojvôľou,<br />
surovosťou, nedbalosťou, sebectvom<br />
alebo dokonca zlomyseľnosťou,<br />
ľudia spracovávajú oveľa horšie<br />
než prírodné katastrofy, technikou<br />
zavinené nehody nebo náhlu, iným<br />
človekom nezavinenú smrť.<br />
Aj udalosti, ktoré sa dali očakávať,<br />
spracuje človek lepšie než všetko,<br />
čo sa na neho zosype odrazu a bez<br />
varovania. Švajčiarska neurobiologička<br />
Gisela Perren, ktorá sa ako<br />
jedna z prvých venovala následkom<br />
Trauma, ktorú človek ustavične potláča, viaže<br />
jeho životnú silu<br />
traumy, uvádza v tejto súvislosti štúdiu<br />
o politických väzňoch, ktorí napriek<br />
tým najhorším skúsenostiam<br />
z väzenia boli až neuveriteľne málo<br />
traumatizovaní. Boli si totiž vedomí<br />
rizika väznenia a aj po prepustení<br />
na slobodu bojovali naďalej za svoje<br />
presvedčenie.<br />
Otrasné a traumatizujúce zážitky<br />
môžu však dušu zaťažiť tak, že sa<br />
postihnutým ešte po rokoch vracajú<br />
spomienky a obrazy s desivými pocitmi,<br />
vyvolané určitými situáciami<br />
či dojmami, alebo trebárs len rovnakým<br />
ročným obdobím.<br />
Aj ťažké zážitky z detstva sa môžu<br />
vynoriť po mnohých rokoch, aj keď<br />
nejde o konkrétne spomienky. Prejavujú<br />
sa prostredníctvom neadekvátnych<br />
reakcií ako sú panický strach,<br />
prudká zlosť, smútok, nervozita, výčitky<br />
svedomia alebo pocity viny. Pre<br />
postihnutých je to veľmi nepríjemný<br />
a znepokojujúci stav, pretože prichádza<br />
zdanlivo bez príčiny.<br />
Stará trauma nemusí byť bezpodmienečne<br />
vyvolaná do vedomia,<br />
pretože duša už možno zážitky<br />
spracovala. Väčšinou sama situácia<br />
ukáže, či je ešte potrebná pomoc.<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
41 | 2014
Change language