Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ZAMYSLENIE<br />
s mačkou, ktorá sa nedokáže uvoľniť,<br />
alebo s vtákom, ktorý je plný nenávisti<br />
a nevraživosti? Známky neurotického<br />
správania občas prejavujú len<br />
zvieratá, ktoré žijú v úzkom kontakte<br />
s ľuďmi. Pozorujte rastliny a zvieratá<br />
a naučte sa od nich, čo to znamená<br />
prijímať realitu.“<br />
Pre ľudského ducha, ktorý nie je<br />
z tohto hmotného sveta, je veľkým<br />
šťastím vedieť, že existuje náš skutočný<br />
domov – miesto, odkiaľ sme<br />
sem prišli. Cítiť spojenie s týmto<br />
vzdialeným svetom. Mať nádej, že<br />
sa tam raz smiem vrátiť. A že tu<br />
na zemi nie som sám. Že nás tu žije<br />
viac, ktorí sme ako E. T., ktorý sa túžobne<br />
pozerá k oblohe a ticho volá<br />
svoje veľké, clivé prianie: „Domov!“<br />
Toto vedomie existencie nášho domova<br />
môže úplne premeniť náš život.<br />
Nie tak, že by sme odteraz mali<br />
zasnene zízať neprítomným pohľadom<br />
do diaľky. Že by sme prestali<br />
dbať a starať sa o to, čo nás obklopuje,<br />
o svoje telo, o svojich blízkych,<br />
o svoj dom či o svoju zem. Nie. Je to<br />
presne naopak. Až od tejto chvíle budeme<br />
skutočne vďační za príležitosť<br />
tu byť, vďační za možnosť vnímať<br />
farby, tvary, zvuky i ticho, vône…<br />
Šťastie často spájame s detstvom.<br />
Je to zvláštne, však? Ako dospelí sme<br />
presvedčení o svojej nadradenosti,<br />
máme sklon neustále deti poučovať,<br />
akoby sme všetko vedeli lepšie,<br />
a snáď by sme boli najradšej, keby<br />
boli rovnaké ako my. Namiesto toho,<br />
aby sme sa od nich učili, ako žiť a byť<br />
šťastní. Pretože deti o tom vôbec nepremýšľajú.<br />
Nekladú si otázku, čo<br />
je šťastie a ako ho dosiahnuť. Len<br />
majú niečo, čo im dáva schopnosť<br />
byť šťastnými. A to niečo, to je detskosť.<br />
Ony chcú byť ako my a netušia,<br />
že keď sa im to podarí, už potom nebudú<br />
také, ako predtým, že o niečo<br />
drahocenné prídu. Aspoň vo väčšine<br />
prípadov. Existujú predsa dospelí<br />
ľudia, ktorí si svoju detskosť nesú<br />
v sebe ďalej, a táto detskosť, to, ako<br />
im občas detsky zažiaria oči, to je<br />
to, čo ich uschopňuje prežívať šťastie<br />
stále, i v dospelom veku a až do vysokej<br />
staroby. Pokiaľ v sebe teda ešte<br />
máme detskosť, nie je sa za čo hanbiť.<br />
Naopak: je to náš kľúč ku šťastiu. Veď<br />
detskosť – to je prostota, schopnosť<br />
žasnúť a radovať sa. A predovšetkým:<br />
čistota, detskosť je spojená s čistotou.<br />
Ak si uchováme v sebe svoju detskosť<br />
i v dospelosti a pridáme k nej ešte<br />
múdrosť zrelého veku, dostaneme<br />
fantastickú kombináciu. Neviem, či<br />
pre ňu existuje pomenovanie, ale<br />
jedno je isté: toto je pravé majstrovstvo<br />
života.<br />
Povedali sme, že šťastie nie je<br />
možné mať, vlastniť, ale len pociťovať,<br />
cítiť. To je jasný poukaz na dôležitosť<br />
schopnosti cítenia. A práve cítenie<br />
je to, čím k nám prehovára náš<br />
duch. Naše spojenie s nami samými.<br />
A o toto spojenie ide predovšetkým!<br />
To je podľa môjho názoru prvý krok<br />
ku skutočnému šťastiu. Skúste si to<br />
predstaviť obrátene: pozemský človek,<br />
ktorým je vlastne jeho živý duch<br />
so všetkými svojimi obalmi, nechce<br />
o tomto svojom jadre, o svojej vlastnej<br />
podstate nič počuť. Ako na túto<br />
skutočnosť môže duch reagovať?<br />
Môže vysielať smerom k telu nejaké<br />
signály radosti a šťastia? To asi ťažko.<br />
No duch, ktorý v tele nie je utláčaný,<br />
ktorý nespí, ale plne pôsobí, vedomý<br />
si svojho pôvodu a podstaty a z tohto<br />
zdroja neustále posilňovaný, takýto<br />
prebudený duch proste nemôže nič<br />
iné, len pociťovať šťastie. A to potom<br />
na človeku aj vidieť.<br />
Pýtali sa raz Josefa Kemra, či človek<br />
môže za to, ako vyzerá. A on sa<br />
tak pozrel a povedal: „Môže? Po tridsiatke<br />
za to ručí!“ A vedel, čo hovorí,<br />
vedel jednu nesmierne dôležitú vec:<br />
duch riadi telo.<br />
Spojenie s naším duchom som<br />
označil za prvý krok ku skutočnému<br />
šťastiu a ďalej, že takto prebudený<br />
duch je posilňovaný z oblasti svojho<br />
pôvodu. Ide teda tiež o spojenie, ale<br />
vo vertikálnom smere, v smere nahor.<br />
Toto spojenie je zdrojom mnohých<br />
síl, pripravených nám na pomoc. Napriek<br />
tomu je možné, že hoci už toto<br />
všetko vieme, stále nie sme šťastní.<br />
Ak si uchováme svoju detskosť i v dospelosti<br />
a pridáme k nej ešte múdrosť zrelého veku,<br />
dostaneme fantastickú kombináciu<br />
Ako je to možné? Ono totiž nestačí<br />
o spojení s duchovným svetom vedieť,<br />
ale je potrebné sa oň prirodzene<br />
aj usilovať a starať. Pretože stačí málo<br />
a spojenie sa preruší. Čistá sila z duchovného<br />
i naši svetlí pomocníci sa<br />
k nám môžu priblížiť len vtedy, ak<br />
nájdu v nás podobnú čistotu, čiže ak<br />
pre spojenie so svetlom pripravíme<br />
vhodnú pôdu. Takže napríklad keď<br />
sa čo len trochu rozčúlim, môžem<br />
si na stav šťastia spomínať, koľko<br />
chcem, nebude mi to nič platné. Aj<br />
takéto trpké skúsenosti sú potom<br />
človeku na úžitok, ak vie, o čo tu ide.<br />
Nabudúce sa môže zachovať lepšie,<br />
môže včas zachytiť signály blížiaceho<br />
sa konfliktu a – vnútorne pripravený<br />
– nenechá sa strhnúť k hnevu.<br />
Ale ako dosiahnuť toto spojenie?<br />
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prostredníctvom<br />
skutočnej, hlbokej<br />
vďaky, vďačnosti. Kto už niekedy zažil<br />
blažený stav, keď precíti hlbokú<br />
vďačnosť a vďaku, si povie: „Ako som<br />
až doteraz mohol bez toho žiť? Veď<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
41 | 2014