Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
PRÍBEH<br />
riešenie? Že budú všetko cítiť, že to<br />
bude bolieť, aj keď budú z lekárskeho<br />
hľadiska prehlásení za mŕtvych?<br />
Aby bola šanca na úspešnú transplantáciu,<br />
orgány sa musia odobrať čo<br />
najrýchlejšie. A človek zase tak rýchlo<br />
neumiera. Okamih smrti, ktorý určia<br />
lekári, nemusí znamenať, a ani väčšinou<br />
neznamená, že duša človeka<br />
je natoľko odpútaná od pozemského<br />
tela, že cez spájací most medzi dušou<br />
a telom, ktorý sa uvoľňuje postupne,<br />
umierajúci necíti bolesť pri odnímaní<br />
orgánov. Ani pitva nemusí byť<br />
bez problémov, a tá sa nekoná bezprostredne<br />
po úmrtí. Tí tzv. „mŕtvi“<br />
sa však už nemôžu sťažovať. Bolo to<br />
väčšinou ich rozhodnutie darovať orgány,<br />
žiaľ, nedostalo sa im za ich života<br />
dostatočné vysvetlenie všetkých<br />
dejov s tým spojených. Veľmi ťažká<br />
situácia nastáva napríklad pri smrteľných<br />
dopravných nehodách. Tu sú<br />
často mladí ľudia náhle vytrhnutí zo<br />
života a potom ich duše stoja vedľa<br />
svojich tiel a nechápu, čo sa vlastne<br />
stalo, spočiatku si ani neuvedomujú,<br />
že zomreli. Spájacia šnúra medzi telom<br />
a dušou, ktorá sa napríklad počas<br />
ťažkej choroby človeka pomaly uvoľňuje,<br />
je u náhlych úmrtí pevná, spojenie<br />
je teda silné a taký človek môže<br />
odoberanie orgánov vnímať veľmi<br />
intenzívne. Bežne používané slovo<br />
„darca“ teda rozhodne nie je namieste.<br />
Ani „príjemca“ orgánov to nemá<br />
jednoduché, ako opisuje príbeh<br />
Charlotty Valandreyovej. Jej život sa<br />
po transplantácii srdca zmenil, menila<br />
sa totiž jej osobnosť – návyky,<br />
postoje, atď. Prečo? Môže cudzie<br />
srdce uchovávať spomienky na predchádzajúci<br />
život v inom tele? Môže<br />
transplantovaný orgán preniesť záľuby<br />
z jedného tela do druhého?<br />
Americký proferor Gerry Schwarz<br />
je o tom presvedčený. Podľa jeho<br />
teórie sa informácie môžu uchovávať<br />
vo všetkých bunkách tela<br />
prostredníctvom poslov nervových<br />
buniek, obzvlášť v mozgu a srdci. Tak<br />
môžu byť v tele zakotvené aj emócie.<br />
Ak sú teda v srdci uložené spomienky,<br />
môžu sa v budúcnosti vyvolať. To by<br />
vysvetľovalo, prečo mnohí pacienti<br />
po transplantácii orgánov preberajú<br />
vlastnosti ich darcov, aj keď sa s nimi<br />
nikdy nestretli. Profesor Schwarz<br />
má však dosť kritikov, ktorí hovoria,<br />
že srdce je len sval a ten nemôže<br />
uchovávať nijaké informácie. Dôkazy<br />
však neexistujú – tu medicína<br />
naráža na svoje hranice. Ponúka sa<br />
však aj „nemedicínske“ vysvetlenie:<br />
na príjemcu transplantovaného orgánu<br />
môže pôsobiť duša zomretého<br />
človeka, ktorému bol orgán odobratý.<br />
Darca orgánu sa cíti spojený s príjemcom,<br />
zdržiava sa v jeho blízkosti<br />
a je schopný vedome či nevedome<br />
ho v rôznych smeroch ovplyvňovať –<br />
vlastnosti, chute, spomienky atď.<br />
Sú však ešte aj iné aspekty, ktoré<br />
pri transplantácii orgánov treba vziať<br />
do úvahy.<br />
Nedávno prešla internetom správa,<br />
že srdce trojročného českého dievčatka<br />
zachránilo život ročnej Talianke.<br />
Českí rodičia dali súhlas<br />
k odobratiu orgánu, keď ich dcérka<br />
umierala, a v Taliansku čakalo<br />
na transplantáciu srdca iné choré<br />
dievčatko. Iste si každý z nás dokáže<br />
predstaviť, ako je rodičom, ktorých<br />
malé dieťa umiera, a ako sa upínajú<br />
ku každej šanci, ktorá môže dieťa<br />
„zachrániť“. Uvedomujú si však všetci<br />
čakatelia na orgán, že najprv musí<br />
niekto iný zomrieť, aby oni či ich<br />
dieťa dostali šancu žiť?<br />
Závažné ochorenia detí majú byť<br />
často pre rodičov skúsenosťou. Dieťa<br />
možno prišlo na svet s túžbou pomôcť<br />
svojim rodičom v ich duchovnom<br />
vývoji. Keď musí človek spoluprežívať<br />
bolesť a utrpenie s dieťaťom<br />
alebo niekým, koho miluje, otvára<br />
sa jeho vnútro svetlejším prúdom<br />
a otázkam prečo a kvôli čomu…, až<br />
napríklad v modlitbe nachádza pomoc<br />
a útechu a v novom poznaní<br />
i novú cestu. Dieťa možno vôbec nepotrebuje<br />
pre svoj ďalší vývoj prežiť<br />
celý pozemský život, prišlo len splniť<br />
svoju úlohu a môže odísť do iných<br />
svetov – pre nás umrieť, pretože odchádza<br />
z nášho sveta. To len naše<br />
vlastné želanie vidí veci inak.<br />
Riešenie takýchto problémov preto<br />
nie je v transplantácii cudzích orgánov,<br />
ktorá znamená utrpenie pre<br />
umierajúcich. Riešením je vedomé<br />
prijatie osudu, či už vlastného alebo<br />
svojich blízkych. Ten osud si vytvára<br />
človek sám. Ťažká choroba alebo nehoda,<br />
ktoré nás ohrozujú na živote,<br />
majú svoju príčinu v našom správaní,<br />
v našom spôsobe života, a transplantácia<br />
postihnutého orgánu ich za nás<br />
nevyrieši. Neobstojí ani argument, že<br />
v predĺženom živote budeme mať<br />
možnosť svoje chyby napraviť, keď<br />
sme to doteraz neurobili. Každý človek<br />
má právo na dôstojný odchod<br />
z tohto sveta. Ani nás by netešilo, keby<br />
sme vo svojich posledných chvíľach<br />
na tejto zemi videli okolo seba zdravotníkov<br />
čakajúcich, kým zavrieme<br />
oči, kým prístroje zaregistrujú koniec<br />
našej mozgovej činnosti, aby mohli<br />
začať odoberať naše orgány. O bolesti<br />
s tým spojenej ani nehovoriac. –<br />
Riešme svoj život a nebudeme musieť<br />
riešiť transplantáciu orgánov.<br />
Literatúra:<br />
Anna Štefková<br />
stefkova@svetgralu.sk<br />
Charlotte Valandreyová: Srdeční záležitost,<br />
Mladá fronta 2013<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
41 | 2014
Change language