userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A p l i k o v a n á e t i k a v s o c i á l n e j p r á c i 2.
Rolové a statusové aspekty vzťahu sociálny pracovník – migrant (utečenec)
Kaņdý človek ako člen určitého spoločenstva zastáva v prísluńnom sociokultúrnom útvare
určité postavenie – sociálnu pozíciu, ktorá mu prináńa ńpeciálne práva a povinnosti. Americký
kultúrny antropológ R. Linton ako zakladateľ systémového pojatia kategórii sociálnej pozície
v tejto súvislosti rozlińuje medzi sociálnym statusom – označujúcim postavenie jednotlivca
v spoločnosti, a sociálnou rolou, ktorou označuje tzv. očakávané sociálne správanie sa
človeka, zodpovedajúce jeho statusu. S otázkou sociálnej pozície úzko súvisí aj problematika
prestíņe, ktorá v sebe obsahuje poňatie dobrého mena, vplyvu, váņnosti alebo reńpektu.
Rolové a statusové aspekty vzťahu sociálny pracovník – migrant (utečenec) definujú
nielen kompetencie, úlohy a činnosti, ktoré im z tejto pozície vyplývajú, ale aj samotný
spôsob správania sa, reakcií a očakávaní v procese vzájomnej sociálnej interakcie.
Reńpektovanie etických zásad v kontakte sociálneho pracovníka s klientom (utečencom) je do
značnej miery podmienené tým, ako osobu sociálneho pracovníka vníma jeho klient, ako
klienta vníma sociálny pracovník, ale aj od toho, ako sociálny pracovník a klient vnímajú
svoje vlastné pozície.
1. Vnímanie klienta (utečenca) sociálnym pracovníkom
V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť tri pozície, do ktorých môņe sociálny pracovník
skĺznuť pri práci s klientom (utečencom). Sociálny pracovník, okrem toho, ņe zastupuje
hostiteľskú krajinu a určitú inńtitúciu, vystupuje vo vzťahu ku klientovi ako človek, takisto
pochádzajúci z určitého kultúrneho prostredia. V procese socializácie na seba preberá nielen
normy a hodnoty vlastného spoločenstva, ale i predsudky a stereotypné hodnotenia o sebe
samom a iných kultúrach. Je úplne prirodzené, ņe svoju vlastnú kultúru bude nadhodnocovať
a naopak, cudzie a nepoznané kultúrne prvky automaticky vnímať so zaujatosťou,
predpojatosťou, negativizovať a problematizovať ich. V súvise s afganskou kultúrou môņe
byť pre neho napríklad obtiaņne sledovať a pochopiť polygýniu – mnohoņenstvo, ak mu nańe
pravidlá správania sa, kresťanské normy hovoria, ņe na rozdiel od monogamie nie je
prirodzeným typom manņelského spoluņitia. Rovnako podozrievavo sa môņeme pozerať na
zahaľovanie ņien, ktoré nańa kultúra poväčńine vnímame ako násilné a poniņujúce. Iným
príkladom je sociálnymi pracovníkmi niekoľkokrát spomínaný prípad z praxe, kedy afganská
utečenkyňa odmietla zdravotné vyńetrenie muņom – lekárom a priala si, aby jej lekár stanovil
diagnózu prostredníctvom jej manņela, ktorému svoje potiaņe opísala, prípadne ukázala. Aj
napriek snahe ostať nestranným a profesionálnym, úsudok sociálneho pracovníka môņu
- 155 -