userfiles/Pracoviska/Detasovane pracoviska/DP sv. Patra Pia ...

A n d r e j M á t e l , E v a G r e y, L u c i a J a n e c h o v á ( e d s . )
trochu priateľské, známe a dôverné, v kruhu známych, prípadne rodinných prísluńníkov, ktorí
ho poznajú a dodajú mu pocit istoty a uvoľnenia. Prototypom takejto komunikácie môņe byť
izba utečenca, prípadne jeho príbytok mimo utečeneckého tábora, v ktorom na seba preberá
rolu domáceho pána, hostiteľa, čo podporuje a zvyńuje jeho sebadôveru.
Azda najzávaņnejńím problémom komunikácie sociálneho pracovníka s klientom
(utečencom) je jazyková bariéra. Samozrejme, nemôņeme očakávať, ņe sociálny pracovník
bude jazykovo a kultúrne kompetentný v kontakte so vńetkými skupinami utečencov.
V sociálnej praxi sa preto najčastejńie vyuņíva znalosť jazykov nazývaných tzv. lingua franca,
ktoré môņeme označiť aj ako sprostredkovateľské jazyky. V prípade Afgancov sa vzhľadom
na kultúrno-historické reálie ukazuje najvhodnejńie pouņiť ruńtinu, prípadne angličtinu.
Tlmočenie a preklad cez jazyk, ktorý nie je blízkym obom diskutujúcim, vńak nutne vedie
k čiastočnej dezinterpretácii alebo i k úplným významovým posunom.
Zaujímavé zistenia k tejto téme prináńa ńtúdia H. Tuņinskej (2012, s. 62), ktorá sa venuje
vyuņitiu antropologických poznatkov v tlmočení pre cudzincov. Autorka vo svojej práci
hovorí aj o fatálnych dôsledkoch, vyplývajúcich z nereflektovania rôznorodosti jazykových
registrov, o nízkej miere kultúrnej citlivosti tlmočníkov, ako aj chybných spôsoboch vedenia
interview a celkového získavania odpovedí od migrantov. Správnu interpretáciu je podľa nej
moņné docieliť preferenciou otvorených otázok, doslovným zaznamenávaním výpovedí, ich
neskracovaním, nezasahovaním a nepreruńovaním výpovedí, ako aj interpretatívny, nie ich
doslovným prekladom. Hoci autorka sa venuje predovńetkým právnej komunikácii, jej závery
sú platné aj pre vedenie rozhovorov medzi sociálnym pracovníkom a utečencami.
Preklenúť komunikačné problémy pomáha aj angaņovanie tlmočníkov a prekladateľov
z radov bývalých migrantov. Vzhľadom na ich dlhodobý pobyt u nás, ako aj odborné znalosti
sa stávajú akýmisi mediátormi, kompetentnými v oboch kultúrnych aj jazykových
prostrediach. Navyńe, v ojedinelých prípadoch sa títo mediátori venujú problematike
utečenectva aj profesionálne v rámci vládnych, či mimovládnych inńtitúcií, čo ich kvalifikáciu
podstatne zvyńuje.
Aj napriek znalostiam a kompetenciám, či podpore profesionálnych tlmočníkov nie je
moņné, aby sociálny pracovník pochopil vńetky utečencom komunikované informácie. Mnohé
z nich nie sú závislé od racionálneho preņívania situácie a schopnosti vypovedať o tom, ale od
zmyslového vnímania. Samotní jednotlivci ale i prísluńníci kultúr vnímajú podnety rôzne,
inak na ne reagujú a inak o nich rozprávajú. Časť z nich je moņné odhaliť prostredníctvom
neverbálnej komunikácie, ktorú mnohí odborníci povaņujú za pravdivú hlavne z hľadiska
komunikácie o pocitoch a vzťahoch. Tzv. reč tela je súčasťou aj kultúrnej a sociálnej
- 160 -